Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Tak použime Všehodžús!“navrhol James rozvalený v snehovom kresle. „S radosťou sa stanem Evansovou!“

„Všehodžús? Si kompletný?“zaškerila sa Lilly a bola rada, že má možnosť trochu mu ponadávať. V poslednom čase jej na to veľa možností nedával.

„Otec mi o tom rozprával...“

„Ten elixír sa robí mesiac, Potter! Nemáme mesiac na prípravu!“usmernila ho Lilly.

„Ale keby sme mali časovrat...“

„A keby si bol dievča, nemuseli by sme mať ani všehodzús! Vymysli niečo normálne, Potter,“zasiahla Amy.

„Tak si dajme snehovú vojnu a ktorý tým vyhrá, pôjde súťažiť,“navrhol James s úškrnom.

„Výborne,“súhlasila Amy.

„Áno, to sa mi páči,“usmiala sa Lilly.

„Robím si srandu!“vyhŕkol James, načo sa Sirius rozosmial.

„Vidíš, Potter, keď nemyslíš, tak ti to zapne...“podpichla ho Lilly.

„Chcem byť s Amy,“povedal Sirius a začal si stavať bunker.

„Bez problémov,“uškrnul sa James a odtiahol Lilly oproti.

„To som dopadla...“zaškerila sa Lilly. „Nevzdáme to dopredu?“

„Nevzdáme, Evansová,“vážne povedal James a ťapkal sneh rukami. „Rob gule.“

„Čo?“

„Gule, Evansová! Nevieš urobiť snehovú guľu?“

„Aha, snehovú...“

James na ňu zmätene pozrel. „Potom ti môžem ukázať aj iné, ale teraz postačia tie snehové.“

„Mám nápad, vyzleč sa!“

„Teraz nie, Evansová, radšej niekde v teple,“uškrnul sa a usilovne hádzal na múr nové násypy snehu.

„Vážne, Potter. Ukážeš sa im nahý a kým sa budú šúľať od smiechu, zasypeme ich snehom.“

James sa zamračil a hodil na ňu za hrsť bielych vločiek.

„Čo sa ti nepáči? To je taktický krok!“zasmiala sa Lilly.

Zatiaľ na druhej strane Amy pomáhala Siriusovi vybudovať bunker.

„Sľúb mi niečo, Black,“žmurkla na neho.

„Áno, Powellová, budem s tebou chodiť, ale len preto, že si to ty... aby si si nemyslela, že sa otočím za každou sukňou.“

„Veď o to ide, Black. Keď pôjde okolo nejaká tvoja obeť, prosím, nebež za ňou ako pes, ale bojuj ďalej.“

„Ako pes?“ Sirius sa rozosmial. „Tak to bude menší problém.“

Amy si zhlboka vzdychla a vyhĺbila jamu na snehové gule.

„O tri minúty, budete zahrabaní pod snehom!“zakričal na nich James.

„Možno, ale my sa na rozdiel od vás vyhrabeme!“odvetil Sirius.

„To budete na seba stále takto vrieskať?“zaujímala sa Amy.

„Možno ešte viac,“uškrnul sa Sirius, keď mu do hlavy buchla tvrdá guľa. „James, ty sráč, musíš útočiť, keď sa nedívam?!“

„Sráč?!“ozval sa Lillyn hlas a Sirius sa v poslednej chvíli uhol guli. „V našom družstve nikto taký nie je, Black!“

James sa uškrnul a rýchlo uťapkával novú muníciu.

„Podľa seba súdim teba,“dodala Lilly potichu a odušu strieľala.

Keď už James nestíhal robiť gule „Blackovci“ streľbu opätovali.

„Dočerta, môj nos!“zavyla Lilly a oprela sa o snehový múr.

„Si v poriadku, Evansová?“

„Okrem toho, že ma bolí hlava, mám nos na kašu a som celá premrznutá... bolo už aj horšie,“uistila ho.

„Tak čo Potterovci? Vzdávate sa?“

„Nikdy!“zvreskol James.

Sirius vypracoval bojový plán, podľa ktorého mali najprv zničiť ochranné hradby a tak začala neprestajná paľba na snežný múr.

Lilly priškrtene vykríkla, keď sa na ňu zvalila vrchná časť hradby a s Jamesovou pomocou sa dostala von.

„Vidíš? Preto máme bunker, ten vydrží viac,“poznamenal Sirius a dal „Potterovcom“ päť minút na oddych.

„Čo budeme robiť, keď vyhrajú?“spýtala sa Lilly pomáhajúc Jamesovi spevniť hradbu.

„Budeme im držať palce,“odvetil.

Bolo to zvláštne, Lilly si všimla, že odkedy vyšli z lesa, James ju ani raz nepozval na rande. Dokonca jej postupne prestal dávať akékoľvek návrhy na noc strávenu spoločne. Liezlo jej to na nervy viac, ako keď za ňou behal celý deň.

„Tvoji rodičia žijú v tom, že so mnou chodíš už tri roky?“spýtala sa nevinne.

„Hej, a sú šťastní, len nechápu prečo ťa nepozvem na prázdniny, alebo ty mňa.“

„A ako si to vysvetlil?“

„No, jednoducho, že odlúčenie nám prospieva.“

„Odlúčenie? Každé leto ma zaplavuješ sovami!“zasyčala.

„Nezaplavujem, ony lietajú samy od seba...“

„Ony samy píšu listy na osem pergamenov!“

„No, hej.“

Lilly nabrala za hrsť snehu a hodila ho do Jamesových otvorených úst.

„So je?“zahundral James so zmrazeným jazykom.

„Občianska vojna v nepriateľskej armáde!“ozval sa Sirius a šťastne sa prizeral narastejúcej hádke.

„Si klamár, Potter! Nemáš hanbu oklamať vlastných rodičov!“

„Veď to bolo len tak...“

„Tri roky! Tri! To nebolo len tak!“

James nestihol protestovať, lebo Lilly sa zvrtla a vbehla do svojho vagóna.

„Čo jej zase je?“otočil sa k Amy a Siriusovi.

„Cíti sa podvedená,“vysvetlila Amy.

„Čože? S vami babami sú len problémy.“

„Gratulujem, Black, zajtra hráme,“letmo objala Siriusa a vošla za Lilly.

„Postavme snehuliaka,“navrhol Sirius a spolu s Jamesom začli gúľať sneh.

„To čo bolo, Lilly?“opýtala sa Amy, keď zabuchla za sebou dvere.

„On... on klamal kvôli mne a... ja ho neznášam! Neznášam ho!“zúrila Lilly a prehadzovala knihy z poličky do kufra a zase späť.

„Choď s ním na rande,“poradila Amy.

Lilly vzala jednu z kníh a veľmi dhlo hľadela na jej červený obal. „Nemôžem....“

„Prečo?“

„Nepozval ma... už asi štyri týždne!“Lilly hodila knihu do kufra a rozplakala sa.

Amy sa zasmiala. „Ty si hrozná! Najprv mu vynadáš a potom takto! Ty nevieš čo chceš, dievča!“

„Viem... keby ma pozval... viem, čo chcem! Keď ma nabudúce pozve, pôjdem.“

***

Abigail sedela pri Chrabromilskom stole a znudene pozorovala Megan, ktorá sa vtisla k Robertovi za Bifľomorský stôl.

„Čo myslíš, ako dlho ho bude balamutiť?“s úškrnom sa spýtala Alice.

„Do konca týždňa. Potom ho začne porovnávať s Blackom a dá mu kopačky,“odvetila Abigail a kútikom oka mrkla na Remusa sediaceho o kúsok ďalej.

Alice si všimla jej pohľad a nesúhlasne cmukla. „Nechápem, prečo sa s ním hádaš.“

„Ani ja. Len sa hrám na nedostupnú.... chápeš, nach si uvedomí, čo spravil,“mykla plecom Abigail.

„A čo spravil?“

„Všetko a nič. Neviem, proste ma naštval a to na škrie,“zamyslele odvetila Abi.

„Ako dlho budeš na neho ešte zazerať?“

„Kým sa neospravedlní.“

„On sa neospravedlní, Abigail. On nemôže vedieť, čo sa ti stalo, keď to nevieš ani ty!“prehovárala ju Alice. „Mám mu to nejako naznačiť?“

„Nie, my si to vyriešime. Nemiešaj sa medzi nás,“nevrlo odvetila Abigail a keď zachytila Remusov spýtavý pohľad nahnevane vstala. „Idem už na Čarovanie. Zatiaľ čau!“

Len čo Abigail odišla Remus si presadol obroti Alice. „Neieš čo mám robiť?“

„Práve mi povedala, že sa nemám medzi vás miešať,“zamrmlala Alice a nervózne pozrela na dvere do Veľkej siene.

„Alice, no tak. Chceš ma nechať v takomto úbohom stave?“spýtal sa nevinne.

Alice si ho premerala a uškrnula sa. „Vraj sa máš ospravedlniť.“

Remus pootvoril ústa. „Za čo?“

„Neviem ani ja, ani ona.“

Remus niečo zahundral, ironickým tónom sa poďakoval a vyšliel z Veľkej siene. Vybehol po schodoch a zabočil smerom k Bystrohlavskej veži.

Pred dverami učebne čarovania stála Abigail a rozprávala sa s jednou Bystrohlavčankou.

„Abiela!“zavolal na ňu a kývol jej, nech príde bližšie.

Abi rýchlo niečo povedala Bystrohlavčanke a zamračene podišla k Remusovi.

„Abiah, prepáč, prepáč, že som... bol som blbý, keď som od teba žiadal....“začal skľúčene. Tento príhovor si premyslel cestou.

„Nejde o to,“prerušila ho a mračila sa ešte viac.

„Oh, hej... bol som netaktný, Abila a žiarli som kvôli tomu, čo povedala Lills o Robertovi a...“

„Ani o to, Remus.“

Remus zostal zmätene stáť a v mysli pátral po priečine ktorý ju mohol nahnevať. Nenapadlo mu nič. Nestýkal sa s inými dievčatami, nebol nepríjemný a pokiaľ vie, vždy bol k nej milý. Napokon zvesil hlavu a bezradne pozrel do zeme. „Nech som urobil čokoľvek, Abia, nechcel som.“

„A pritom to robíš stále, stále!“

„Čo?!“zvolal zúfalo. Študenti pred učebňou sa na nich zvedavo obzerali a mnohí sa uškŕňali.

„Ako sa volám?“nečakane sa spýtala Abi.

„Abia, Abiah, Abida, Abiela, Abigael, Abigal, Abigall, Abigayle, Abigel, Abigil, Abigayle, Abijah, Abisha, Abishah, Abila, Abilene, Abilena, Abiline, Abina...Abir,“recitoval Remus všetky variácie jej mena.

„Svoje meno som tam nepočula,“smutne skonštatovala Abi.

Remus sa zamyslel a nemo prikývol.

„Tak?“zašepkala.

„Prepáč, Abigail,“odvetil. „Nenapadlo mi, že...“

Abigail mu chytila hlavu do dlaní a vtisla mu bozk. Spred učene sa ozval piskot, smiech a potlesk prizerajúcich sa študentov. Profesor Flitwick práve otvoril dvere učebne.

Remus sa zasmial a chytil Abi za ruku, aby ju priviedol do učebne.

***

„Držím palce,“povedala Lilly a objala Amy. „Hlavne vyviazni živá a zdravá.“

„Som z toho celá na nervy... Mala si ísť ty,“Amy si nervózne žmolila ruky a pozerala po plnej miestnosti.

„Si len sekundantka. Black ťa ani nepustí k slovu,“posmeľovala ju Lilly.

„Pekne povedané, Evansová,“uškrnul sa Sirius mávajúc vo vzduchu prútikom.

„Čo nacvičuješ?“zamračila sa Amy.

Sirius na ňu namieril prútik a zasypal ju ružovými papierikmi.

„Konfety? To ti nenapadlo nič rozumnejšie?“uškrnula sa Amy, vyťahujúc si papieriky z vlasov.

Sirius sa na ňu zozadu zavesil a sladkým hlasom vyhlásil: „Powellová, myslím, že ti spadlo niečo do výstihu.“ Jeho ruka sa načiahla dolu poždĺž Amynej hrude, no Amy mu ju chytila a zaborila do nej nechty.

„Myslím, že to zvládnem aj sama, Black,“povedala a odsotila jeho ruku.

„Súťažiaci!“ozval sa hlas profesorky Madlovej. „Všetci dnešní súťažiaci, poďte sem!“

Lilly ukázala Amy zdvihnutý palec a James stojaci vedľa nej jej poslal vzdušný bozk.

Sirius s Amy vošli do inej, menšej miestnosti.

„Black! Powellová!“zastavila ich profesorka Madlová. „To je mi kombinácia.... takže vy idete ako druhí. Nasadila som vás proti Nemcom, viete prečo. Ukážte im to.“

Amy šokovane otvorila ústa, no profesorka ich postrčila do davu.

„Ak to zvoráme, zabi ma,“zašepkala Amy, načo sa Sirius len zasmial.

Talianskí hráči porazili Kanadu

„Black a Powellová!“zase zazneli ich mená. Obaja na seba pozreli a vstúpili na voľné priestranstvo.

„Powellová, drž sa vzadu, keby Black spadol a vyzeral, že už nevstane, okamžite tam priskočíš.“zadržala ju Madlová. „Nenechaj súperovi šancu, aby sa spamätal.“

„Pokúsim sa,“prikývla a smrteľne bledá sa postavila za Siriusa.

Oproti nim stál štíhly Nemec s povýšeneckým výrazom, ktorým sa takmer vyrovnal Siriusovi.

Vzájomne sa uklonili a trochu odstúpili s prútikmi namierenými na súpera.

Sirius čakal.... nechcel zaútočiť ako prvý, aby získal výhodu. Nemec si rýchlym pokybom prehodil prútik do ľavej ruky a vypálil neverbálne zaklínadlo.

„Protego!“zahundral Sirius a zaklínadlo sa odrazilo na Nemca, ktorý sa musel prikrčiť, aby sa vyhol. Sirius využil chvíľku nepozornosti a opäť vypálil. „Rictusembra!“

„Sirius, nehraj sa s ním!“nervózne sa usmiala Amy a zvyšní súťažiaci sa zasmiali, keď Sirius použil štekliace zaklínadlo.

Sirius nemal čas jej odpovedať, pretože Nemec sa oslobodil od šteklenia a pálil na neho jedno zaklínadlo za druhým. Napokon Sirius vyčaroval obrannú stenu a čakal, kým sa jeho súper trochu upokojí.

„Levicorpus!“odpovedal na Nemcove omračujúce zaklínadlo a miestnosť sa opäť otriasla smiechom, keď blonďaák ukázal svetu chudučké nohy.

„Je chudší ako Ufňukanec,“zaškeril sa Sirius na Amy.

„To je síce super, ale teraz ho už omráč, nechce sa mi bojovať miesto teba!“

„Protego!“zvreskol Sirius vychutnávajúc si prevahu a Nemecovi vo vzduchu ovisla hlava.

„Má byť na zemi, zlož ho, Sirius!“nabádala ho Amy a Sirius ho so smiechom zložil.

Na chvíľu zavládlo ticho, blonďáčik sa nehýbal a porota pripísala body Rokfortu. Potom sa spýtali Nemky, či chce pokračovať v súboji. Kučeravé dievča rozhodne prikývlo.

„Merlin nás ochraňuj!“zaševelila Amy, keď Siriusovi zažiarili oči a namiesto bojovného postoja zaujal elegantnú zvodnú pózu. „Predstav si tam Ufňukanca, Black!“

Nemka vypálila znehybňujúce zaklínadlo, ktoré len tesne minulo Siriusa a odrazilo sa od steny. V nasledujúcich minútach Amy myslela, že zošalie. Sirius vôbec nepálil zaklínadlá, len sa šikovne uhýbal a smial, akoby niekto rozprával veľmi dobré vtipy.

„Dočerta, bojuj, chceš, aby ťa zložila baba?“povzbudzovala ho Amy. „To si hovoríš Black, keď sa necháš poraziť takouto...?“

„Expelliarmus!“bránil sa po jej slovách Sirius a jej prútik vyletel oblúkom preč z bojovej plochy. „Nechceš to vzdať, diveča?“

Nemka sa zasmiala a uhla pred ďalším zaklínadlom.

„Protego! Avesto Momentum!“povedal Sirius a Nemka spomalene padala na tvrdú podlahu. Jej telo ochabnuto dopadlo na zem a Sirius bol víťazom kola.

Amy šťastne vykríkla a hodila sa mu okolo krku. V tabuľke postúpili späť na druhú priečku, zatiaľčo Nemci klesli na piatu.

„Bol si úžasný, úžasný!“kričala Amy a profesorka Madlová sa spokojne usmievala.

„Poďte, teraz môžeme ísť k vlaku,“tlačila ich profesorka k dverám. „Ale ste im ukázali.“

„Ďakujeme, pani profesorka, mali ste pravdu, poraziť ich čestne je úžasné!“usmievala sa Amy a bežala hore kopcom k vlaku.

„Vyhrali sme! Porazili sme ich!“kričala, keď mala Lilly s Jamesom na dohľad. Obaja šťastne vyskočili a odušu im gratulovali.

„A mám pre vás ešte jednu novinku,“tajomne sa zatvárila profesorka Madlová, keď sa trochu upokojili. „Vyhlásia sa výsledky, Bude záverečný banket a ideme domov.“

Lilly sa šťastne zasmiala a s Amy sa začali ohadzovať snehom. James sa na ne kriticky pozrel: „Myslím, že na ne nemáme dobrý vplyv...“

„Mal si myslieť skôr, ako si sa rozhodol už nikdy nepozvať Evansovú na rande,“skonštatoval Sirius a pobúchal ho po pleci. „Ale teraz môžem aspoň ja...“