Jdi na obsah Jdi na menu
 


Siriusova skrinka II. 9.

1. 11. 2009
Fénixov rád je Dumbledorova organizácia pracujúca proti Voldemortovi. Počet jej členov neustále rastie a Sirius Black, James Potter, Remus Lupin, Peter Pettigrew, Frank Longbottom, Lilly Evansová a Alice Longbottomová rozšírili ich rady s mladíckym elánom, horúcou krvov a plnou hlavou predstáv.
„Aha, čo mám!“vbehol James do dverí a postavil na stôl kartónovú krabicku s výrazom, akoby boli druhé Vianoce.
Sirius, asi poprvýkrát vo svojom živote začítaný do knihy, vyskočil a so záujmom pozrel na škatuľu. „Dúfam, že to nie je nič živé.“
James otvoril krabicu a vytiahol niečo čierne. Bolo to ženské tričko s obrovským ohnivočerveným vtákom na prednej strane. „No nie je to krásne?“nadšene sa spýtal James. „A mám aj pre nás!“ prevrátil krabicu hore dnom a na stôl sa vysypala kopa bielych i čiernych tričiek s rovnakým fénixom. „Nemohol som odolať, keď som ich videl vo výklade. Bude to znak Fénixovho rádu. Kto sa nebojí, môže ich nosiť. A kde je Evansová?“
„Šla nakupovať,“uškrnul sa Sirius, no vzápätí mu úsmev zamrzol. Lilly šla do Šikmej uličky. Určite pôjde do obchodu, kde údajne pracuje James a navyše uvidí plagáty...
„Nemal si ju tam pustiť!“povedal James a vyzliekol si tričko, aby si mohol skúsiť svoj nový úlovok. „Ale teraz už s tým nič nezrobíme, že?“
Domom sa rozľahlo slabé pípanie. „Niekto ide,“upozornil Sirius úplne zbytočne. Nový bezpečnostný systém upozorňoval navšetko, počnúc primiestnením, až po drobné zaklínadlá a Sirius sa neraz vyhrážal, že tú vec odstráni. Zdržala ho len Lillina a Dumbledorova výstraha, že Smrťožrúti si po nich ešte prídu. Jamesovi bolo jasné, že bezpečnostné opatrenia sa stratia hneď ako sa s Lilly vysťahujú. Konto v Gringottbanke sa pomaly plnilo a o pár dní dostane James prvý prémiový plat za úspešne dokončenú prácu.
Vo dverách zaštrngotali kľúče. „Potter, už si doma?!“
„Mám sa ozvať, alebo radšej odmiestniť?“spýtal sa James s úškrnom a potom odvetil medovým hlasom. „Som tu, miláčik!“
Lilly vošla do obývačky a zložila nákup pri dverách. Vonku už vykúkalo jarné slnko a spolu s ňou tam zavial čerstný vetrík.
„A aby si to vedela skôr ako ktokoľvek iný...“pokračoval James a skôr cítil ako počul, že Sirius sa chichoce. „... dostal som ponuku hrať budúci týždeň úvodný zápas v národnom metlobalovom družstve!“
„Skôr ako ktokoľvek iný?“zopakovala Lilly. Siahla do vrecka a rozložila menšiu formu plagátu národného metlobalového mužstva. „A prepokladám, že tieto plagáty sú po celej Šikmej uličke pretože som tam dnes šla nakupovať. Dal si ich tam rozvešať pre mňa...“
„Vidíš, Evansová, čo človek pre teba neurobí?“
Lilly pokrčila plagát a hodila ho na stôl medzi tričká. „A toto je zase čo?“
„To je pre teba!“povedal James a Lilly vytiahla jedno ženské tričko.
„Trochu si netrafil veľkosť,“poznamenala. Bohužiaľ, vytiahla asi najväčší kus celej série.
James sa vrhol na tú kopu a vybojoval čierne tričko pre ňu. „Evansová, však sa na mňa nehneváš? Robím to kvôli nám!“
„Keby si sa radšej učil na skúšky! Zase prepadneš na teste a môžeš sa dívať na Siriusa ako sa stáva aurorom!“zavrčala.
„Tak toto ťa štve. Pozri, elixíry neboli mojou silnou stránkou ani na Rokforte,“argumentoval a Sirius súhlasne prikyvoval. „Ten test bol prakticky nezvládnuteľný, Sirius prešiel s odretými ušami, pretože sa páči profesorke Medowsovej a ja, menej šťastný...“
„Ty sa páčiš Holly Downlovej,“prerušila ho Lilly. „Dnes doobeda tu zase bola a zapárala do mňa.“
„Holly je veľmi milá, Lilly,“zastal sa jej James. „Minulý týždeň mi ponúkla doučovanie z elixírov...“
Lilly pokrčila v rukách tričko a s nadvihnutým obočím pozrela na Jamesa. „Aha.“
„Evansová nemáš na ňu dôvod žiarliť. Myslel som, že je to za nami. Ona je len kamarátka, takže prosím, maj ju rada a žiadne „aha“, dobre?“
„Fajn,“odsekla a priamo na mieste si prezliekla tričko, až Sirius zabudol zatvoriť ústa. „Ako sa ti páčim?“
„Je to fajn,“zahundral James celý červený v tvári a začal spratávať tričká zo stola.

Na Jamesovo veľké prekvapenie sa Lilly ani nehnevala, ani netvárila urazene, dokonca nepadali ani ironické poznámky. Vždy, keď sa streretla s Holly správala sa úplne nenútene a dokonca jej poďakovala, že sa o neho starala, kým bolo u Siriusa dusno. James síce chodil pár dní s malou dušičkou, ale keď videl, že sa nič nedeje, plne sa sústreďoval na blížiaci sa zápas. Častokrát sa rozprával so Siriusom, ktorý vylepšoval svoju motorku všetkými možnými spôsobmi, muklovskými i čarodejníckymi a každý týždeň mu predvádzal svoje „zlepšováky“.
Jedno ráno James zvesil kľúč z vešiačiku a všetkých prekvapil vyhlásením, že sa idú pozrieť na dom. Lilly a Sirius sa k nemu s nadšením pridali a spoločne zavítali do Goldrickovej úžľabiny, kde sa domček nachádzal a strávili tu veľmi príjemné dopoludnie, pri obhliadke domu a okolia.
Pri návrate domov ich na prahu čakala sova s listom. Písala im Abigail, ktorá sa práve chystala do niektorej Ázijskej krajiny a pribalila zopár fotiek z Nemecka, Rakúska a Poľska, kde sa nachzádzala pred pár mesiacmi.
Azda jedniným problémom tých dní bol veľký uhundraný drevený mužíček, ktorý sa zahniezdil v korune starého dubu a Sirius s ním zvádzal márny boj o vlastnú izbu.
„Máš tam Stromostrážcu?“zasmiala sa Lilly, keď sa im posťažoval raz ráno pri voňajúcej omelete. „Ako sa dá zbaviť stromostrážcu?“
„Mal by sa vysťahovať. Ja som tu bol prvý a tento dom som kúpil so stromom bez nejakej hávede,“vyhlásil Sirius s začal pokukovať po ohni pod kotlíkom, v ktorom Lilly pripravovala nejaký elixír.
„Neopováž sa ho spáliť!“uhádla jeho myšlienky a uškrnula sa na jeho nevinnom výraze.
„Treba mu pokúknuť pílovky a nájsť iný vzácny strom, kde môže žiť,“navhol James spoza Denného Proroka a vzápätí vybuchol do smiechu. „Píšu, že nejaký hlupák chcel vyrobiť termoelixír a skoro mu odpálilo...“
„Nostafa?“prerušila ho Lilly a vytrhla mu noviny z rúk. „Chvalabohu, žije... Zase ho budeme mať u Munga, je tam častejšie ako doma!“
Sirius ešte v ten deň kúpil pílovky, vyjednal so susedom, ktorému patrila veľká záhrada, aby si mohol Stromostrážca privlastniť jednu z jeho briez vysadených pri dome a pokúsil sa „rozumne porozprávať“ s nežiadúcim obyvateľom jeho domu.
„Ahoj,“zaškeril sa na malú potvoru a natrčil dlaň s pílovkami. Niečo, čo najskôr vyzeralo ako časť konáru pretínajúceho strop v obývačke zažmurkalo a pokrútilo malým dreveným noštekom. „Dáš si pílovku?“
Stromostrážca natiahol konárikovitú paptčku a rýchlo si uchmatol pár píloviek.
„No vidíš, že si rozumný,“zaškľabil sa Sirius ešte väčšmi. „A ak sa presťahuješ do brezy, budeš ich mať všetky!“
V tej chvíli sa však Stromostrážca na neho vyrútil, zaškriekal a vzduchom sa mihli jeho dlhé prsty.
„Petrificus Totalus!“zakričal a Stromostrážcovo malé telíčko stuhlo ako poleno a zvalilo sa na zem.
Sirius ho vzal do ruky a zbehol dole schodmi.
„Tak prijal...?“začudovane na neho pozrel James, ale Sirius pokrútil hlavou.
„Aspoň som si zabojoval. Dokonca mám aj zranenie,“ukázal koncom prútika na škrabanec pri oku, ktorý mu stihol malý nepriateľ urobiť a so smiechom vyšiel von, zaniesť Stromostrážcu k brezám.

Do dverí nazrela Siriusova hlava a zaškerila sa od ucha k uchu. „Pohni kostrou, Evansová!“
Lilly si priložila k perám pst. „Pššt!“zašepkala a ukázala na pacienta spiaceho pri nočnom stolíku, ktorý upratovala. Nechala zmiznúť matne biely elixír z nádoby, upravila druhú prázdnu posteľ, privrela otvorené okno a konečne vybehla na chodbu.
„Helga ma nechce pustiť,“povedala Lilly nahnevane a elergicky vykročila k izbe sestier. „Tá ženská je na mňa nasadená. Odkedy som prišla, sedí na mne. A je všade tam, kde ja!“
„Akože ťa nechce pustiť?!“zdalo sa, že túto informáciu Sirius neprijíma ako fakt, ale ako nepodarený žart. „Je to úvodný zápas kvalifikácie! James hrá v Národnom družstve!“
„Mne je to jasné, ďakujem, Sirius. Vysvetli to jej!“odbila ho Lilly, a otvorila dvere na izbe. Za stolom sedela mohutná žena a škaredo zazerala tmavými očami na prichádzajúceho. „Čo je?“vyštekla nevrlo. „Linda, prečo tu postávate? Pacienti...“
„Dobrý deň, Helga,“zaškeril sa Sirius a natiahol k nej ruku. „Som Sirius Black a ako povedenec Ministerstva mágie, Odelenia pre medzinárodnú čarodejnícku spoluprácu, mám odviesť Lilly Evansovú na...“
„Ešte jej neskončila služba,“ohradila sa Helga nazerajúc do rozpisov. „Až o dve hodiny!“
„Je mi to ľúto, ale v tejto situácii...“
„Zostane tu! Ak s ňou chce niečo ministerstvo, nech pošlú oficiálny list!“povedala a tak tvrdo pozrela na Siriusa a Lilly, že sa neodvážili odporovať.
„Dovidenia,“hlesol Sirius a vycúval z miestnosi. „Hrozná ženská.“
„Pozdravuj Jamesa. Držím mu palce. A...“vravela Lilly pomaly odprevádzajúc Siriusa k dverám na chodbu. „... ale to mu poviem sama. Maj sa!“
Sirius sa s ňou rozlúčil a zabuchol za sebou dvere.

„A je to tu, úvodný zápas kvalifikácie na Majstrovstvá sveta v metlobale!“rozliehal sa štadiónom magicky zosilnený hlas komentátora, keď Sirius konečne dobehol na miesto v čestnej lóži vyhradené pre priateľov a rodinu hráčov.
Bál sa, že nestihne začiatok, ale v poslednej chvíli zaparkoval motorku na odľahlejšom mieste a dobehol k štadiónu. V tej rýchlosti si najprv ani nevšimol, že na sedadle vedľa neho sedí niekto známy.
„Ahoj, Sirius,“príjemne sa usmiala Holly oblečená v bielych džínsoch a tričku, ktoré akoby bolo ušité z národnej vlajky.
„Čo tu robíš?“prekvapene zažmurkal Sirius a vstrel sa na sedadle.
„James ma pozval,“usmiala sa ešte žiarivejšie. „Je veľmi pozorný, na rozdiel od iných mužov.“
„To bola akože narážka?“
Holly neodpovedala, bola totižto naplno zaujatá tlieskaním, keď sa na ihrisku zjavilo anglické družstvo. Potom si prehodila vlasy na chrbát a pozrela na voľné sedadlo vedľa neho. „A Lilly nepríde? Viem, že metlobal nenávidí, ale keby môj priateľ hral za národné družstvo...“
„Ona má rada metlobal!“pobúrene zvolal Sirius. Jamesovi by sa nepáčilo, keby počul, že ju Holly ohovára. „Nedostala priepustku z práce. Inak sa na zápas veľmi tešila.“
„Asi nie až tak veľmi, keď si zapísala službu,“poznamenala Holly s nenápadným úškľabkom a opäť zatlieskala, keď sa hráči odlepili od zeme a vzniesli sa do vzduchu.
Sirius si v jej prítomnosti nemohol zápas dostatočne užiť. Ten pocit nevedel vysvetliť, ale bol v celku rád, keď sa v polovici zápasu zjavil Peter s nekonečným ospravedlňovaním sa a vysvetľovaním, že sa zdržal v Šikmej uličke, pretože mal pracovný pohovor. Rovnako sa potešil, keď sa pomedzi tribúny k nim ponáhľala vysoká bledovlasá žena s výrazným tmavožtlým lakom na nechtoch a predstavila sa ako Rita Sceeterová, reportérka Denného Proroka.
„Tento rok tu máme mladý objav, Jamesa Pottera,“usmiala sa a neprirodzene zažmurkala na Siriusa. „Vy ste jeho priatelia?“
„Áno,“nadšene prikývol Peter a celý sa našponoval. „My sme tu s ním.“
„Môžem vám položiť zopár otázok? Váš priateľ bude veľká metlobalová hviezda, ak bude taký dobrý, aký je pekný,“opäť sa usmiala, no to už vytiahla z kabelky pergamen a brko. „Kde začať? Ako sa vláte a ako sa James dostal k metlobalu?“
„Hrával už na Rokforte,“začal Sirius spokojne. „bol kapitánom družstva za Chrabromil a vyhral štyrikrát Metlobalový pohár! Ja som Sirius Black.“
„Výborne... a vy? Ako sa voláte? Ste jeho snúbenica? Počula som, že je zasnúbený,“otočila sa Rita k Holly a úsmev jej trochu poklesol.
„Ja? Holly Downlová. No, ...odkiaľ ste sa to dozvedeli? James to veľmi nechcel rozmazávať, ale áno...“odvetila Holly. „Sme zasnúbení.“
„Šibe ti?“zvreskol Sirius a prudko sa k nej otočil.
„Ale no tak, pán, Black, James to nejako rozdýcha, že prezradila jeho malé tajomstvo...“ upokojovala ho Rita so spokojným úsmevom. „Ešte si vás odfotím,“dodala a vytiahla z kabelky aj malý fotoaparát, ktorým cvakla na Holly a zase ho skryla.
„Nie! Ona nie je jeho snúbenica!“protestoval Sirius, ale Rita už získala čo chcela a teraz sa ponáhľala k ďaľším radom.
Sirius zaťal päste a celý poblednutý sa otočil k Holly. „Ty nie si normálna! Čo to robíš?“
„Nič hrozné som nespravila,“úplne pokojne povedala Holly a vytiahla z kabelky zrkadielko, aby sa upravila. „Keby tá ženská vedela, že tu James nemá snúbenicu, snažila by sa oňho... To by sme predsa Lilly nemohli urobiť,“dodala sladko a zaklapla zrkadielko.
„Ty...“Sirius klesol na stoličku a statočne prehĺtal žlč. „Prestaň sa motať okolo Jamesa, on o teba nestojí.“
„Skutočne?“spýtala sa kyslo, ale potom sa opäť usmiala. „A ku komu šiel hneď ako sa s tou tvojou úžasnou Lilly pohádal? U koho strávil niekoľko nocí? Kto ho zabával a staral sa o neho. Komu dal tak krásny darček a s kým sa rozpráva vždy na školeniach? Odpoveď je jediná: ja - Holly! James ma miluje, Sirius, zmier sa s tým.“
„Ako si prišla na takúto totálnu... kravinu!“zvolal Sirius a rýchlym gestom si rozstrapatil vlasy. Od nervov nevedel, čo robiť s rukami. Nebol zvyknutý hádať sa so ženami, aspoň nie o vážnych veciach a keďže privlastňovanie si jeho najlepšieho priateľa proti jeho vôli pokladal za vážnu vec, najradšej by vytiahol prútik. No nemohol predsa vyzvať na súboj ženu, navyše ženu s ktorou pred pár mesiacmi randil.
Zložil si hlavu do dlaní. „Len sa upokoj... Hlavne kľud...“prikazoval sám sebe úplne prehliadajúc hurhaj okolo seba. „Len nespav niečo, čo by si ľutoval...“
„Sirius!“šťuchol ho do boku Peter a keď zdvihol pohľad uvidel, že sa vyškiera od ucha k uchu. „Vyhrali sme! James vyhral!“
Na ihrisku sa anglické družstvo zrazilo vo vzduchu okolo Jamesa, ktorý držal ohnivú strelu vysoko nad hlavou a za obrovského potlesku klesali k zemi.

„Choďte na tridsať šestku a zabezpečte ju ochrannými kúzlami. Máme tu šialenca,“zavelila Helga, keď prechádzala okolo Lilly, ktorá si konečne uvarila šálku silnej kávy.
„Iste,“hlesla unavene a pretrela si oči. Bola na nohách už pekných pár hodín a vážne by uvítala pár minút oddychu, ale Helaga akoby bola na ňu zaťažená, vždy, keď ju videla, dala jej nejakú prácu a pokiaľ ju nemala na očiach, posielal za ňou iné čaromedičky, ktoré ju kontrolovali.
Odišla teda na uzbu tridsaťšesť a začala zabezpečovať dvere a okná. V izbe bola len jedna posteľ a okrem nej sa tu nenachádzalo nič kovové, ani dostatočne tvrdé, aby si niekto ublížil. Keď urobila všetky potrebné ochranné kúzla, spanlivo sa zadívala na posteľ. Aspoň na chvíľku si ľahnúť – túžobne jej bežalo hlavou, no vedela, že pacient čaká a tak sa zase vypotácala na chodbu a našla Helgu, aby jej oznámila, že je izba pripravená.
„Poď mi pomôcť s tým chlapom,“povedala Helga s bojovným výrazom a vyšli na príjem, kde už čakal spomínaný pacient. Bol pripútaný k vozíku, zjavne omráčený a strážil ho ho starší čaromedik a mladý muž s odznakom aurora na hrudi.
Pohľad na muža na vozíku jej však vyrazil dych už ho stretla, no vtedy nespal. Čulo sedel na posteli a ruku mal obviazanú až po lakeť. Vtedy ležal na oddelení papálenín a otráv čarovnými elixírmi a rastlinami. Bol to pán Nostafa, o ktorom James čítal v Prorokovi, že sa opäť dostal do nemocnice kvôli výrobe termoelixíru.
„Prevezieme ho do izby?“spýtal sa čaromedik a vyskočil na nohy. Auror nemusel vstávať, pretože sa prechádzal po izbe sem a tam a keď prišli, postavil sa za pacienta.
„Čo sa s ním stalo?“spýtala sa Lilly trochu vystrašene, keď sa všetci pohli ku dverám.
„Napadol nejakého chlapca, ktorý s ním ležal na izbe,“odvetil auror a vytiahol prútik, keby bolo potrebné pána Nostafu omráčiť. „Nekonal však z vlastnej vôle. Zrejme ho už dlhšie ovládali Imperiusom, úplne mu z toho preskakuje.“
„Akého chlapca? Čo sa mu stalo?“opäť sa spýtala Lilly s neblahým tušením. Ešte pred pár týždňami ležal o pár poschodí nižšie chlapec a vychudnutou bledou tvárou a potichu si spieval piesne, ktoré poznal z domu. Na jeho nočnom stolíku stál rámček s fotkou rodičov a Lilly sa práve od Nostafu dozvedela, že chlapca otrávili Smrťožrúti, aby sa pomstili jeho otcovi.
„Neviem, nejakého malého chlapca. No, pri útoku zomrel. Dúfam, že sa to nedostane na verejnosť, bol by to pre mnohých šok, že už nie je bezpečná ani nemocnica“hodil auror plecom a otvoril dvere izby, do ktorej Nostafu viezli. Zjavne mu bol osud malého chlapca ukradnutý.
„Môžte ísť, Linda,“prepusila ju Helga a nahla sa nad pána Nostafu, keď už ležal spútaný na posteli. „Dnes by ste už bola zbytočná, hodinu sa tu len plancete...“
Lilly teda opustila tú pochmúrnu izbu s hrčou v hrdle a neprestávala myslieť na malého chlapca, ktorý prišiel o život kvôli otcovi v ráde. Snažila sa myslieť na Jamesa a jeho šťastnú tvár, keď jej oznámi, že vyhral a tak trochu pridala do kroku s nádejou, že možno stihne aj koniec zápasu a bude s ním môcť oslavovať.
 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Lilly

(Vava, 17. 2. 2010 18:00)

Už som sa zaregistrovala:) ďakujem :) ok skúsim ti napísať soviu poštu ak mi to pôjde:) Jedine čo je veľká škoda je to, že som v bystrohlave ale to prežijem nie si tam náhodou aj ty? ok idem to skúsiť a naozaj ďakujem :)

Vava

(Lilly, 17. 2. 2010 17:07)

Pozvánka poslaná, skús s zaregistrovať (hlavne nezabudni svoje meno aheslo, ako sa to stalo mne)
Ak ti to nepôjde daj vedieť!
No, uvidí sa časom. Ja skype nemám. Ale na tom sa dohodneme potom, na PI.sk cez "Soviu poštu" :) čo ty na to? :D
Ozvi sa, keď tam budeš!

Lilly

(Vava, 17. 2. 2010 16:07)

Momentálne som vďaka tebe extrémne šťastná. Ďakujem a nemám problém mail ti dám aj tu takže je to chocolate_muffins@zoznam.sk :D Ach nemáš čo závidieť, ty píšeš neuveriteľne nádherne. Snáď mi pomôžeš a naozaj tam vo ff niečo odo mňa nájdeš :) Veľmi rada, by som sa to dozvedela. Ak máš záujem dám ti môj skype alebo čokoľvek iné. :) Čo ty vieš možno sa raz naozaj skamarátime, pretože ja by som bola len rada, že získam kamarátku, ktorá ma navyše rovnakú záľubu ako ja, keďže takú som ešte nenašla:) P.S. Som 100% presvedčená, že bude :) Ďakujem :D

Lilly

(Vava, 16. 2. 2010 22:34)

Si veľmi zlatá. Naozaj by sa to dalo? Ani si nevieš predstaviť ako dlho po tom túžim. Len by som potrebovala vysvetliť ako to tam za stenami chodí :)
A jasne všetko ti poskytnem veď nie je problém môžeme sa dohodnúť. Nie je za čo ja som rada, že aj ty si rada a fakt je to super. O čom píšem? nuž mám napísanú jednu tzv. knihu pre moje potešenie a teraz pracujem na niečom inom teda iný žáner. Avšak som taká hanblivá v tom, že si ich nechávam pre seba. Skúšala som aj ff štýl HP a možno by si raz niečo z mojej tvorby videla aj na priori vo ff :) P.S. ja mám preklepy tiež, to netreba teraz riešiť tu je to v poho :)
P.P.S. ĎAKUJEM :)

Vava

(Lilly, 16. 2. 2010 21:53)

Ak by si chcela, vytvorím ti konto (len by som potrebovala tvoj mail - iný ako azet.sk - a meno, pod akým chceš vystupovať :)
Ďakujem, som rada, že tu niekto chodí, nendávam to tu teda nadarmo :D
A o čom píšeš? Aj niekde uverejňuješ?
P.S. - Môžem povedať to isté o tebe :)
P.P.S. - Sorry, za preklepy, ja po sebe nečítam :(

Lilly

(Vava, 16. 2. 2010 17:00)

Ach bohužiaľ nie oficiálne,len ako divák, keďže sa tam neviem akosi registrovať. Je to super stránka, ktorú navštevujem každý deň a hej čítam aj tam ale tu som si to tiež našla a pekne si to spravila tento blog mám rada. Môj záujem tak skoro neopadne, veď vždy idem odpadnúť keď tam zbadám tvoju poviedku a je to super vidieť takéto nápady. Aj ja píšem už istý čas, ale v inom žánri. Len tak ďalej... D
P.S. dobre sa s tebou píše :)

Veva

(Lilly, 16. 2. 2010 16:48)

Si aj na prori? 8) waw, a ako ťa tam nájdem (aby som mala prehľad)Tu pridávam poviedky niekedy dosť neskoro, lebo nie vždy mám čas a chuť :) takže odporúčam čítať tam, pokiaľ máš záujem :D

Lilly

(Vava, 15. 2. 2010 23:00)

to je v pohode aj ja odpisujem neskoro, keďže som si to až teraz všimla. Čakala som na ďalšie pokračovanie a na priori ma čakalo prekvapenie.Veľmi pekná kapitola a stále ich zbožňujem... :)

Vava

(Lilly, 12. 2. 2010 19:48)

božinku, ďakujem, si zklatá, že si napísala. Prepáč, že tak neskoro odpisujem. A ešte raz ďakujem!

Poviedky

(Vava, 26. 1. 2010 18:56)

milujem tuto seriu poviedok skutocne je to prekrasny pribeh a mas neskutocny talent len tak dalej