Jdi na obsah Jdi na menu
 


Siriusova skrinka II. 13.

12. 2. 2010

„Čakala som, že to príde,“usúdila vážne Alice, ale neprestávala sa usmievať od ucha k uchu. Ešte raz objala Lilly a zhlbka si vzdychla. „Vieš si to predstaviť, Lilly? Budeme mamičky!“

„Áno a ty budeš teta Alice a ja zase teta Lils, čo?“uškŕňala sa Lilly, načo Alice horlivo prikyvovala.

Boli u Siriusa doma, ako povedala Alice na „neutrálnej pôde“, kde nebola ani jedna z nich domácou a tak sa mohli venovať sebe a nie hosťom. James s Frankom a Siriusom preberali budúce otcovstvo pri pive vedľa v izbe a podľa zvukov, ktoré k dievčatám doliehali sa na to tešili.

„Už som ti spomínala, kto bol u nás na večeri?“nadhodila Lilly.

„Nie, kto?“

„Pamätáš, kedysi som ti hovorila o sestre Severusa Snapa, Charlotte, ktorá vyrastala vo Francúzsku...“

„Em... nie,“pokrútila Alice hlavou. „Môžeš mi o nej povedať opäť.“

Lilly celkom zbytočne skontrolovala, či nikto z chlapov nepočúva. „Ona nechce aby to vedeli Sirius a James a celkom ju chápem, po tom, čo robili Snapovi na Rokforte. Odišla do Francúzska so svojou tetou, keď bola ešte malá, pretože Snapov otec ju nenávidel. Nebola jeho dcérou a bolo to na nej vidieť. Vlastne je to vidieť doteraz. Je krásna, blondínka, modrooká a živá. Pripomína tečúcu vodu, prepáč, nemôžem si pomôcť,“dodala, keď videla Alicin pobavený výraz. „Je taká čistá, priama a priebojná zároveň. Je studená, ale dá sa rýchlo zohriať a navyše, pokiaľ viem, tak každý po nej túži.“

„To vážne? Neviem si predstaviť, že by to bola Snapova sestra,“úprimne sa čudovala Alice.

„Sú proste iní,“pokrčila Lilly ramená. „Severus je vraj už Smrťožrút.“

„Ako – úplne?“

„Totálne.“

„Vždy bol ten typ,“pomaly začala Alice, ale keď videla, ako sa Lilly zamračila, rýchlo zmenila tému. „A prečo sa vlastne vrátila?“

„Charlotte? Navštíviť brata predsa. Tento rok skončila školu. Inak, čo sa týka opačného pohlavia, je to druhý Sirius Black.“

„Ako sa k sebe správali?“

„Akoby sa poznali celý život. Keby vedel, kto to je...“

Vo dverách sa objavil James tak náhle, až obe nadskočili.

„Čo sa tu zašívate?“zaškeril sa. „Máte pred nami tajnosti?“

„Určite ti ich hneď vyklopíme, keď si sa tak milo spýtal,“ironicky podotkla Lilly a vykročila k nemu. „Ideme si tiež vypiť, Alice?“

„Ale vy nesmiete piť, ste tehotné!“zdesene ich zastvail James.

„Ustúp z cesty, Potter, lebo keď sa tehotná žena naštve... !“uškrnula sa Lilly, vytiahla prútik a namierila ho priamo na manžela.

James sa zasmial ustúpil jej z cesty, aby sa dostala do obývačky.

„Upozorňujem, že aj ja som tehotná,“podotkla Alice, keď James opäť zatarasil dvere.

Nestačil jej však odpovedať, pretože sa ozvalo dosť náruživé klopanie na dvere.

„Remus sa asi zle vyspal,“tipoval Sirius, no Lillin pohľad ho nepustil vstať z kresla. „Black, ty si odinštaloval alarm!“

„Nie, len si ho asi nepočula,“zaškeril sa Sirius. „V týchto nebezpečných časoch predsa nemôžem zostať bez alarmu!“

„Som rada, že si to uvedomuješ, preto očakávam, že ho opäť spojazdníš ešte dnes,“zavelila, no Sirius len pohodil hlavou, vstal a odišiel otvoriť.

Len čo vyšiel na chodbu, James ju chytil za plece a trochu zachmúrene stiahol obočie: „Lilly, nerozkazuj mu, nemáš na to právo a vieš, že Sirius sa nenechá obmedzovať.“

„Ale vieš čo sa stalo, keď...“

„Živo si to pamätám,“ubezpečil ju.

„Nie, ty nevieš aké to je, keď si myslíš, že si v bezpečí domova a...“

„VYPADNI!“zaznelo od dverí až všetci zmeraveli. Bol to Siriusov hlas a iný mužský hlas mu odpovedal rovnako nahnevane. „Sirius, ja ti MUSÍM niečo...“

James vytiahol prútik a pristúpil ku dverám. „Došľaka, kto to je?“zašepkal a opatrne vykročil chodbou. „Sirius, si v pohode?“

„Áno, James, zostaň tam!“odpovedal mu Sirius stále podráždene. „A ty sa PRAC Z MÔJHO DOMU!“zvreskol na brata a siahol do zadného vrecka po prútik.

„Sirius, NIE!“zastavil ho James, jedným skokom bol pri kamarátovi a zadržal ruku v ktorej mu iskril prútik.

To sa už do chodby natlačili aj Frank, Alice a Lilly a čakali, čo sa bude diať.

„Sirius, musím sa s tebou...“začal Regulus trochu vyplašene. Preletel pohľadom po bratových priateľoch a opäť sa zadíval na brata.

„Nemám sa s tebou o čom rozprávať,“zavrčal Sirius a v tej chvíli pripomínal veľkého psa, na ktorého sa menil. „Vypadni.“

Reg hodil posledný pohľad na Jamesa, ktorý už pustil Siriusa a teraz ostražito sledoval každý jeho pohyb, zvrtol sa a odkráčal.

„A ani sa nevracaj!“zaznel za nim Siriusov výkrik a dvere sa zavreli.

 

Lilly pripevnila vianočnú reťaz nad kozub a s povzdychom zoskočila zo stoličky.

„Nemám to predsa len radšej rozvešať ja?“ponúkla sa Charlotte, ktorá sedela pri krabici na zemi a rozmotávala ďalšie ozdoby.

„Ešte to nie je ani zďaleka také zlé,“usmiala sa Lilly rozhliadajúc sa po izbe. „Keď mi to tu budúci rok bude malé sťahovať dolu, bude to horšie.“ Pristúpila k oknu a na chvíľu sa zapozerala na cestu črtajúcu sa za plotom. Prechádzala tadiaľ stará pani podopierajúca sa o paličku. Bola zakrútená v kabáte, ktorý ju hránil pred mrazivým vetrom a pôsobila zvláštne pokrčene. „Počula si o Bathilde Bagshotovej? Na Rokforte sa učí z jej kníh, neviem ako vo vašej škole...?“

Charlotte pokrútila hlavou, energicky vyskočila a pristúpila k oknu. „Nepoznám ju.“

„Je to historička. Skutočne perfektne napísla Dejiny mágie, ale teraz neviem... je milá, vieš, odkedy sme sa sem nasťahovali, chodieva nás navštevovať. No občas mi trochu ide na nervy, vieš ako to myslím...? Rozpráva nám také príhody, že lepšie je neveriť a pritom je tak múdra!“

„Ide sem?“

„Nie, zrejme ide k susedom. Netuším kto tam býva, ale chodieva tam často,“ Lilly zatiahla záclonu a otočila sa späť do izby. „Mám nechať tie fotky na kozube, alebo tam dám radšej niečo vianočné?“

„Nechaj to tak,“poradila Charlotte, v okamihu bola pri kozube a premiestňovala fotky všetkými smermi, aby sa svadobné dostali dopredu. „Sú krásne, lebo na svadobných máš všetkých pokope. Všetkých, ktorých máš rada. Pretože tí, ktorí ti stáli za to, aby boli na tvojej svadbe musia byť hlboko v tvojom srdci, nie?“

„A nechceš ich vytiahnuť dopredu, pretože je na nich istý pán Black?“podpichla ju Lilly a Charlotte sa rozosmiala.

„Nie, Sirius bude aj na mojich svadobných fotkách, ale iba ako hosť – vážne!“dodala, keď videla Lillino nadvihnuté obočie. „Mám pocit, že je mi ako brat, chápeš, najlepší kamarát. Akoby som ho poznala odmalička. Vlastne ho poznám odmalička, pretože mi Severus o ňom písal. Ale v skutočnosti je iný. Vždy som si ho predstavovala škaredého, aby sa mi sprotivil, ale je veľmi zlatý. Keby bol on môj veľký brat... Nikdy si nechcela mať staršieho brata?“

„Ani nie,“odpovedala Lilly a unavene si sadla do kresla. „Oh, mne sa to akosi nechce vešať. Nedáš si čaj alebo kávu? Urobíme si pauzu.“

„Ja urobím kávu, ty seď,“rozkázala Charlotte uprostred reči a stále trkotajúc zamierila do kuchyne. „Mať staršieho brata je podľa mňa úžasná výhoda. Pokiaľ nie je ako Sev. Vieš, on je v pohode, ale mal by ma ochraňovať, nie? A pritom som vždy ja povzbudzovala jeho, to nie je ono. Ale taký Sirius. Ten musí byť perfektný brat.“

„Čudovala by si sa, aký sprostý brat je v skutočnosti,“snažila sa ju Lilly vrátiť säť na zem.

„Viem, že má brata, ale on je tiež zlý, ako Seve...“

„Severus je zlý?“ostražito sa spýtala Lilly.

„Ale veď to vieš. Určite to vieš,“zvýšila Charlotte hlas, aby prekričala hučiacu vodu, ktorá sa začala variť.

Vedela to. Vedela to skôr ako opustili brány školy naposledy. Bol proste ten typ. Typický Slizolinčan, ktorého jediným cieľom je dostať sa k Voldemortovi. A ako poznala Severusa, aj sa tam dostal. Rovnako ako Siriusov brat. Bratia sa neoplatia, najmä nie tí, ktorí študovali v Slizoline.

„Takže z teba a zo Siriusa nebude nič?“opäť začala starú tému, aby odpútala rozhovor od zradných bratov.

 

 Domček v Godrickovej úžľabine sa zaodel do páperového bieleho snehu, ktorý pokryl aj celú predzáhradku a zasypal chodníky. Toho roku napadlo viac snehu než kedykoľvek predtým a James už tretíkrát za deň vybehol von s lopatou odhádzať haldy snehu a to práve včas, aby privítal Remusa, ktorý sa potácal zasypanou cestou k bráne.

„Pomôžem ti?“usmial sa Remus od ucha k uchu, keď videl tú pracujúcu triedu na muklovaský spôsob.

„Práve som sa ťa chcel spýtať to isté,“uškrnul sa James. „Čo si zase robil? Ostarol si o sto rokov. Evansová sa z teba zblázni.“

„Veď to poznáš, mám za sebou ťažké noci,“rozhodil Remus rukami, no jeho kamarátovi bolo jasné, že ešte niečo nie je v poriadku. Alebo to bol naozaj tak strašný spln?

Nasadil však bezstarostný úsmev, zabodol lopatu do snehu a vytiahol prútik. „Makám ako otrok. Ešteže si prišiel, lebo by som tu zamrzol. Poď dnu.“

Dnuká všetko krásne voňalo čerstvo upečenými koláčmi a vianočnými sviečkami rozostavenými po celom domčeku.

„Ahoj, Remus. Poďte sem,“zakývala na nich Lilly kľačiaca na zemi pred kozubom s úsmevom od ucha k uchu. „Je tu Sirius.“

Pristúpili k nej a naozaj. Z plameňov na nich pozerala Siriusova vyškerená tvár. „Šťastné a veselé. Práve som hovoril Lilly o tej chate, James, nechcete sa tam ísť na víkend odviazať?“

„Už tento víkend?“James si kľakol k svojej manželke a oblapil ju okolo pliec. „Čo na to hovoríš, Evansová?“

„Budem len rada, keď odtiaľto na chvíľu vypadnem,“utrúsila Lilly s úsmevom. „Ideš aj ty, Sirius?“

Sirius sa ušktnul svojim ťažkým macherským spôsobom a pohodil hlavou. „Ja som si to tam už užil. Skutočne magické miesto. Ako stvorené pre lásku.“

„Ty si sa nám nebodaj zaľúbil?“ironicky sa spýtal Remus.

„Hej, vypláchni si ústa mydlovou vodou, Námesačník!“osopil sa na neho Sirius, no opäť sa uškrnul. „Sorry, ja už musím letieť. Istá osoba to nemôže bezomňa vydržať. Ešte sa uvidíme...“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Ahoj, Niki

(Lilly, 2. 12. 2010 8:04)

ďakujem, že si sa zvala, veľmi si ma potešila :) Siriusova skrinka je už dávno dokončená, len vo veľkom yanedbávam tento blog, odpusť mi to. Dokončenie si môžeš prečítať na stránke www.priori-incantatem.sk v sekcii FanFiction (meno autora: Lilly Heathcliff, alebo si to vzhľadaj podľa názvu) alebo, ak chceš, napíš mi mail a ja ti to pošlem :) Ešte raz ďakujem :)

:)

(NiKi, 1. 12. 2010 15:27)

geniálne, úžasné... máš neskutočný talent.. Siriusovu skrinku som prečítala teraz práve druhý krát :)...a nechystáš sa ešte dopísať to? :P... inak fakt klobúk dolu ;)