Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Kam do čerta ideš, Abi?“ Amy vykríkla od bolesti, keď na ňu Abigail uprela privreté oči.

„Ferrugineus munus!“vyhŕkol niekto a Amy prestala kričať. Bolesť ustúpila. Abigail sa otáčala na mieste a slepo hľadela čiernotou zastretými zreničkami po izbe.

„Nemali ste ju tak prudko osloviť, slečna Powellová, teraz s ňou idem od nemocničného krídla, vy spite ďalej,“vysvetľovala madam Pomfreyová stojaca uprostred izby. „Poďte, slečna Williemsová.“

Dvere spálne sa zatvorili.

Niekto rozsvietil svetlo.

„Čo myslíte, ako dlho tam bude?“spýtal sa ustarostený Meganin hlas.

„Neboj,“zívla Alice a oslepene žmurkala do svetla. „Čoskoro sa vráti. Vypni to, Lilly!“

Lilly sedela na posteli vedľa Amy a upokojujúco ju hladila po pleci. „O chvíľu, Alice, nevidíš, že Amy je zle?“

„Tým svetlom jej veľa pomôžeš!“zavrčala Alice.

„Nox! Ste šťastné?“spýtala a Lilly, keď sa opäť ponorili do tmy.

„Teraz zase nič nevidím! Len červené kruhy!“hnevala sa Alice a tackavo pristúpila k nim.

„Vážne? Ja vidím žlté...“

„Musíte tu teraz riešiť akej farby vidíte kruhy, Megan?“zavrčala Lilly a podala jej ruku, aby nenarazila do stolíka, ale bezpečne si sadla na posteľ. „Bolelo to veľmi, Amy?“

„Strašne...“zavzlykala Amy. „Ne... nemo... mohla som... sa... na- dých- nuť a... a...“

„Pššt,“zapškala Megan a chytila jej tvár do dlaní. „Teraz o tom nehovor, dobre? Pokús sa na to nemyslieť.“

„Ty si predsa silné dievča, Amy. Si z nás najsilnejšia, niečo takéto ťa nezlomí,“posmeľovala ju Alice s jemným úsmevom.

„Nechápem, prečo sa Pomfreyová vôbec nespýtala, či jej netreba pomôcť?!“zamračila sa Lilly.

„Asi má dosť starostí s Abi,“usúdila Alice.

„Zrejme.“

Amy sa prerývane nadýchla a trochu plynulejšie dýchala. Dvere sa otvorili a dnu vletel pás svetla.

„Ste v pohode, baby? Počul som nejaký krik, tak som...“

„Dočerta, Black!“

„K tvojím službám, Evansová! To hovorieva James...“

„Vypni to prekliate svetlo!“

„Keď len to. Nox!“

V izbe sa rozhostilo ticho i tma zároveň.

„Zase vidím tie kruhy,“zašepkala Megan a zachytila sa Alicinho ramena, aby sa neprevrátila. „Je to hnusné...“

„Tak čo sa stalo? Zobudili ste pol klubovne, ale nikto nevedel z ktorej izby sa to nieslo,“vzrušene sa spýtal Sirius a pricupkal k posteli. „No to som jeleň! Powellová, ty si plakala! Mohol som si myslieť, že to budeš ty. Evansová to tak nevytiahne a Sullivanová by zobudila aj...“

Megan rýchlo odvrátila hlavu a zaborila prsty hlbšie do Alicinho ramena.

„Amy mala úraz, stačí?“spýtala sa ho Lilly a hodila naňho odsudzujúci pohľad.

„Moment, kočky... Kde je Williemsová?“obzrel sa Sirius okolo seba. „Neverím, že ju to nezobudilo!“

„Zobudilo, neboj, je v kúpeľni,“rýchlo zahovárala Alice.

Sirius si premeral dvere vedúce do kúpeľne a zrejme usúdil, že je to jedno, lebo len hodil hlavou a vstal.

„Tak keď je už všetko v pohode, môžem ísť. Evansová je celá- James sa poteší, Reeserová je celá- som šťastný, rovnako ako Frank, Williemsová sa dokonca o tretej v noci umýva, takže bude OK, Powellová to peržije a Sullivanová... OK,“zreferoval a šiel ku dverám.

„Nikto sa neteší, že som v pohode?“ozvala sa Megan.

„Teší,“vyhŕkol Sirius skôr ako tomu stihol zabrániť. Žmurkol na ne a zabuchol dvere.

„Ja ho raz zabijem,“usmiala sa Megan a pustila Alicino rameno.

„Lilly, pozri sa prosím ťa, či bude nutné, aby mi amputovali ruku,“povedala Alice a šúchala si rameno. „Ak nezbiješ Blacka ty, Meg, urobím to ja.“

Megan sa zasmiala a objala Amy okolo pliec. „Už je dobre?“

„Uhm,“prikývla Amy a ľahla si. „Skúsim zaspať, ak vám to neprekáža.“

„Nie, len spi, my sa ideme rozprávať na chodbu,“uistila ju Alice a všetky tri vstali.

„Dobrú noc, Amy.“

„O čom sa chcete ešte rozprávať?“spýtala sa Megan, keď vyšli z izby.

„Neviem, poďme za chalanmi,“navrhla Alice a vykročila po chodbe.

„Ja nevleziem do ich izby,“zamračila sa Lilly a hodila sa na kreslo v klubovni.

„Tak idem po nich,“vzdychla Megan a vybehla po schodoch do chlapčenských spání. O chvíľu sa však vrátila so správou, že Záškodníci sú preč a nikto neviem kam mohli ísť.

„Iste sa zase prejedajú dolu v kuchyni,“vyhlásila Lilly.

„Tak poďme za Abigail,“pobádala ich Alice.

„Nestačí čo sa stalo Amy?“prebodla ju Lilly očami. „Môže sa to zopakovať.“

„Je to naša kamarátka a potrebuje nás, Lilly!“zakročila Megan prekvapujúco odhodlane. „Ja za ňou idem, iste je to pre ňu ťažké.

Alice sa na ňu usmiala a spolu vyšli portrétovým vchodom.

„Tak ja idem k Amy!“zakričala za nimi Lilly a vrátila sa do izby.

Amy nespala, vlastne sa ani nepokúšala zasať, písala list.

„Komu píšeš?“vyzvedala Lilly a prišla k jej stolíku.

„Denysovi,“odvetila bezstarostne a usmiala sa. „Už som ti ukazovala čo mi poslal?“

„Nie.“

„Tak pozeraj,“Amy vytiahla obrázok jej samej nakreslený uhlíkom, bol nádherný a veľmi verný.

„Je úžasný. To kreslil Denys? Vravela si, že má talent na kreslenie, ale toto je úchvatné!“nadchýňala sa Lilly a zblízka pozerala na kresbu.

„Áno, je to prekrásne.“

„A Megan... o tom vie?“

„Prečo by mala?“mykla plecom Amy a kresbu opäť schovala.

„Je to jej brat a ty si jej najlepšia priateľka, pokiaľ viem.“

„Som, ale toto je iné, ja jej o tom poviem, ale nie teraz,“odvetila Amy a zvinula aj list. „Pošlem mu to zajtra ráno. Alice s Meg sú u Záškodníkov?“

„Nie, u Abi. Len dúfam, že sa im nič nestane. Pomfreyová ich k nej asi nepustí, že?“

„Asi nie.“

***

„Lilly?“

„No?“

„Ony sa ešte nevrátili?“

„Nechaj ma spať.“

„Ale čo ak sa im niečo stalo?“

„To je ich vec, ja chcem spať.“

Amy z nej strhla prikrývku a sadla si na okraj postele. „Poďme do nemocničného krídla!“

„Ja spím!“

„Tak spi!“zavrčala Amy a vstala.

„Čakaj!“zívla Lilly. „Len sa preberiem a idem s tebou.“

„Len nech sa im nič nestalo,“zaprosila Amy a otvorila dvere nemocničného krídla.

Obsadené boli štyri postele. Najbližšie k nim ležala Alice, o posteľ ďalej bola Megan, potom Abigail a na konci spal Remus. Vlastne spali všetci.

Z druhej nemocničnej miestnosti vyšiel zvyšok Záškodníkov, vyzerali spokojne.

„Dobré ráno, dievčatá,“usmial sa Sirius, no keď preletel pohľadom postele, jeho úsmev zmizol. „Alice! Megan! Čo sa stalo? A nie je tam Abigail?“

„Je,“prikývla Amy. „Ale neviem čo sa stalo a ešte je tu aj Remus.“

„Remus je pohode... mal len malý úraz,“uškrnul sa James a prstom si poklepkal po hlave.

Lilly sa na neho zamračila a vykročila ku kancelárii madam Pomfeyovej. „Spýtam sa, čo sa stalo.“

„Dobre, opýtaj sa aj na Remusa!“požiadala ju Amy.

Lilly zaklopala na dvere a o chvíľu vyšla rozospatá madam Pomfreyová. „Nemôžem si na chvíľu pospať, decká? Čo ste zase vyviedli?“

„Prepáčte, že vás budím, chcela som sa len spýtať na pacientov,“ospravedlnila sa Lilly.

Zdravotníčka si prezrel ľudí v miestnosti a zhlboka sa nadýchla. „Pán Lupin sa dá do poriadku, slečna Williemsová sa do zajtra zotví, potrebuje sa len poriadne vyspať, slečna Sullivanová bude tiež v poriadku, ale slečna Reeserová si tu bude musieť poležať, nemala ísť na tú súťaž?“

„Áno,“prikývla Amy.

„Tak si nájdite náhradu, slečna Reeserová nebude môcť cestovať.“

***

„Jediný, kto z toho vyšiel bez ujmy je Lilly,“skonštatoval James a trochu sa k nej prisunul. „Čo čítaš?“

„Švédsky slovník,“odvetila spoza knihy.

„Načo? Anglicky sa tam dohovoríš!“zahundral James.

„Nie som si tým taká istá,“povedala pokojne a pozrela na Amy. „Už si zbalená?“

„Ešte nie, nevedela som, že sa ide už dnes. Sirius vravel, že o týždeň a to by sme šli až o dva dni,“spýtavo pozrela na Siriusa.

„Osobne som sa rozprával S Dumbledorom aby nás pustil skôr. Treba spoznať krajinu,“uškrnul sa Sirius a študoval niečo na kuse pergamenu. „Super, že ideš s nami, Powellová.“

„Hej,“usmiala sa Amy, ktorej profesorka McGonagallová oznámila, že pôjde namiesto Alice. „Idem sa dobaliť, a ty už si Lilly?“

„Skoro, idem s tebou, nech nič nezabudnem,“ Lilly vstala a spolu vyšli dievčenských spální.. 

Megan spala odkedy ju pustili z Nemocničného krídla, ostatní tam ešte boli.

Amy s Lilly sa potichu balili a veselo sa rozprávali o nadchádzajúcej skúške ich vedomostí a zručností. Rozoberali aké úlohy asi dostanú a koho tam spoznajú, či bude zábava a či majú šancu vyhrať.

O dve hodiny vybehli z nemocničného krídla, kde sa boli rozlúčiť s Alice, Abigail a Remusom a prišli do vstupnej haly.

„Ako pôjdeme?“spýatal sa Amy Siriusa a sadla si na kufor.

„Vlakom,“odpovedal a oprel sa o dvere.

„Áno, vlakom, zase o všetkom viete, pán Black.“nebola to otázka, Dumbledore to len tak skonštatoval. „Profesorka Madlová už čaká dolu na stanici, musela si v Rokville ešte niečo vybaviť. Želám vám veľa šťastia.“

„Dovidenia, pán profesor!“zavolali za ním a chytili svoje kufre.

„De ste sa rozutekali? Mňa nigdo nečaká?“zahrmel Hagrid, keď sa vybrali po trávniku k Rokvillu.

„Hagrid!“usmiala sa Lilly a objala ho. „Dlho sme sa nevideli.

„Veru.“usmial sa a pozdravil aj ostatných. „Mám vás doprevadiť ku vlaku. Dajte to sem, Lilly, Amy, nech te kufre nevlečete.“

Hagrid zobral ich kufre a šiel s nimi v dobrej nálade až k vlaku. Nebol tam Rokfortský expres, ale menší vlak s troma vagónmi. Mal na sebe veľký erb Rokfortu.

„No konečne!“zvolala profesorka Madlová z prvého vozňa. „Ja že ste si rozmysleli!“

Lilly a Amy nasadli do druhého vozňa a Sirius s Jamesom zostali na konci. Vozne boli pekne zariadené- vnútri bola priestrenná izba pre dve osoby aj s kúpeľňou a maličkou kuchynkou.

„Môžeme vyraziť?“zakričala profesorka Madlová a keď súhlasne prikývli šla za rušňovodičom.

„Dovidenia, Hagrid!“zamávali mu z okna. „Pozdravuj Rokfort! A daj pozor na Megan a Alice a na Abigail! Najmä na Abigail!“

„Užite si to! Ukážte im jako sa to robí tuná v Rokforte!“kričal Hargid a veselo im mával, kým vlak nezmizol v diaľke.

„Ako dlho pôjdeme?“ Vyzvedal James, ktorý vošiel do ich vozňa. „Madlová vravela, že len chvíľu, ale neviem... tento vlak na to nevyzerá.“

Vlak sa rútil najprv po známej ceste na Londýnsku stanicu, no o hodinu odbočil na inú trať a prerážal vzduch medzi vysokými kopcami.

„Ideme do tunela!“oznámil James a nalepil sa na okno. Vlak pohltila tma. Amy zvýskla, niečo buchlo a keď do vagónu opäť dopadlo svetlo Sirius si šúchal líce a hádzal bolestivé grimasy.

„Úchylák,“zamračila sa Lilly a potom sa s Amy rozosmiali.

„Pozrite! Kde to sme?“spýtal sa James a otvoril okno.

Krajina tam vonku sa zmenila. Už tam neboli známe vrchy obklopujúce Rokville. Tieto hory boli iné, mali jasnozelenú farbu a vyzerali mohutnejšie. V údolí sa črtalo jazero a nad hlavami im zapadalo slnko.

„Vo Švédsku! Už sme tu!“usmiala sa Lilly.

O ďaľšie dve hodiny vlak zastavil. Švédska škola mágie sa rozprestierala v celej svojej nádhere v údolí pod nimi.

„Je to tu prekrásne!“nedšene vyhŕkla profesorka Madlová a kývala na blížiacu sa skupinu dievčat na čele s akýmsi profesorom.

„Dobrý deň,“prehovoril čistou angličtinou profesor v strdnom veku a stisol Madlovej ruku. „Vítam vás vo Švédsku.“

Tri dievčatá, ktoré ho sprevádzali sa chichotali a červenali, keď im Sirius zakýval.

„Som profesorka Madlová a toto sú moji študenti,“ukázala na nich rukou a nasledovala Švédskeho profesora dolu cestou k zámku.

Lilly, Amy, James a Sirius sa pripojili k dievčatám.

„Hej /ahoj/,“usmialo sa jedno dievča na Siriusa. „Jag heter Clary. /volám sa Clary/.“

„Evansová! Čo odo mňa chce?“rýchlo sa spýtal Sirius.

„Predstavila sa ti,“odvetila Lilly.

„Ja- som- Sirius,“otočil sa Sirius späť ku Clary a hovoril veľmi pomaly. „Sirius Black.“

Dievča sa usmialo ešte širšie a pohotovo ho chytilo pod pazuchu.

„No super,“krivo sa usmiala Amy, keď si iné dievča odchytilo Jamesa. „A máme po vtákoch!“

Lilly sa zasmiala. „Jag är mycket tacksam, Clary!/som ti veľmi vďačná, Clary/“

Clary sa otočila a nechápavo pozrela na tú ryšavú angličanku, ktorá jej práve poďakovala, že im ukradli chalanov. „Ingen orsak./niet za čo/“

„Čo si jej povedala, Evansová?“vyzvedal James, no jeho nová priateľka ho ťahala dopredu.

Večeralo sa vo veľkej miestnosti, podobne ako v Rokforte ibaže tu boli desiatky malých stolov pre štyroch a šiestich ľudí.

Keď Lilly s Amy vstúpili dnu Sirius a James už so svojimi Švédkami sedeli za stolom.

„Evansová, poďte k nám! Potrebujeme tlmočníkov,“zavolal na ňu Sirius a odsunul stoličku.

Švédky medzi sebou veselo bľabotali, takže im nič nerozumela ani Lilly.

„Ako sa jej mám spýtať koľko má rokov?“vyzvedal okamžite Sirius.

„Má pätnásť.“

„Odkiaľ to vieš?“

„Vidíš tú kartičku, čo má pripnutú na tričku? Má na nej všetky údaje. Aj my také dostaneme.“

„Čože? Ja nebudem chodiť označkovaný ako kus odevu v obchode,“rozhorčoval sa James.

Lilly mykla plecom a pustila sa do jedla.

„Pozrite, tí nie sú odtiaľto!“Amy pokynula hlavou k skupinke pri vedľajšom stole.

„Ó, Taliani!“uškrnula sa Lilly a premerala si vysokého tmavého študenta.

„Žmurkol na teba,“zasmiala sa Amy.

„Ktorý? Kto na ňu žmurkol?“vyskočil James a mračil sa na Taliana.

„Kľudni si hormóny, Potter,“schladila ho Lilly.

Keď sa Švédky dosť vyrozprávali a sľúbili Siriusovi s Jamesom, že sa ešte stretnú,odišli k inému stolu.

„Evansová, napíšeš mi na papierik frázy, ktoré sú najčastejšie, ale aj s významom, aby som netrepal blbosti,“podotkol Sirius a pozeral na Talianky. „Tento výlet bude úžasný.“