Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Na druhý deň ráno zažila Alice mierny šok, keď sa zobudila a oproti nej sedela Abigail.

„Myslela som, že si sa mi len snívala.“smiala sa Alice, keď už prekonala prvý šok „Myslela som, že mám vidiny, vážne!“

„Ako si si mohla myslieť, že sa ti o týchto tmaviznomodrých očiach len snívalo. Sú také skutočné.“nechápala Lilly.

„Lilly má záľubu v očiach.“oboznámila Megan Abi „Radšej sa na ňu príliš často nedívaj, lebo sa z toho scvokne.“

„Skutočne? Tak potom musíš zbožňovať Potterov pohľad!“usmiavala sa na ňu Abigail.

„Potterov? Veď som si doteraz nevšimla, že má vlastne oči.“nedbanlivo odvetila Lilly.

„Má. A veľmi pekné, orieškovohnedé. Človek by z nich odpadol.“uškŕňala sa Amy.

Dievčatá sa s chichotom vyrútili z Chrabromilskej klubovne a zišli do Veľkej siene na raňajky. Uprostred Chrabromilského stola sa tlačila väčšina dievčat, čo bol neklamný znak toho, že tam sedia Záškodníci.

„Čavte, baby.“zavolal na ne James, keď si sadali na kraji stola „Dobré ráno, Evansová!“

„Ahoj!“odvetili svorne, len Lilly sa tvárila, že si ho nevšíma.

„Ránko,krásne dámy!.“afektovane sa uklonil Sirius.

„Ahoj,Sirius,aj tebe.“usmiala sa Megan.

Sirius na ňu žmurkol a pohľadom preletel k Abigail „Dnes sa mi o tebe snívalo.“

„Skutočne?Toje milé.“odvetila bez záujmu.

„Hrali sme metlobal,ty si bola strážca a všetko si pochytala.“ pokračoval Sirius „A po zápase...“

„Mnr sa zase snívalo o tebe.“skočila mu do reči Amy „Pozval si Abi na rande a Lilly ti za to rozbila hlavu metlobalovou pálkou.“

Sirius sa strhol a neisto pozrel na Lilly.

„Prečo ja?“ spýtala sa Lilly a všetky sa rozosmiali.

Remus sa pobavene usmieval.James sa tváril,že ho veľmi zaujala prepečená hrianka a Sirius sa pohrával s čudným strieborným predmetom.

„Hej!Powellová!“zakričal a hodil Amy tú vec.

Amy ju zachytila vo vzduchu.

„Pusť to!“zvreskla Lilly a vyšklbla jej predmet z ruky.Nič sa však nestalo.

„Čo je,Lilly?“spýtala sa prekvapená Amy.

Tá skrinka bola iná.Menšia a lesklejšia.Lilly ju otvorila a uľahčene si vydýchla.

„Nič.Prepáč.“ospravedlnila sa a vrátila jej ju.

„Evansová má z minulého roku komplexy.“uškrnul sa Sirius.

„Jéééj!Ďakujem,Sirius!“potešila sa Amy,keď vytiahla zo škatuľky odznal chrabromilského metlobalového tímu. „Viete, včera ma prijali.“

Lilly na neho škaredo pozrela. „Ak tu prinesieš ešte niečo také, Black...“

„Tak čo?“odhrnul si vlasy z tváre a so záujmom jej pozrel do očí.

Lilly sa dôležito vystrela a pobúchala prstom po malom odznaku „Som prefektka!“

Sirius vybuchol do smiechu.

„Čo mu je?“spýtala sa Lilly a nadobudla ružovkastý odtieň. „Black! Prestaň sa smiať!“

Sirius sa však rehotal čím ďalej viac. Lilly šklbalo kútikmi úst a všimla si, že Megan s Amy sa tiež chichocú. Abigail pusila nožík a smiala sa spolu so Siriusom. James prekvapený náhlymi výbuchmi smiechu rýchlo ukončil svoj rozhovor s drobnou čiernovláskou a otočil sa k priateľom.

Na tvári sa mu mihol šťastný úsmev, posunul si okuliare ku koreňu nosa a s priam hmatateľnou spokojnosťou pozeral na Lilly.

„Evansová, Evansová.. a mne nadáva, že som úchylák.“skonštatoval a tiež sa pustil do potmehútskeho smiechu.

„Čo vám všetkým je?“nechápala Lilly, ktorej sa to už nezdalo také zábavné.

„Od-odznak!“lapala po dych Megan.

Lilly si strhla odznak z rovnošaty a so zlým tušením naň pozrela. Namiesto veľkého P sa na ňom bozkávali dve miniatúrne, nepekne nakreslené postavičky- Lilly a James. Obrázok sa však v zápätí vyparil a nahradil ho žiativý nápis: Milujem Potterov zadok!

Lilly nevedela, či sa má smiať, alebo hnevať.

„Vráťte mi môj odznak.“povedala napokon vážne „s týmto tu nemôžem chodiť po hrade.“

„Budeš musieť.“podotkol James a vstal od stola „Iný nemáme.“

Amy vybuchla smiechom až teraz.Zrejme sa nechcela smiať, aby Lilly neurazila.

Lilly hodila odznak do tašky a znechutene na ňu pozrela.

Po dvojhodinovke elixírov, OPČM s novou profesorkou Madlovou, ktorá mala od prirodzenej autority príliž ďaleko na to, aby udržala v triede poriadok, a výdatnom obede nasledovalo voľné popoludnie.

Lilly vytiahla Abigail von z hradu. Slnko príjemne hrialo a ony vedeli, že takéto dni patria medzi posledné v roku, keď sa môžu učiť vonku.

Abigail vytiahla učebnice astronómie a beznádejne hľadela na Saturn.

„Vieš, Lilly, môj otec by umrel, keby som mu povedala, že existuje deväť planét vesmíru.“smutne sa usmiala-

„Deväť planét Slnečnej sústavy.“opravila ju Lilly a nazrela do knihy „Vidíš? Je to len naša, slnečná.“

„No, hej. Slnko je stredom vesmíru. Ja viem, učili sme sa Kopernikovu teóriu.“pochválila sa Abi.

Lilly otvorila ústa a naprázno ich opäť zavrela.

„Povedala som blbosť, že?“zarmútila sa Abigail.

„Ani nie.“rýchlo zahovárala Lilly „Pozri, vesmír je nekonečný priestor. Jeho základom sú stovky galaxií. Galaxie sa skladajú z telies ako hviezdy a planéty. Naša galaxia je Mliečna cesta, a jej súčasťou je Slnečná sústava, v ktorej je ako štvrtá planéta Zem.“

„Spomaľ prosím!Je toho veľa... priveľa nových informácií.“prevrátila zopár stránok a unavene sa zvalila do trávy „Vieš aké je to pre mňa ťažké? Celé leto ma učili novodobú angličtinu, pravidlá dnešnej komunikácie a prácu s technickými zariadeniami ako vodovodný kohútik, alebo splachovací záchod.Zašla som príliž ďaleko.“

Lilly sa pousmiala pri poznámke o splachovacoum záchode a rozplietla si vrkôčik.

„Nebudem sa hrať na psychológa, ale ak chceš pokúsim sa ti nejako pomôcť. Akokoľvek budeš potrebovať.“usmiala sa „Prosím, len sa nevracaj.“

„Ale ja budem musieť.Odborníci v Londýne sa už snažia opraviť ten stroj času, ktorý ma tu hodil Pochop Lilly, ja tu nepatrím Je to priveľa na jeden mozog starý štyristo rokov.“

„Abigail... čo to tam tie decká stvárajú?“vyhŕkla a hľadela ponad ňu k Zúrivej vŕbe.

Zopár štvrtákov postávalo obďaleč a hlasno tlieskali a kričali na svojho spolužiaka, ktorý sa uhýbal úderom veľkých konárov.

Lilly vyskočila a rozbehla sa k nim.

„Vypadnite odtiaľ!“vrieskala „Riaditeľ zakázal približovať sa k tomu stromu!Chcete, nech vás ten strom zabije? Strhávam Chrabromilu a Bifľomoru po pätnásť bodov!“

Decká si rýchlo zobrali tašky a trielili do hradu. Lilly si ponaprávala sukňu a vrátila sa k Abi.

„Pätnásť bodov vlastnej fakulte?“pokrútila Abi hlavou a pokúsila sa zorientovať v otáčavej mape hviezdnej oblohy.

„Zaslúžili si to.“mykla plecom a nastavila jej mapu na dnešnú noc „Večer pôjdeme na vežu skôr a ukážem ti, ako sa pracuje s ďalekohľadom.“

„Ďakujem, si zlatá. Em.. nechcem aby si sa rozčuľovala, ale niekto je NA Zúrivej vŕbe.“

„Na vŕbe?“rýchlo sa obzrela „Ako by mohlo... Black!“

Medzi konármi Zúrivej vŕby sa mihala postavička a kývala na všetky strany. Študenti sa zastavovali a ohúrene na ňu ukazovali.

„Prečo tie konáre neútočia?“spýtala sa Abigail.

„Asi sa do Blacka zaľúbili.Ale prečo Remus nič nespraví?Načo má ten odznak?“mračila sa Lilly

„James! Mohol by si to tiež skúsiť!“kričal Sirius a mrkol na kamaráta „Je odtiaľto dobrý výhľad na Evansovú.“

Lilly očervenela a v momente bola opäť na nohách,

„Zlez odtiaľ,Black, lebo Chrabromil príde o ďalšie body.“vyhrážala sa.

Sirius urobil ladnú otočku a spustil sa na zem.

„Myslím, že Chrabromil už nemá čo stratiť. Keď sme vychádzali, posledných pätnásť bodov sa zosunulo.“

„Posledných?Veď večer ich bolo päťdesiat!“mračila sa Lilly.

„V noci sme neodolali malému výletu po hrade.“uškrnul sa James „A, samozrejme, Filch nikdy nespí.“

„A strhi vám 35 bodov?Za jedinú noc?“

„45.Veď desať si dostala na elixíroch.“opravil ju Remus.

„Ach, jasné,super! Kľudne si robte čo chcete, nech Slizolin získa pohár, ako vždy!“čertila sa „A nelez na ten prekliaty strom!“

Sirius, ktorý opäť dvíhal nohu ku kmeňu sa zarazil a len nevinne pobúchal konár vŕby.

Lilly sa zvrtla a o chvíľu už opäť ležala pri Abi.

„Nekrič na nich.Nerobia nič zlé. Musia sa len odreagovať.“tíšila ju.

„Aj ja sa musím a práve preto na nich kričím“mykla plecom a na chvíľu sa zamyslela „Nechcela si mi včera večer niečo povedať?“

Abigail sa tvárila, že je príliš zaujatá Siriusom, ktorý sa nebezpečne hojdal na chudých konároch, no napokon pomaly prikývla.

„Áno,Dumbledore tvrdí, že sa mám niekomu zveriť. Vraj to bude ľahšie.“

„Ak chceš, nemusíš mi hovoriť nič. Ja to predýcham...“usmiala sa Lilly.

„Nie, poviem ti, čo som chcela.“zahundrala Abigail „Vieš... vieš niečo o tomto kameni?“

Abi vytiahla na retiazke Mesačný kameň.

„Nie.Len to, čo ste vraveli včera v kupé.Ak chceš niečo o ňom vedieť, spýtaj sa Alice, alebo sa pohrab v knižnici.Madam Pin...“

„Ale ja sa pýtam teba.Chcem, aby si vedela odpoveď..Je to prekliatie.“

„V akom slova zmysle?“nervózne sa usmiala Lilly.

„Záleží od fázy mesiaca.Keď je nov, nič sa nedeje.Ale ako mesiac dorastá, môžem byť nebezpečná . Za splnu sa neovládam.“

„Ako... niečo ako... vlkolak?“

„V podstate áno.Ale nie som nebezpečná pre seba, len pre ostatných.“vysvetľovala „O uhranutí si už počula?“

Lilly pokrútila hlavou.

„Bolesť spôsobená pohľadom.“stručne oznámila Abigail.

Lilly hľadela na hojdajúci sa prívesok znázorňujúci svietiace C.

„Teraz nemôžeš nikomu... ubížiť, však?“spýtala sa nesmelo.

„Iba keby som veľmi chcela.Ale za splnu by si sa pri mne za chvíľu zbláznila od bolesti.“

„A nemôžeš tú vec zahodiť?“

„Nie.Zomrela by som.“kľudne odvetila Abi a opäť sa venovala astronómii.

„Dobre, dnes v noci asi nebudem spať, ale nikomu to nepoviem.Sľubujem.“usmiala sa Lilly, ale nechápala, ako môže Abi zniesť vidinu smrti, ktorú nosí na krku.

„Ďakujem.Prijala si to celkom dobre. Čakala som, že zvreskneš a rozbehneš sa preč ako Henrietta Oberthová.“

Lilly to povzbudilo:„Takže okrem splnu si úplne normálna?“

Abigail sa zatvárila vrcholne nespokojne. Zrejme nechcela, aby sa ich rozhovor uberal touto cestou. Lilly to aj trochu mrzelo, ale jej zvedavosť narástala priamo úmerne tomu, čo sa už dozvedela.

„Nie, nie som.“povedala Abi napokon čudne piskľavým hlasom „Budem mať dcéru, nositeľku kameňa.“

„To nie je také zlé.Dievčatka sú milšie.Chcela by som mať radšej dcéru.“zasnívala sa Lilly.

„Ide o to, že ja zomriem, keď sa narodí.“doplnila Abi tým cudzím hlasom.

Lilly vypadla z ruky Encyklopédia astronómie, ktorú len pred chvíľou chytila.

„To je choré!“zvreskla „Keď to odhodíš, zomrieš a keď si ho necháš, nemôžeš mať deti?“

Abigail sa nepohla.Neprisvečila a ani nepoprela Lilline tvrdenie. Neurobila nič.

Záškodníci stále behali okolo Zúrivej vŕby, ale teraz ich už obklopovala skupinka dievčat.

„Otec dúfal, že keď budem cestovať časom, kameň sa stratí.“ozvala sa Abi už prirodzeným hlasom „Ale nie preto som tu.“

„Nadnes už tvojho rozprávania stačilo.“prerušila ju Lilly „Aj na mňa je toho priveľa. Ak mi budeš chcieť povedať niečo o tvojom živote v minulosti, nechaj si to na neskôr, dobre? A ukáž mi tú učebnicu.“

„Ahojte, čo porábate?“pribehla k nim Amy „Astronómia... no nič moc, som rada, že už na ňu nechodím.“

„Je fascinujúca.“nadchýnala sa Abi „Nádherný predmet.“

„Každého baví niečo iné. Meganinou záľubou je momentálne nadávať mi.“sucho skonštatovala Amy a hodila rýchly pohľad ku skupinke pri vŕbe.

„Prečo?“zaújmala sa Lilly.

„Povedala som, že jej brat je pekný, milý a sexi.“prevrátila očami Amy.

Lilly sa rozosmiala.

„Ale to by sa mala tešiť, nie?“nechápala Abi.

„Áno, v podstate áno. Namiesto toho však tvrdí, že som nechutná.“uškrnula sa Amy „Keď zistí, že si s ním píšem, zabije ma.“

„Ako vyzerá?Ja som ho ešte ani nevidela.“vyzvedala Lilly.

„Denys? Je vysoký, má hnedé oči, ako Meg a svetlohnedé vlasy.Je strašne zlatý a nádherne kreslí, to by ste mali vidieť.“zasnene rozprávala Amy „Má už 24 rokov, ale osemročný rozdiel nie je až tak veľa...“

„Chceš sa vydávať v Rokforte?“spýtala sa Abigail „Ja by som chcela, ale že vraj sa to už nedá.“

„Prečo boli vtedy svadby v Rokforte?“upriamila na ňu pozornosť Lilly.

„Skrývali sme sa pred inkvizíciou. Nemohli sme si robiť oslavy na záhradne. Aj Čarrodejnícky senát tu sídlil.“

„Odkiaľ to vieš?“mračila sa Amy, ktorej sa nepáčilo, že sa odklonili od témy Denys Sullivan.

„Keby si čítala Dejiny Rokfortu,...“zahovárala rýchlo Lilly.

„Dobre, dobre, len nezačni básniť o svojich knižkách, Lilly.

„Abigail sa uškrnula a zbalila si učebnice do tašky.

„Večer je v klubovni oslava.Nepýtajte sa čo sa oslavuje, lebo to ani srnka netuší.Ale prídete, však?“s nádejou na nich mrkla Amy.

„Abi bude na veži.Má astronómiu a ja sa musím pripraviť na Starobylé runy.Všetko som zabudla.“vyhovárala sa Lilly.

„Oslavy a večierky sú u nás každú chvíľu, ale Lilly prišla asi šesťkrát a nikdy nevydržala až do konca.“ihneď informovala Amy.

Abigail pozrela na smejúcich sa Záškodníkov a nedokázala pochopiť, prečo sa im Lilly tak vyhýba.

„Je pravda, čo hovorila Amy?“

Nad Rokfortom sa stmievalo. Posledné lúče slnka dopadali na najvyššiu vežu hradu, kde ako vo svetle reflektorov sedeli dve šiestačky.

„Áno.“odpovedala Lilly bez hlbšieho záujmu a nastavovala ďalekohľad na Hagridovu chatrč.

„Prečo sa nechceš zabávať?Keď tu dnes skončíme, pôjdem na tú oslavu a dúfam, že ťa tam uvidím.“

„Ja sa chcem zabávať!“ohradila sa Lilly „Ale ten hlúpy Potter!Stále za mnou dolieza, keď tam prídem, pričom smrdí od ohnivej whisky a Trűfeho cigár. Je to nechutné.“

„Kedy si tam bola naposledy?“usmiala sa Abi a sledovala Hagrida motajúceho sa pri Zakázanom lese.

„Oh.. v štvrtej triede.Minulý rok som nemala čas kvôli VČÚ.“

„Tak vedz, že štrnásťroční chalani chcú skúsiť všetko.Sú šibnutí a myslia si, že ak to neurobia dnes, zajtra bude neskoro.“vyhlásila Abi, akoby tým vec vyriešila. „Skús to odznova.“

 Slnečné lúče zmizli za kopcom.

Lilly sklonila hlavu a takmer nebadateľne prikývla.