Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Napíšem Blackovi tie frázy a slovíčka, nech sa baví.“povedala Lilly a vytiahla hrubú knihu Švédskych slov.

„A čo z toho buedeš mať?“spýtala sa Amy unavene.

„Pokoj,“uškrnula sa Lilly a začala písať.

„Ak chceš, budeš mať viac než len „pokoj“. Bude aj zábava,“záhadne sa usmiala Amy a oči jej žiarili.

„Čo chceš urobiť?“podozrievavo sa spýtala Lilly.

„Napíš tam iné frázy a iný význam, Lilly,“povedala a pristúpila k nej. Len to urob, o ostatné sa postarajú chalani.“

***

„Ty si poklad, Evansová!“potešil sa Sirius, vtisol jej na čelo letmý bozk a bežal dolu kopcom.

„Čo teraz?“spýtala sa Lilly.

„Splývacie zaklínadlo! Skúšala si ho už, však?“odpovedala Amy.

„Áno, ale nejde mi,“bránila sa Lilly bezradne.

„Splývacie zaklínadlo? Načo, dievčatá?“začudovala sa profesorka Madlová.

„Chceli sme prekvapiť Blacka,“zahundrala Lilly a smutne pozrela na zámok.

„Poďťe sem!“usmiala sa profesorka a vytiahla prútik.

„Čože?“

„Poďte, lebo vám zdrhne!“zopakovala profesorka a obom rázne buchla po hlavách. „Potom mi musíte všetko povedať.“

Lilly a Amy sa poďakovali a rozbehli sa za Siriusom.

„Madlová sa nezdá,“dychčala Lilly.

„Ja som vedela, že je v nej niečo viac.“ozvalo sa napravo od nej. „Pozor, tam je Black!“

Sirius neohrozene kráčal ku vchodu. Dievčatá spomalili a ukrývajúc sa za rôzne predmety ho nenápadne nasledovali.

Napokon Sirius zaklopal na dvere jednej izby a vošiel dnu. Amy nenápadne pootvorila dvere a nazrela dnu.

„V pohode, je tu aj predizba,“zašepkala a spolu s Lilly vošli.

Z maličkej chodby viedlo dvojo dverí.

„Tu,“šepla Lilly a potiahla Amy za sebou do spálne.

Sirius vytiahol lístok a hľadal akúsi frázu. Dievčatá napäto sedeli na posteliach a čakali, čo povie.

„To som zvadavá, čím začne,“zaševelia Amy práve keď Sirius zdvihol pohľad a premeral si dievčatá. Iste sa rozhodoval, ktorú má osloviť.

„Det är slöseri med tid./je to strata času/“vyhlásil napokon a široko sa usmial.

Dievčatá nesúhlasne zamrnčali a začali sa divo rozkrikovať.

„Čo hovoria?“

„Vraj, prečo potom chodil a čo si to dovoľuje... alebo niečo také,“odvetila Lilly.

„Kan du vara sǻ snäll och visa mig pǻ kartan/ukážte mi, prosím/!“vykríkol Sirius v domnienke, že upokojí situáciu.

Dievčatá zhíkli a zamračene na neho pozreli.

„Vad kostar det att parkera i en timme?/aký je poplatok za jednu hodinu parkovania/“usmial sa Sirius.

Odniekiaľ priletela ruka a poriadne to fľasklo, keď sa rozčapila o Siriusovo líce.

Zmätený Sirius sa nechal vyhodiť pred dvere a bezradne pozeral na lístok.

Lilly s Amy sa vytratili a kráčali chodbou za ním, ticho sa chichotajúc.

„Sirius!“vrhol sa na neho okoloidúce dievča. „Vad fǻr det lov att vara?/čo tu robíš/“

„Jag skulle vilja jobba pǻ er gǻrd./chcel by som sa zamestnať vo vašom poľnohospodárstve/“ Povedal pohotovo.

Dievča si zahryzlo do pery a premeralo si ho zjavne odhadujúc jeho schopnosti.

„Nǻgot annat?/ešte niečo/“spýtala sa lišiacky.

„Jag skulle vilja anmäla, att jag tappade en nagelfil./chcel by som nahlásiť stratu pilníka na nechty/“

Dievča sa rozosmialo a zavíjavúc odišlo preč.

Sirius pokrčil papier a hodil ho do najbližšieho koša.

„Evansová, toto si nemala!“zaškrípal zubami a rozbehol sa hore kopcom k vlaku.

Amy zaklopala na dvere Madlovej vagónu a uškŕňala sa na Siriusa, ktorý nadával pred ich oknom.

Profesorka otvorila a pozrela na Siriusa. „Čo sa stalo, Black? Prestaňte, nebudem sa za vás hanbiť!“

Sirius niečo odvrkol a zaliezol do svojho vagóna.

„Ste tu, dievčatá?“spýtala sa šeptom Madlová.

„Áno,“povedla Lilly a profesorka im naznačila, aby vošli dnu.

„Podarilo sa? Čo sa stalo?“vyzvedala profesorka, keď ich opäť zviditeľnila a videla ich nadšené tváre.

Amy sa uškrnula a začala rozprávať.

***

Ponad hlavy študentov sa niesol nudný ťahavý hlas riaditeľa, ktorý vítal študentov z ostatných škôl a objasňoval pokyny.

„Budeme zbierať body. V každom kole. Kto nazbiera najviac je víťaz,“stručne preložil profesor, ktorý ich doviedol od vlaku a stále častejšie vyhľadával spoločnosť profesorky Madlovej. „Prvé kolo- metlobal.“

„Čoo?“vykríkla Lilly a zmätene pozrela na profesorku Madlovú. „Myslela som, že tu budú len vedomostné úlohy!“

„Ale nie sú, ako sa hrá?“otočil sa James k Švédovi.

„Každé družstvo jeden zápas. Hráte len vy štyria, musíte si rozdeliť úlohy.

„Ok, ja som stíhač,“prikývol James. „Amy zastávaš na triafačskom poste, Sirius, pôjdeš do brány a Evansová....“

„Mám byť odrážač?“zasmiala sa Lilly.

„No, áno.“

„Ja som v živote nedržala pálku v ruke!“

„Tak si to vyskúšaš.“

Lilly bezradne pozrela na Amy a po dlhom tichu prikývla.

„Výborne, tak ideme na ihrisko!“potešil sa profesor a odvádzal ich cez celú miestnosť von zo zámku.

Metlobalové ihrisko bolo dosť ďaleko, no Lilly sa zdalo ako cesta na smrť- krátka a rovná.

„Ja to dobabrem,“zakvílila, keď už boli takmer tam.

„Neboj, len drž tú pálku a tvár sa, že vieš čo robíš,“radila Amy.

„A snaž sa trafiť do loptičky,“dodal James a keď videl jej zmučenú tvár veselo sa rozosmial. „Ale to nie je podmienkou.“

„Pozrite na to rozdelenie!“vyhŕkol Sirius keď sa pred nimi zjavila tabuľka zápasov.

1.Taliansko- Čína

2.Grécko- Nemecko

3.Anglicko- Španielsko

4.Sudán- Kanada

„A Svédsko ide kedy?“spýtala sa Amy bezsstarostne.

„Švédsko nesúťaží!“zavrčal James a mračil sa na tabuľku. „Taliani majú vyhraté.“

O desať minút začal prvý zápas a nikto nepochyboval o tom, že Taliani vyhrajú s veľkým nádskokom. Sirius a James ešte stále preberali svoje šance a mešali to s úspechmi krajín zo Svetového pohára.

Prvý zápas skončil 350:10 pre Taliansko a na ihrisko sa dostavili študenti z Grécka a Nemecka.

„Tie baby nevyzerajú zle!“zbystril James pozornosť.

„Máš pravdu, Potter, vyzerajú hrozne!“usmiala sa Lilly a sledovala začiatok zápasu.

Nemci sa ihneď šikovne zmocnili lopty a o chvíľu padol prvý gól do Gréckej brány.

„Stvím sa, že Gréci vyhrajú o 20 bodov!“vyhlásila Amy a záludne pozerala na Siriusa.

„Nemci vyhrajú o 40,“protestoval.

„O čo?“

„Bozk!“

Amy podala Siriusovi ruku a ten jej ju šťastne stisol.

Gréci prehrali o 40 bodov a pred nástupom na ihrisko Sirius uštedril Amy vášnivý bozk.

Švédky pozerajúce z tribún urazene otočili tváre a nahnevane sa medzi sebou zhovárali.

Lilly vysadla na metlu a do ruky chytila pálku.

„Si pekna dievča,“usmial sa na ňu jeden zo Španielov. „Ja som Cecilio.“

„Ja Lilly,“odvetila a bokom pozrela na Jamesa, no nebolo to potrebné.

„Daj jej pokoj, lebo ti...“

„Potter!“zavrčala Lilly a chytila ho za plece, lebo skoro vyskočil z metly.

Rozhodca zapískal a osem metiel sa vznieslo do vzduchu.

Sirius okamšite vypálil k obručiam a pohotovo chytil letiacu loptu. Amy chytila Siriusovu prihrávku a ponáhľala sa k Španielskemu bránkovisku.

„Ty si odrážač?“

Lilly sa strha a takmer spadla z metly, keď sa pred ňou vynoril Cecilio.

„Zjavne,“zavrčala a rozhliadla sa, či neuvidí loptu. Do zorného poľa jej však padol James, ktorý vysel vo vzduchu a pozeral na nich. „A ty si stíhač?“

Cecilio prikývol a tiež pozrel na Jamesa. „To je tvoj chalan?“

„Spýtaj sa jeho,“odvetila a letela trochu ďalej.

Amy dala gól. Lilly zatlieskala, ukázala jej zdvihnutý palec a priletela k Jamesovi.

„Rýchlo chyť tú vec, lebo sa skydnem a nevyhráme vedomostnú,“zašepkala, aby to Cecilio nepočul.

„Pokúsim sa,“privolil James a vytrhol jej pálku z ruky, aby odrazil dorážačku.

„Odrážaj lopty, Evansová!“prikázal a vrátil jej pálku.

„Pokúsim sa,“uškrnula sa a zletela trochu nižšie.

O chvíľu dali Španieli gól. Švédky zastonali, keď Sirius zahrešil na celé ihrisko a Lilly klesla ešte nižšie. Amy chytila prehadzovačku a namierila k obručiam. Španielsky hráč však do nej zboku vrazil a lopta jej vyletela z rúk. Lilly pevne zovrela pálku a vyletela nahor.

„Rokfort dáva ďaľší gól! Tentoraz to bola Lilly Evansová!komentoval dievčenský hlas a Amy vzápätí radostne vykríkla.

„James Potter z Anglickej školy chytá ohnivú strelu!“vykríklo dievča a neskrývalo radosť, že vyhralo „Blackovo družstvo“.

„V tabuľke sme tretí. Sudán a Kanada sa tam snáď nevytiahnu,“šťastne sa usmial James, keď zostúpili na zem. „Bola si výborná, Evansová.“

„Ja viem. Aké je ďaľšie kolo?!

„Vedomostná súťaž, ale je až o týždeň,“povedal Sirius a rozhliadol sa po tribúnach. „To je krása!“

***

Abigail sa zobudila do neďeľného rána a ďakovala Bohu, že dnes nie je vyučovanie. Po troch dňoch v nemocničnom krídle s jej vôbec nechcelo učiť a už ľutovala Alice, ktorá tam má zostať ešte aspoň dva dni.

„Dobré ránoo!“energicky pozdravila Megan, keď si všimla jej otvorené oči.

„Čo za úkony to prevádzaš?“zaklipkala Abi očami a dvihla sa na lakťoch.

„Cvičím, chudnem, statám a o svoje telo,“veselo odvetila Megan a urobila perfektný mostík.

„Pokiaľ to nevžaduješ odo mňa, tak môžeš pokračovať,“zahundrala Abigail a pozrela na hodiny. „Megan, uvedomuješ si koľko je hodín?“

„Šesť, prečo?“

„Mala som v pláne spať do deviatej.“

„A ja do piatej, ale som zaspala, tak cvičím len od pol šiestej“usmiala sa Megan a otvorila dokorán okno.

„To je pekné. Zavri to! Je tu zima! Pozri ako je vonku sychravo!“skuvíňala Abi a zababušila sa pod prikrývku. „Amy a Lilly sa ešte neozvali?“

„Nie, majú nás na háku,“uškrnula sa Meg a z čudnej pohohy na zemi pozrela na Amynu posteľ. „Niečo ti spadlo pod posteľ.“

„Tak to zdvihni!“zamrmlala Abi bez záujmu.

Megan sa postavila na štyri a načiahla sa pod posteľ. „Je to list.“

„Pre mňa?“spýatala sa Abigail a sadla si.

„Je od môjho brata! Môj brat si píše s Amy!“vykríkla Megan a horúčkovito čítala list. „On... on ju pozval na Vianoce k nám! A... vyznáva jej lásku!“

„Meg, nemala by si to čítať,“upozornila Abigail. „Meg odlož to!“

„Prečo mi nič nepovedali?!“

„Upokoj sa, prosím, oni to iste plánovali na inokedy a ešte to nie je nič vážne!“vyskočila Abi z postele a objala ju okolo pliec.

„Ale mohlo by byť. Musím napísať Amy v ako sú štádiu,“usmiala sa Megan. „Keby si zobrala môjho brata, to by bolo skvelé, nie?“

Abigail nemo prikývla a ohúrene pozerala na Megan. „Neprekáža ti to?“

„Veď hovorím, že je to skvelé!“zopakovala Megan a chvatne hľadala perganem a brko. „Čo jej mám napísať? Potom napíšem aj bratovi! Prečo mi preboha nič nepovedali?“

„Pokiaľ si pamätám, Amy ti to hovorila...“naznačila Abi a v pamäti si vybavila scénu v ktorej Amy nahnevane pozeral na kamarátku, lebo jej vyčítala, že sa jej páči Denys.

„Vtedy som ešte nevedela, že je to obojstranné,“vysvetľovala Meg a čmárala po papiri nesúmerné písmenká. „Boli by spolu zlatí, že?“

„To neviem posúdiť, ale Amy sa iste poteší, že im to schvaľuješ.“usmiala sa Abigail. „Idem prepadnúť Remusa a som zvedavá, či Frank zase spal celú noc pri Alice. Správa sa k nej akoby umierala.“

Keď Abigail vošla do izby Remusovej izby, obaja s Petrom ešte spali. V izbe bol nezvyčajný poriadok. Keď Sirius s Jamesom chýbali, zrejme to tu nemal kto rozhádzať a nočné výlety tiež s nimi odišli do Švédska.

„Remus,“zašpkala Abi a vtisla sa na k nemu do postele.

„To si ty?“rozospato sa spýtal Remus a objal ju voľnou rukou.

„Kto iný by to mal byť?“lišiacky sa uškrnula a ľutovala, že si neľahla tvárou k nemu.

„No, sú tu nejaké adeptky,“odvetil Remus a pobozkal ju do vlasov. „Koľko je hodín?“

„Pol siedmej,“povedala, keď pozrela na budík.

„Ty si taký ranný vtáčik...“zazíval Remus.

„Jediný vtáčik si tu ty!“podpichal ho a tlmene sa zasmiala, keď ju poštípal na líci. „Písal ti už Potter alebo Black? Lebo nám sa baby neozvali.“

„Nepísali mi, určite je im príliš dobre aby na nám mysleli.“

„Blackovi je dobre určite,“uškrnula sa Abi a hrala sa mu s prstami na ruke. „Len aby bolo dobre aj ostatným.“

„Chceš sa s nimi rozprávať?“spozornel Remus a trochu ožil.

„Rada by som, ale...“

„Počkaj,“vyhŕkol a vyskočil z postele.

Peter sa zobudil a zmätene pozrel na Abigail v Remusovej posteli. „Ahoj, ty si tu spala?“

„Nie, prišla som len pred chvíľou,“povedala milo, no prerušil ju Remus, ktorý si opäť sadol k nej na posteľ. Abi si uvedomila, že má oblečné len trenírky a previnilo sa začervenala.

„Pozri,“naklonil sa k nej Remus a ukazoval na malé zrkadielko. „Toto mi požičal James, aby sme sa mohli rozprávať.“

Abigail sa zamračila na svoj odraz v zrkadielku a kriticky pozrela na Remusa. „A ako to chceš spraviť?“

„Sirius!“vyslovil Remus zreteľne. Chvíľu sa nič nedialo, no v zápätí sa na nich zo zrkadla pozeral Sirius Black.

„Čav, Remus, čo by budíš?“spýtal sa a pozrel na hodiny je len pol ôsmej.

„U nás je pol siedmej,“uškrnul sa Remus. „Mám totižto ženskú návštevu priamo na izbu a tá sa chce rozprávať s Lilly.“

„S Evansovou? Dnes nie, keď sa zobudí, čaká ju prekvapenie, ozveme sa poobede, ak chceš.“

Remus pozrel na Abigel. „Ukáž ho sem.“povedala energicky a zabrala mu zrkadlo z ruky.

„Dobré ráno, Black! Ako sa máte a čo si jej urobil?“vyzvedala.

„Williemsová! To som si mohol myslieť! Ona ti všetko povie. Máme sa fajne, sú tu pekné babenky, pošli tu niekedy Remusa.“uškrnul sa Sirius. „Chceš vidieť Jamesa?“

„Radšej nie, predpokladám, že ešte spí,“odhadovala Abi.

„Spí, ale nie v našom vagóne. V noci šiel navštíviť baby a ešte sa nevrátil.“

„Tak ho pozdravuj, aj dievčatá, dobre?“

„Okej, s radosťou... už môžem spať?“

„Áno, len mi ešte odpovedz na jednu otázku,“rýchlo dodala Abigail.

„Čo?“

„Komu patria tie blond vlasy vedľa teba?“

Sirius sa zasmial a zmizol.