Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Abigail napísala na lístok rýchly odkaz a poslala ho popod lavice k Megan.

„Meg, máš tu lístok,“upozornila ju spolužiačka z Bifľomoru a ukázala na zem.

„Oh, ďakujem,“usmiala sa Megan a zdvihla lietadielko, ktoré sa jej vznášalo pri členku. „Vrátia sa už o tri dni!“

„Slečna Sullivanová, dajte ten lístok na môj stôl!“ozval sa prísny hlas profesorky McGonagallovej.

„Ale veď už som ticho...“

„Dajte ho na stôl, lebo vás nechám po škole!“zopakovala profesorka a Megan neochotne vstala a položila lístok na stôl.

Profesorka McGonagallová im dala prácu a sadla si za stôl, pozrúc na lístok. „Prídu o tri dni? Prečo ste to nepovedali hneď, slečna Sullivanová?“

„Ja... Nevedela som, že vás to bude zaujímať,“odvetila Megan, pričom opätovala Abin spýtavý pohľad.

„Sú to študenti mojej fakulty. Ako ste mohli pochybovať, že ma to bude zaujímať?“pobúrene sa spýtala profesorka. „Pokračujte v práci.“

Megan stiahla obočie a zahĺbila sa do teórie transfigurácie. Konečne zazvonilo- študenti si bleskovo pobalili veci a vychádzali z triedy.

„Slečna Sullivanová a slečna Williemsová, zostaňte tu, prosím,“zavolala na ne profesorka McGonagallová.

Trieda sa vyprázdnila až na Abigail, Megan a Remusa, ktorý sa od nej od zmierenia takmer ani nepohol. „Pán Lupin? Oh, tak dobre, zastaňte aj vy.“ Profesorka si ho nespokojne premerala. Po nedávnom splne vyzeral tragikomicky. Zaľúbený výraz na tvári zmučenej krutým osudom veľmi nepristal.

„Tak, kedy prídu?“vecne prešla profesorka k veci a vytiahla nejaké papiere.

„O tri dni,“zaváhala Abi, ktorej sa táto otázka zdala čudná.

„Ráno, večer, poobede?“upresnila profesorka McGonagallová a namáčala si brko.

„Ráno... teda, doobeda,“odvetil Remus.

„Dobre. To stačí. A už viete, ako sa umiestnili? Počula som, že sa im nedarilo...“

„Sú v prvej trojke, ale nechceli mi povedať na ktorom mieste...“povedal Remus a pozrel na Abigail.

„Vravíte to, akoby ste sa s nimi zhovárali zoči- voči, pán Lupin,“podozrievavo do neho zabodla pohľad.

„Veď sa aj tak cítim,“uškrnul sa Remus.

Obočie profesorky McGonagallovej vyletelo do vlasov. „Za pár dní sú vianočné prázdniny, neviete, či zostávajú v Rokforte? Zajtra to už musím mať uzatvorené.“

„Amy odchádza so mnou,“ozvala sa Megan. „Black asi pôjde k Potterovcom a Lilly vravela, že ostáva. Musí prečítať polku knižnice, aby dobehla učivo.“

Profesorka McGonagallová chápavo prikývla a zaznačila si údaje do diára. „A vy? Keď vás tu už mám?“

„Ja ostávam,“pohotovo vyhlásila Abigail.

„Aj ja,“pritakal Remus.

„A to už prečo?“spýtala sa profesorka a obočie jej vyletelo ešte vyššie.

„Rodičia idú na celé Vianoce k babke. Ona má dosť malý dom... viete býva sama a tak...“vysvetľoval Remus.

„Uhmmm a vy, sečna Sullivanová, odchádzate.“oznámila jej profesokra McGonagallová a keď dopísala, diár sa sám zavrel.

„Môžete ísť, aby ste stihli ďaľšiu hodinu. Ak nejakú máte.“

„Už nemáme. Dovidenia, pani profesorka,“pozdravili a vyšli z triedy.

„Alice ide tiež na Vianoce domov, že?“vyzvedal Remus.

„Áno a Franka berie so sebou. To budú mať jej rodičia ako prekvapenie,“uškrnula sa Megan.

„A tvoj brat s Amy?“nadhodila Abigail. „To bude také isté...“

Megan hodila rukou akoby sa jej to netýkalo. „Napokon tu zostanete len traja z ročníka.“

„Vyzerá to tak,“pritakal Remus. „Bude tu smutno... musíme si sľúbiť, že na budúci rok, tu budeme všetci.“

„Samozrejme, ako inak. Bude to náš posledný rok v Rokforte... neodídeme snáď ani na letné prázdniny!“smiala sa Megan.

***

„Prepáčte, že vyrušujeme,“veľmi peknou angličinou sa prihovoril vysoký chalan.

„To nič,“uškrnula sa Amy. „Len si sadnite.“

Chalan aj s kamarátom si prisadli a šťastne sa usmievali. „Mysleli sme, že by ste možno šli s nami na ten banket... zajtra.“

„Oh,“vyvalila Lilly oči. „Ale...“

„Ale prečo nie?“skočila jej do reči Amy. „Veľmi rady.“

„Ja som Ralf, Ralf Torvald a toto je Set Nyĺrsafton,“predstavil ich ten anglicky hovoriaci.

„Teší ma, Amy Powellová,“chytila ho Amy za ruku a energicky mu ňou potriasla. „A moja kamarátka Lilly Evansová.“

Lilly sa letmo usmiala. „Amy, môžem s tebou hovoriť?“

„Len hovor, ja ťa počúvam.“

„Osamote...“zašepkala Lilly a zaškúlila na Švéda.

„Oh, iste. Sorry, zlato, na moment,“povedala Ralfovi a presunula sa s Lilly k inému stolu.

„Zbláznila si sa?!“vybafla Lilly a klesla na stoličku.

„Čo? Veď sú zlatí.“

„A ani ich nepoznáš! S kým pôjdu teraz naši chlapci?“

„Naši chlapci?!“zasmiala sa Amy. „Tí nebudú mať problémy nájsť si partnerky.“

„Vravela som, že keď ma Jam... Potter pozve, tak pôjdem. Teraz ma pozve a ja nemôžem!“

„Dávala si mu košom od štvrtej triedy...“

„Tretej!“

„... ten jeden raz to už vydržíš,“presviečala ju Amy. „Pozri, akí sú zlatí!“

„Ty by si moc flirtovať nemala, si zasnúbená!“

„Čo oči nevidia, to srdce nebolí. Veď o nič nejde. Keby som šla, povedzme s Blackom, bolo by to iné?“

Lilly dvihla hlavu vysoko k stropu. „Samozrejme, že bolo!“

„V čom?“

„Blacka poznáš už šesť rokov, ak sa nemýlim,“povedala dôrazne.

„Kedy si sa ty mýlila?“prevrátila Amy oči a usmiala sa na Ralfa. „Teraz ešte nechaj Pottera Potterom. Keď prídeme do Rokfortu, môžeš s ním ísť kam len chceš. Nakoniec bude zase tak otravný, ako doteraz a ty z neho budeš mať nervy na kolabs.“

Amy nečakala na odpoveď, vstala a vrátila sa k Ralfovi a Setovi.

„Práve toho sa obávam,“zašepkala Lilly sama pre seba a šla za ňou.

James stál pri metlobalovom ihrisku a sledoval trénujúcich hráčov.

„Pridáme sa?“ozval sa za ním až príliš známy hlas.

„Nie,“odvetil nevrlo a z boku sa optrel o tribúnu.

„Vyjdeš z cviku!“namietal Sirius.

„Pohár máme aj tak v háji,“zavrčal James.

„Ešte nič nie je stratené, prehrali len jeden zápas!“posmeľoval Sirius. „Ale keď odišli dvaja najlepší hráči tímu, nemôžeš toho veľa očakávať!“

„Jeden najlepší,“samoľúbo ho opravil James. „Najlepší je len kapitán.“

„Ale ja nie som kapitán,“uškrnul sa Sirius a sledoval Jamesov mútny pohľad. „Čo robíš?“

„Rozmýšľam.“

„Ooou!“Sirius uhol pred Jamesovou nohou. „Čo vyprodukoval veľactený mozog Jamesa Pottera?“

James sa zamračil a pozrel na hodinky. „Myslím, že baby sú šibnuté.“

Sirius sa uškrnul sa prehodil sa vlasy z tváre. „Do mňa.“

James prikývol a tváril sa zhnusene. „Tá skrinka tvojej matky...“

„Ti prepálila kábel?“

„Všetky baby boli ako najaté! Tie ich hlášky a pohľady a myšlienky! Fuj!“

Sirius sa zatváril pochybovačne. „Dá sa to liečiť? Myslím, že je ešte čas...“

„Nie je. Mňa už nezaujímajú tak ako predtým,“mračil sa James. „Nie som teplý, ale vždy keď vidím napríklad Marry Vaptovú, spomeniem si, čo si myslela a fuj!“

„Čo si myslela?“ožil Sirius.

„Aha ide Potter, aký je sladký. Má chutný zadok a... túto vetu nedokončím. A kde má Blacka? Kde je Black? Black zmizol! Pre Merlina! Kde je Black?!“napodobňaoval James Marryn dievčenský hlások, zatiaľ čo Sirius sa štekavo smial. „A tvoja sesternica Tonksová. Potter zase valí za Lilly... nechápem tú babu! Á, Lupin! No nie je zlatý?“

Sirius sa prestal smiať a zrenice sa od údivu rozšírili. „Dora? To si si vymyslel. Spamätaj sa, Paroháč, Dora má len jedenásť!“

„To som počul iné veci od jedenásťročných!“uškrnul sa James. „A že my, chalani sme úchylní! Tomu never!“

„Tomu ver, Potter,“opravil ho Amy. „Poďte do vlaku, Madlová vás zháňa.“

James so Sirius neochotne opustili svoje stanovište a vrátili sa do vlaku.

„No tak, pohyb, chalani!“súrila ich profesorka. „Je to dôležité!“

Keď sa všetci nasáčkovali do jej vagónu, profesorka sa prísne postavila pred nich. „Tak?“

„Čo tak?“nechápal James a úkosom pozrel na Lilly, ktorá vyzerala akosi smutne.

„Tak čo si oblečiete?“zdôraznila profesorka Madlová posledné slovo.

Sirius nadvihol obočie a uškrnul sa. „Spodky?“

Profesorka Madlová sa zasmiala a pokrútila hlavou. „Vo vašom prípade, pán Black, to asi nebude potrebné. Ale dajte si aspoň slávnostný habit. Decká, vy nemáte oblečenie na banket!“

„Mám ešte jeden čistý habit,“mykol plecom James.

„Radšej nechcem vedieť koľko si ich tu mal celkovo,“ironicky podotka Lilly.

„A vy máte nejaké pekné šaty, dievčatá?“spýtala sa profesorka Madlová s úsmevom.

„Ja nie, nikdy by mi to nenapadlo,“priznala Amy bezstarostne.

„Ani ja nemám...“povedala Lilly a zachmúrene pozrela na profesorku Madlovú. „Čo teraz?“

„Nič,“jednoducho povedala profesorka Madlová a podišla ku skrini. „Ja som myslela na všetko.“

„Ooo!“zhíkla Amy, keď profesorka vytiahla striebristý slávnostný habit pre dievčatá. „Ten je...“

„Pre Lilly,“doplnila profesorka a podala ho zaskočenej Lilly. „Tvoj je tu,“usmiala sa a vytiahla rušový habit, tesnejšieho strihu. „Ty máš lepšiu postavu.“

Lilly zamračene pozrela na Jamesa, ktorý sa pri tomto vyjadrení zasmial. „Čo je, Potter? A pani profesorka, Blackovi ste kúpili tesnejší medzi nohami? On má na rozdiel od Pottera krajšieho...“

„Pôvodne som chcela,“zakročila profesorka a vytiahla dva rovnaké pánske habity. „Ale kúpila som rovnaké.“

James si prezrel sovoj habit a sucho skonštatoval, že mohol byť tesnejší, načo sa všetci rozosmiali.

„A ked ste to stihi, pani profesorka?“vyzvedala Amy.

„Pred odchodm z Rokvillu. Platí ich, samozrejme, škola. Je to na reprezentatívne účely.“

„A môžeme si ich nechať?“zažiarili Amy oči.

„Iste, aj ja si nechávam môj,“uškrnula sa profesorka a ukázala na biely habit. „Je vhodný aj na svadbu.“

„Idete sa vydávať?“spýtala sa Lilly.

„Nič nie je nemožné...“odvetila profesorka a vyhnala ich zo svojho vagóna.

„Choď si skúsiť habit. Predvedieš sa mi v ňom,“požiadala Lilly svoju kamarátku a nahnala ju do stredného vagóna.

„Idem si odložiť ten rároh,“rýchlo zahundral James a bez ďalších slov odišiel.

Lilly za ním sklamane pozrela a sadla si na zamrznutú zem. Mráz ju štípal do kostí, no musela čakať na Amy.

„Ty sa kedy predvedieš, Evansová?“prihovoril sa jej Sirius, ktorý z nejakého dôvodu zostal tiež vonku.

„Zajtra, na bankete,“odvetila a letmo sa usmiala.

„Dúfam, že ťa uvidím ako prvý. Bolo by to možné?“frajersky sa uškrnul.

Lilly chvíľu váhala, potom na neho škaredo pozrela. „Chceš ma doprevádzať?“

„Hej,“ešte širšie sa usmial Sirius. „No?“

„No, nie!“vykríkla Lilly vydesene. „Myslela som, že Pot... Niekto ma už aj tak pozval.“

„Čo s tým má James?“zamračil sa Sirius. „Ešte ťa nepozval. A ani to nemieni urobiť.“

„Idem so Setom, Black, a ani ja neviem, prečo tu pletieš Pottera. Čav!“zahovárala rýchlo Lilly, vošla do vagóna a zabuchla za sebou dvere.

„Hej, už som, čo povieš?“spýtala sa Amy veselo a otočila sa na mieste. V priliehavom ružovom habite vyzeral peknučko.

„Super,“nesústredene ju pochválila Lilly. „Idem sa asi osprchovať.“ Hodila habit na posteľ a zamkla sa v kúpeľni.

„Neviem čo ti je,“zakričala za ňou Amy. „Ale mala by si sa dať liečiť!“

***

O ôsmej sa ozvalo zaklopanie ne dvere vozňa. Amy sa poslednýkrát pozrela do zrkadla a spokojne otvorila.

„Dobrý večer,“usmial sa Ralf a podal jej ruku.

„Lilly, poď,“zavolala na ňu Amy, keď vyšla von.

Lilly si obula lodičky a pridala sa k Setovi. Z vedľajšieho vagóna vyšli James a Sirius. „Ahojte,“uškrnul sa Sirius a namyslene si premeral Seta s Ralfom. „Uvidíme sa v jedálni.“

James im kývol a so Siriusom zmizol v tme.

„Tak poďme už. Je tu zima,“poháňala ich Lilly.

Všetci zišli dolu kopcom k zámku, ktorý bol vyzdobený do zlatistých farieb. Na schodoch boli položené sklené mušle v ktorých poletovali drobunké víly.

„Je to nádherné!“nadchla sa Amy a s Ralfom hrdo vkročila dnu.

„Kde je Potter?“zasyčala Lilly, keď vstúpili do vyzdobenej jedálne.

Amy prevrátila oči a preletela pohľadom po hosťoch. „Nájdi si ho.“

„Zlata sála,“povedal Set a previedol ju pomedzi stolíky na veľký tanečný parket.

„Super,“usmiala sa Lilly. „Kdy sa bude tancovať?“

„To príde samo,“mykol plecom Set. „Začíname.“

Do miestnosti sa dostavili poslední hostia a dvere sa privreli dvere. Na pódium vyšli porotcovia, riditeľka Švédskej školy a profesori zo súťažiacich škôl.

„Dobrý večer,“prehovorila riaditeľka. „Som rada, že sme sa tu dnes zišli všetci v zdraví a bez ujmy zo súťaže. Našej škole bolo cťou hostiť vás a oboznámiť...“

Lilly ťahala Seta pomedzi hostí späť k Amy.

„Bude tanec,“namietal Set.

„Poď a neodvrávaj. Na tanec bude času dosť!“zahriakla ho Lilly.

„Robíte rozruch, Lilly,“mračila sa Amy. „Chcem počuť prejav.“

Lilly sa uškrnula. „Zvláštne, že ty mňa napomínaš, nach som ticho.“

„Už si si ho našla?“ironicky sa spýtala Amy a uštedrila Setovi ľútostivý pohľad.

„Nie!“zavrčala Lilly.

„... ak dovolíte, pán Broussel nám oficiálne potvrdí umiestnenie súťažiacich a odovzdá ceny.“ dokončila riaditeľka a slova sa ujal vysoký tmavý chlapík.

„Ah, hej, hej, ceny... Kto má dočerta ceny?“dodatl potichu a obrátil sa ku kolegom. Sálou zaznel smiech. „No, tak ceny až potom. Prosím súťažiacich, ktorých mená prečítam, aby si prišli... na pódium,“odkašťal si, vytiahol lístok z obálky a začal čítať: „Štvrté miesto obsadila škola z Kanady...“

„Hí, tam je ten zlatý chalan!“usmiala sa Amy, načo Ralf nespokojne zamrmlal. Súťažiaci z Kanady si vyšli na pódium podať si ruky s porotcami.

„Tretie miesto patrí... Nemecku!“

„*** ***,“zanadávala Amy. Lilly na ňu pohoršene zazrela, keď porotca vytiahol tretí lístok.

„Ako druhá je Anglická škola!“vykríkol a sála zaburácala potleskom.

Lilly zacítila čiusi ruku v dlani, ako ju ťahá k pódiu.

„Viem ísť aj sama, Potter,“zahundrala, no to už si podávali ruky s porotcami a profesormi.

„A na prvom mieste, nepochybne... Španielsko!“

Lilly, James, Sirius a Amy zišli dolu, aby uvoľnili miesto Španielom.

„Celkom dobre sme skončili, však?“usúdila Lilly spokojne sa držiac Jamesovej ruky.

„Mali sme byť prví,“zamračil sa Sirius, keď sa na neho zavesilo zlatovlasé dievča.

„Prajhem ti to Shiriush!“zahrkútala.

Amy vytreštila oči a zasmiala sa. Bola to Nemka, ktorú včera Sirius porazil v súboji.

Začala hrať hudba. Sirius s blondínou zmizli v dave, Amy rýchlo hľadala Ralfa.

„Tak, kto je tá úbohá baba, ktorá ti padla za obeť?“spýtala sa Lilly Jamesa.

„Chrysa,“usmial sa James. „Z Grécka.“

„Jej nevadí, že sme druhí? Gréci sú myslímže šiesty...“

„Piaty,“opravil ju James. „A nevadí jej to. Idem ju nájsť.“

James pokynul hlavou osobe, ktorá stála za Lilly a odišiel.

„Tancuje sa,“prosebne pozrel Set na parket.

„Tak sa pridaj,“uškrnula sa Lilly.

Set zaváhal, potom jej ponúkol rameno. „Mám prosiť?“

Lilly sa zasmiala. „Áno,“chytila sa ho a on ju odviedol na tanečný parket. O chvíľu už tancovali všetci Rokfortčania vrátane profesorky Madlovej, ktorá sa vznášala v náručí Švédskeho profesora o ktorom dodnes nevedeli, ako sa volá.

„Lilly,“potiahla ju Amy za habit. „Lilly!“

„Čo?“spýtala sa Lilly a otočila k nej hlavu.

„Idem späť do vlaku, je mi akosi zle...“

„Koľko je hodín?“

„Pred nejakým časom boli tri, ale neviem koľko odvtedy prešlo,“povedala Amy a trochu sa zapotácala.

„Počkaj pri veľkých dverách, idem s tebou. Si opitá, Amy!“zamračila sa Lilly.

„Nie som, len som si dala... trochu... Ralf mi doniesol...“

„Kde je vlastne ten Ralf?“

„Spí na stole,“zasmiala sa Amy a ukazovala na svojeho spiaceho partnera. „Čakám pri dverách. Vy dvaja sa ešte vybozkajte a... nenechaj ma dlho čakať.“

Lilly pokrútila hlavou a opäť venovala pozornosť Setovi. „Amy je trochu... Skôr hovorí, než rozmýšľa.“

Set sa usmial a zatočil Lilly na prste. Tancovalo už len zopár ľudí. Sirius napoly spal na partnerkinom pleci, James pil pri stole a sledoval páry na parkete. Jeho Chrysa pred chvíľou odišla.

„Odprevadíš ma? Aspoň k dverám,“poprosila Lilly Seta, ktorý ochotne súhlasil.

„Ďakujem, bolo... Výborne som sa zabávala,“poďakovala Lilly, keď ju viedol pomedzi stoly.

„Som rád, keď sa ti páči,“úprimne povedal Set a previedol ju cez dvere na prázdnu chodbičku. Nad hlavami sa im vznášali akési trblietky, ktoré vrhali príjenmé svetlo.

Lilly dlho hľadela hore.

„Lilly,“nežne povedal Set a keď na neho pozrela, jeho tvár sa priam dotýkala tej jej. Nebol o veľa vyšší, no zrazu si pripadala akási malá a stiesnená.

„Dobrú noc, Set...“

Set ju chytil za ruky a pritisol k stene.

„Pusť ma...“

Ústa jej pritisol na pery a začal ju bozkávať.

Lilly sa nedokázala brániť, snažila sa len odtisnúť ho od seba, no nedarilo sa jej to.

„Mám ísť sama?!“ozval sa Amy hlas z dverí.

Set odskočil, rýchlym posunkom jej zakýval a odbehol preč po chodbe. Lilly sa spustila na zem a dusila v sebe žlč.

„Nie len tebe je zle, Amy. Teraz už aj mne,“povedala chabo a postavila sa na roztrasené nohy.

„Aj Potterovi asi bolo, práve odtiaľto vybehol ako vyplašené kura,“skonštatovala Amy opustiac priestory hradu.

„Potter tu bol?“neverila Lilly vlastným ušiam. „Videl, čo Set robí a nepomohol mi?!“

„On by skôr pomohol jemu...“uškrnula sa Amy. „A čo, azda Set zle bozkáva? Nevyzerala si nešťastne.“

„Ja som o neho nemala záujem. Pobozkal ma nasilu...“bránila sa Lilly.

„Nevyzeralo to tak. Potter vás asi nechcel rušiť v intímnej chvíľi,“pokrčila Amy plecami.

Lilly sa dopotácala k posteli a schúlila sa pod prikrývku, no rozbúrené myšlienky jej ešte dlho nedali spať.

Prečo nič neurobil...? Pred pár týždňami by bol rozsekal každého chalana čo na mňa pozrel! Prečo ho nechal, nech ma bozkáva? Prečo...?

V susednom vozni stál James Potter uprostred kúpeľky a díval sa do zrkadla.

„Si vôl...“povedal svoju odrazu v zrkadle, pristúpil k umývadlu a schladil si tvár v studenej vode. „Nie jeleň... vôl!“