Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Čo sa s tebou deje,James?“znepokojene sa spýtal Sirius,keď si večer robili úlohy.

„Čo by sa malo diať?Nič.“odvetil stroho.

„Tak sa uč.Nemáme čas na flákanie.Pozajtra máme VČÚ!“pripomenul mu Remus podráždene „Dnes sme zabili celý deň s tou hlúpou skrinkou.“

„Skrinka...“vyštekol James a tresol knihou o stôl.

„Nebuď nervózny.“uškrnul sa Sirius „Nebolo to až také strašné,nie?Veď si len čítal myšlienky.“

„Len?,Aha!Tam je Potter!Kde môže byť Black?Odpadávam z nich!´“mračil sa James „A nejde o myšlienky.“

„Ide o list?“zaújmal sa Remus a zavrel učabnicu elixírov.

„Áno.Počul si čo povedala?Píše si s Ufňukancom!“

James si zložil okuliare a začal ich zúrivo čistiť.

„A čo je na tom také zlé?Sú priatelia.“zastal sa jej Remus a sledoval ako sklo na okuliaroch praská pod jeho prstami.

„Nemáš to jedno,Paroháč?“uškrnul sa Sirius „Prečo si nenájdeš nejakú normálnu babu?Pozri sa okolo,vieš si predstaviť koľko dievčat by chcelo ísť s tebou na rande?Samozrejme ich je menej ako tých,čo by chceli ísť so mnou,ale Evansová ti za to nestojí.“

„Presne tak,Potter.Prečo ho nepočúvneš,je to predsa tvoj najlepší priateľ.“zaškerila sa Lilly stojaca kúsok od nich.

„Evansová,ukáž mi ten list.Len si ho prečítam.“vyskočil James.

„Si nehorázny hlupák,ale už sa mi nechce opakovať tie isté nadávky.Mala by som si zohnať nejaké nové.Tieto už poznáš.... ale si idiot,to ti nikto nevezme.“žmurkla na neho „Megan!Poď hore,rýchlo!“zavolala na svoju spolubývajúcu a vrátila sa do izby.

„To si mám teraz nadávať sám?“smutne sa spýtal James a opravil si okuliare.

„Prekáža ti to?“zasmial sa Sirius.

„Áno.Keď mi nadáva,aspoň viem,že si ma všíma.Teraz ma bude ignorovať...“

„Musíme získať ten list.“ľahostajne zahundral Remus.

„To hovoríš,ty,Námesačník?“Sirius nadvihol obočie „Tak to potom bude vážne.“

„Ide o to,že keď na to Lilly príde,bude mu nadávať do konca života.“vysvetlil im Remus prakticky svoj plán „James bude šťastný,že si ho všíma a my budeme mať pokoj.Ideálne podmienky na učenie.“

Sirius sa znechutene pozrel na Remusove učebnice zaberajúce celý stôl „Učenie?Ja som sa v živote neučil!“

„Ale ja áno,Tichošľap,a mienim v tom aj pokračovať.“usmial sa Remus.

„My s Červochvostom sa učiť nebudeme.“vyhlásil Sirius zaťato.

„A čo ja?“spýtal sa James sladko „Tiež sa nechcem učiť.“

„Ty budeš behať za Evansovou a budeš sa jej ospravedlňovať za krádež listu.“odbil ho Remus.

„Ha-ha-ha.“zafrfľal James „Musíme to urobiť tak,aby to vyzeralo,že sme sa k nemu dostali čisto náhodou.“

„Na to zabudni.Jednoducho ho potiahneme.A teraz ma ospravedlňte,mám ešte radne.Keby tu prišla nejaká rozzúrená baba kôli tomu,že som na schôdzku s ňou neprišiel,nehovorte jej kde som.“žmurkol na nich Sirius a stratil sa za portrétom Tučnej panej.

„Dofrasa,Remus!Musíš sa stále učiť?“buchol ho James bratsky po chrbte „Ideme s Červochvostom do kuchyne.Musíme sa predsa aj zabávať.“

**************

„James!Mám dokonalý plán!“ 

Do kuchyne sa vrútil Sirius a sadol si na stôl pred Jamesa.

„Nemal by si byť na radne?“začudovane sa spýtal James a snažil sa zhodiť kamaráta zo svojho taniera.

„Hej,ale...“

„Zlez dočerta z môjho koláča!!“zvreskol James netrpezlivo.

Sirius sa pomaly šokovane postavil.Na rifliach mal prilepený veľký kus čokoládového koláča.

James sa rozosmial „Máš šťastie,že som si nedal mätoú omáčku s čokoládovými guličkami.“

„Mal by si sa hanbiť.“Sirius si prútikom vyčistil nohavice „Ja sa trápim kvôli tomu listu a ty si tu pokojne pojedáš koláče.“

„Listu?Vymyslel si ako ho dostaneme?“vzrušene sa spýtal James.

„Áno,vymyslel.“odpovedal Sirius samoľúbo „Červochvost ho prinesie.“

„Červo.... no jasné!“obaja pozreli na Petra napchávajúceho sa všetkými možnými sladkosťami „Červochvost,máš dôležité poslanie.“

Peter nechápavo pozrel na svojich priateľov.Síce hltal každé ich slovo,nerozumel čo má vlastne urobiť.

„Je to jednoduché,pôjdeš do dievčenských spální a nenápadne donesieš ten list.“nadchýňal sa Sirius.

„Ja?“neveriacky sa spýtal Peter a vypadol mu z ruky melansový koláčik.

„Áno,preboha,Červochvost,veď to nič nie je!Len donesieš ten list a aj iné ak nájdeš.“Sirius prevrátil oči.

„Dobre,tak poďme na to.“zaradoval sa James,keď Peter súhlasne prikývol.

Zobrali si nejaké jedlo a vrátili sa späť do klubovne.

„Takže,Červochvost sa v izbe premení a pôjde po list,Remus bude sedieť tu v klubovni,aby mohol zakročiť v prípade komplikácí a ja s Jamesom budeme v izbe.“vysvetľoval im pošepky Sirius svoj plán.

„Prečo mám byť ja v klubovni?“zháčil sa Remus „Zostaň tu ty.“

„Lebo ja by som bol príliš nápadný!“zavrčal Sirius „A navyše James bude potrebovať psychickú podporu.“

„Tú od teba určite dostane.“uškrnul sa Remus a uspokojil sa so svojím miestom „Ale hneď ako uvidím Petra s listom,idem hore za vami.“

„To je jasné,prečo o nás stále pochybuješ,Námesačník?“mračil sa James.

„Lebo ma vždy dostanete do problémov.“odpovedal skepticky.

„O tom si ešte pohovoríme.“zasyčal James.

James,Sirius a Peter sa pobrali do svojej izby a nechli v klubovni sedieť napätého Remusa,ktorý predstieral,že číta.

O chvíľu kútikom oka zazrel sivohnedého potkana ako sa škrabe schodmi do dievčenských spální.Nenápadne sa rozhliadol po klubovni a zdalo sa mu absurdné,že si Petra nikto nevšimol.

Peter sa úspešne dostal do dievčenských spální a o pár minút našiel aj Lillynu izbu.

Vbehol dnu a skryl sa pod najbližšiu posteľ,na ktorej ležala Megan a na niečom sa smiala.Pri okne sa Lilly učila zmrazovacie zaklínadlo,zataľ čo Amy si rozčesávala práve umyté vlasy.

Peter sa rozhliadol po izbe,či neuvidí list.Keďže ho nezbadal,podľa Jamesových pokynov sa pomaly presúval k Lillynej taške.Tam by mohol byť.

„Ááááá!“ozval sa nad ním vydesený krik „Potkááán!!!“

Megan stála na posteli a rozochvetým prstom ukazovala na veľkého potkana uprostred izby.

„Fúj!Potkan!“pokrčila Amy nosom a tiež sa rýchlo vyškriabala na posteľ „Lilly!Zabi ho!“

Lilly sa zamračila na zhnusenú Amy a Meg,ktorá začala nervózne poskakovaľ po posteli a stále neznesiteľne vrieskala a namierila prútik na Petra.

„Nehýb sa!“

Peter bežiaci pod posteľ s úmyslom skryť sa pred smrtiacim zaklínadlom znehybnel.

„Nemala si ho znehybniť,ale zabiť.“skonštatovala Amy a zoskočila z postele „Čo s ním teraz mieniš urobiť?“

„Ja ho zabiť nedokážem.Myslím,že chalani sa mu potešia.“zauvažovala a stiahla si z vankúša obliečku.

„Čože?!Vy ho chcete zabiť?Nemôžete ho vydať napospas smrti!Je to živý tvor!Viete čo s ním budú robiť?Oni ho umučia na smrť!“vrieskala Megan naďalej a zbledla,akoby bola v obliečke zabalená ona.

„Preboha Meg,pred pár sekundami si tu škriekala ako divá a teraz ho budeš zachraňovať?“Amy prevrátila oči a pokračovala v rozčesávaní vlasov.

„Megan má pravdu.“hlesla Lilly „Je to živý tvor.Zanesiem ho k Hagriovi,on sa o neho postará.“

Lilly zabalila potkana do oblečky a vyšla z izby.V klubovni na ňu všetci vyvaľovali oči a spýtavo hľadeli na balíček v jej rukách.

„Evansová!Daj mi toho potkana.“prišiel k nej zozadu James a siahol po balíčku.

Lilly mu pleskla po ruke „Nechaj ho tak,Potter.A odkiaľ vlastne vieš,čo tam je?“

„No..“ James si šuchoril vlasy,čo bol znak,že je nervózny „Vieš,Meganin krik bolo počuť asi až do Rokvillu.Nedal sa prepočuť.Dúfam,že si ho nezabila.“

„Nie,nezabila.Megan by sa na mieste zrútila.“odvetila s úsmevom.

„Výborne,tak mi ho aspoň ukáž.“zaprosil James.

„Nevidel si ešte potkana?Veľký sivohnedý so štyrmi nohami a odporným chvostom.“odbila ho.

„A teraz ho ideš zabiť?“zaujímal sa James.

„Samozrejme,chceš to azda urobiť ty?“uškrnula sa.

„Ja?No jasné!“zasmial sa a opäť siahol po balíčku.

Lilly váhala.Bolo jasné,že ona sama by ho nezabila,ale trebalo ho zneškodniť.

„Ale musíš mi niečo sľúbiť.“povedala napokon.

„Čokoľvek!“zaškeril sa.

„Nech dlho netrpí.“

„Jasné!Remus!!“zavolal na Lupina rozprávajúceho sa s nejakým dievčaťom „Pôjdeš so mou,dobre?!Jemu snáď veríš,Evansová.“

„OK.A nech už tú potvoru viec nevidím.“Lilly mu podala obliečku s potkanom.

„Ako rozkážeš.“

James počkal na Remusa a spolu vyšli cez portrétový otvor.

Lilly sa zvrtla,no nezamierila do svojej izby,ale do chlapčenských spální.

„Evansová?“uškrnul sa Sirius vykúkajúci z dverí izby „Čo tu robíš?James šiel práve dolu.Alebo si prišla za mnou?Rád by som opätoval tvoje city,ale James je môj kamarát a ...“

„Sklapni,Black!Kto ťa má stále počúvať?“zavrčala a prešmykla sa okolo neho do izby.

„Azda sa ti nepáči môj hlas?“spýtal sa nevinne.

„Rozčuľuješ ma,Black.Doslova ma privádzaš do zúrivosti.“odbila ho „Ktorá posteľ je Potterova?“

„No,ale toto,ty ideš rovno na vec?Povedal som ti už,že James šiel dolu,a bez jeho schválenia nemôžem prezrádzať osobné údaje.Ak by ťa to zaújmalo,moja je...“

„Preboha!Ty si...odkiaľ ťa vypustili?“Lilly schytila vankúš z najbližšej postele a šikovne z neho stiahla obliečku „Keď príde,povedz mu,nech si nechá moju obliečku...zabil v nej potkana.“

„Zabil?Potkana?“šokovane sa spýtal Sirius.

„Áno.Bol v našej izbe.“prisvedčila „A,Black,kde si nechal ten priblblý úsmev?“

„Evansová,toto je vážna vec?Ten potkan je mŕtvy?“naliehal.

„Je...prečo?Čo...azda to nebol Peter.“zasmiala sa „Neviem prečo sa tváriš tak trgicky,takých malých beštií je tu veľa.“

Sirius niečo zakričal a zbehol dolu,nedbajúc na Lilly stojacu uprostred ich izby s Jamesovou obličkou na vankúš pokrčenou v rukách.

Lilly pokrčila plecami a pomaly vykročila do svojej izby.

„Čo povedal?“vyhŕkla Megan,keď ju zbadala.

„Kto...?Oh,veľmi sa potešil.“usmiala sa zmätene „Bude ho mať v záhradke,ako...psíka.“

„Je mi jedno ako čo bude,len nech nie je v našej izbe.“vyhlásila Amy rozhodne.

„Baby,poďte dole,máme žúr!“nakukla dnu Alice.

„Žúr?Čo sa oslavuje?“ožila Meg,

„Neviem,Black má dobrú náladu..“mykla plecom Alice.

„O minútku prídeme.“povedala Amy a natiahla si nové žlté tričko.

Megan sa začala maľovať.Slimačím tempom prehadzovala tiene a rúže vo svojej kozmetickej taštičke a pritonm stihla Amy poradiť,ako sa má učsať a čo jej má nachystať na oblečenie.Lilly vzala do rúk knihu a posadila sa na posteľ,akoby sa jej ten rozruch vôbec netýkal.

„Ty tam nejdeš?“vyhŕkla Megan zhrozene,keď si všimla jej nezáujem.

„Ani nie,táto kniha je zaujímavejšia ako Black s Potterom dokopy.“prevrátila oči.

„Skutočne?Už som si začínala myslieť,že ťa James presvečil.Dnes s ním celý deňbeháš hore-dole po chodbách...“uškŕňala sa Amy.

„A mám ho dosť aj na týždeň.Máš pravdu,dnes som sním už bola viac ako je zdravé.O dôvod viac,prečo zostať v izbe.“

Dievčatá sa napokon prichystali a nadšene zbehli do klubovne,odkiaľ sa ozývali výbuchy smiechu.O chvíľu ich dopĺňal aj Meganin smiech.Spievala naozaj krásne.Bol to jej sen...bude veľkou speváčkou.

Lilla odložila knihu a ľahla si za zastreté posteľné závesy.Veď celý deň behala,ako povedala Amy,po chodbách spolu so Záškodníkmi a doplácala na čarovnú moc Siriusovej skrinky.Pri spomienke na ten zážitok mala zvláštne pocity.Vyzerala tak šťastne...ale prdsa s Potterom?

-Je to jedna z variant budúcnosti.Všetko môže byť úplne inak...Záleží to len od nás.-vravievala ic profesorka veštenia.

Lilly to trocu upokojilo,aj Dumbledore povedal: „Nech sa tane,čo sa má stať.“

Zaspala.

********************

Po prebudení Lilly zistila,že väčšina Chrabromilčanov prespala v klubovni.Alice spala vo svojej posteli,Megan sa oblečená zvalila na Amynu a Amy samotná sa ani nedostala do izby.

„Alice.“poklepkala jej Lil po pleci „Vstávaj!“

Alice sa lenivo prevalila a pozrela na budík „Už idem... už.“

Z Amynej postele sa ozvalo hlasné zívnutie „Ja prídem hneď... len sa preberiem.“

Lilly s Alice vyšli z izby.V klubovni spalo zopár ľudí,ktorím sa nechcelo ísť do svojich izieb aloebo tam netrafili.Z chlapčenských spální vybehli tri rozchichotané šiestačky.

„Baby bláznivé.“pokrútila Lilly hlavou a prešla cez portrétový otvor.

„Škoda,že si včera neprišla na chvíľu do klubovne.“povedala Al,keď si už sadli za stôl vo Veľkej sieni.

„Neľutujem to.Mám teraz iné starosti ako blbé Blackove večierky.Už zajtra máme VČÚ a ja som veľmi zvedavá,ako ho mienia robiť tí blázni po preflámovanej noci.“odpovedala Lilly a natrela si hrianku maslom „Ide Frank.“

Pomedzi dlhé stoly k nim mieril Frank Longbottom.Alice sa zaľúbene usmiala a on si k nej prisadol.

„Ahojte!“pozdravil veselo.

„Čav!“uškrnula sa Lilly a obrátila sa späť k Alice „Prečo máš práve ty také šťastie na najnormálenejších chalanov?Len mňa musí stále otravovať ten primitív Potter.“

„Nie,Evansová,ja ťa neprenasledujem.Ale nemôžem ťa predsa nestretnúť aspoň raz za deň.“povedal James a spolu so svjimi kamarátmi si sadlo oproti.

„Ale môžeš ma prestať pozývať na rande.Dobré ráno,Remus.“usmiala sa.

„Aj tebe,Lils.“odvetil a odpil si z tekvicového džúsu.

„A my sme neviditeľný,Evansová?“zaškeril sa James.

„Odkedy si vykáš,Potter?“odbila ho.

„Ou.“zasmial sa Sirius „Odkedy nosíš okuliare,Evansová?Nemusíš sa za to hanbiť.Kľudne ich vytiahni.James to pochopí.“

Lilly sa na neho škaredo pozrela a vstala s hriankou v ruke.Odkedy ju James začal pozývať na rande zpravidla odchádzala od stola.

„Uvidíme sa na obrane,Al!“zahundrala „Ja sa idem radšej najesť niekam,kde je pokoj.“

Lilly vyšla z Veľkej siene vyprevádzaná zvieracími zvukmi,ktoré vydávali Záškodníci.

Z podzemných žalárov vychádzala skupinka Slizolinčanov.

„Ahoj,Severus.“usmiala sa na svojho kamaráta.

Snape na ňu hodil výračný pohľad,ktorý ju varoval –Teraz nie!

Jeho spolužiaci si ju znechutene obzerali.

„Lilly,už si sa najdela?“zakričala na ňu Megan,podopierajúca neprirodzene bledú Amy.

„No,dá sa to tak povedať.“odpovedala a cez otvorené dvere ukázala na smejúcich sa Záškodníkov.

Megan sa šťastne usmiala a zrýchlila krok ako vždy,keď videla Siriusa.

Lilly vyšla von.Ranné slnko príjemne hrialo a vzduch bol príjemne čistý,ako už dávno nie.Zašla trochu ďalej od hradu a sadla si na slnečnú stráň.

Sama... zase bola sama.Ako vždy.Vlastne nie vždy to tak bolo.Mala Petuniu,svoju staršiu sestru.Stratila ju však,keď jej prišiel list z Rokfortu.Potom mala Alice,najlepšiu kamarátku, ktorá ale často trávila oveľa viac času s Frankom ako s ňou.Mala aj Meg a Amy,trochu bláznivé,ale veľmi milé.Len škoda,že sa viac zaújmali samy o seba,ako o kamarátky.A nakoniec mala Severusa... dávneho priateľa,ktorý sa však s ňou už dávno poriadne nerozprával.

Lilly pozerala na svoje vystreté prsty,pričom každý symbolizoval jednu z osôb.

A zostal len ten idiot Potter.Inak by som sa ani nemala s kým poroz prá vať.

„Lilly?“

„Čo je,Sev?Dávaj si pozor,aby nás spolu nevideli tvoji kamaráti,Musíš si predsa udržať miesto v partii.“vyhŕkla pohŕdavo skôr,ako tomu stihla zabrániť.

„Chcel som len vedieť,čo si chcela,keď...“

„Čo som chcela?Chcela som ťa pozdraviť,pozdraviť,Severus!“zavrčala a nahnevane sa vrátila do hradu.

Začala sa hodina.

Lilly si sadla k Alice,ktorá sa načas musela rozlúčiť s o rok starším Frankom.Mag a Amy sedeli za nimi a posledné lavice obsadili Záškodníci.Oni vždy sedeli vzadu,aj keď ich hodina bavila...

„Dnes sa nebudeme učiť nič nové.“energicky vyhlásil profesor Hope,vysoký chudý muž s dlhými čiernymi vlasmi „Keďže už zajtra sú VČÚ,zoberiem si zopár slabších žiakov na precvičenie,ostatní nech robia čo chcú.“

Niekoľký Bifľomorčania vstali a postavili sa do radu pred lavice.Za nimi sa zoradilo pár Chrabromilčanov.

„Výborne.“usmial sa profesor „A vy,pán Pettigrew?Nepridáte sa radšej k nám?“

Peter vytreštil oči a zmätene pozrel na Siriusa,ktorý mu niečo vysvetľoval.

„My sme ho včera doučili to zaklínadlo,pán profesor.“ozval sa James.

Hope mikol plecom a vyzval prvú študentku,nech mu predvedie patronusa.

Lilly si vytiahla Teóriu mágie pre 5.ročník a zahĺbila sa do nej.

Záškodníci v kúte stále na niečom šuchotali a vášnivo diskutovali.

„Evansová!“zasyčal James „Hej,Evansová!“

„Nejaký problém,Potter?“spýtala sa,no neodtrhla pohľad od knihy.

„Poď so mnou večer von.“

Lilly nereagovala.

„Počuješ,Evansová?“spýtal sa po chvíľke ticha a keďže sa Lilly obzrela začal si šuchoriť vlasy.

„Počujem.“povedala potichu s príjemným úsmevom.

„Takže?“zapojil sa pohotovo Sirius „Taký príjemný úsmev.Zober ju na Astronomickú vežu,kamoško.“

„Chceš sa naučiť lietať bez metly,Potter?“zdvihla obočie „Mohol si mi to povedať hneď.Šla by som s tebou skôr.“

Lilly zabuchla knihu a zohla sa,aby ju strčila do tašky.

„Evansová...,Evansová!EVANSOVÁ!“kričal James,no Lilly na neho nedbala.

Z tašky jej vybehol ten istý sivohnedý potkan,ktorého mala včera v izbe.

„Potter!“zvreskla a chytila potkana za chvost „Nemal už byť ten potkan mŕtvy?Čo robil v mojej taške?!“

„No... ja...“

„Nemal to srdce,zabíjať nevinné zvieratko.“vyskočil Sirius „Chcel si ho nechať.No nie je to milé?Toľko citu...“

Sirius zmĺkol pod jej opovržlivým pohľadom.Sledovala ich už celá trieda.

„Nevymýšľaj si!Ja viem,čo ten potkan chce.Určite je pod Imperiusom a mal ti doniesť ten list,však?“pohŕdavo pozrela na Jamesa.

„Ono to nie je úplne tak...“

„Músím ťa sklamať.“nenechala ho dohovoriť.Prišla k nemu a drsne položila potkana na lavicu „Ten list nebol od Severusa.Chcela som ťa len naštvať.Je od rodičov.“