Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Večer padal na zasnežené hory a zanechával za sebou ďaľšie dni a týždne, ktoré strávili Lilly, Amy, James a Sirius vo Švédsku.

„Amy, máš tu sovu!“kričala Lilly od vlaku, keď jej nad hlavou zakrúžil známy hnedý vták.

Amy sa zvrtla na pol ceste k zámku a bežala späť celá žhavá a zvedavá, čo jej Denys píše.

Sova sa vzniesla kúsok nad zem a pristála jej na ruke.

„Chudák vták, veď pri vás dušu vypustí!“poznamenala Lilly, keď Amy rozprestrela list a začítala sa.

Lilly vzala sovu- volala sa Lucy- a zaniesla ju dnu, kde mala nachystnú klietku s vodou a sušienkami. „Nebyť mňa, tak ťa nechajú aj zdochnúť, však?“usmiala sa Lilly, keď sa sova pustila do boja so sušienkami.

„Lilly, Denys to povedal rodičom!“ozvala sa Amy z vonku.

„Čo im povedal?“vyzvedala Lilly a vyšla von.

„O zásnubách....“netrpezlivo odvetila Amy, vrhla na ňu pohľad –ako si mohla zabudnúť?- a čítala ďalej.

„A čo mu na to povedali?“

„Počkaj....“mračila sa Amy a na tvári sa jej zračil ustarostený výraz. „Prečítam ti to. Moji rodičia sú v niektorých veciach zváštni. Ich názory zostávajú na stredovekých vlnách a stále mi radia, že si to máme ešte poriadne premyslieť... bla- bla – bla... Pri včerajšom rozhovore s otcom vysvitlo, že nejde ani tak o tvoj vek, ktorý sa im pôvodne zdal veľmi mladý a nezrelý na uzatváranie manželstva, ale ide o tvoj pôvod!“

Lilly zhíkla apodoprela Amy, ktorá pomaly klesala do snehu.

„Chápeš to, Lilly?“vyhŕkla zdesene. „Som z muklovskej rodiny a oni sú čistokrvní... Chápeš o čo ide?“

„To.. to bude iste len nejaké nedorozumenie, Amy, neboj sa, oni ťa budú akceptovať...“ubezpečovala ju Lilly. „Pozri sa čo píše ďalej, určite sa to nejako vysvetlí.“

Amy zdvihla list aby prečítala ďalšie riadky. „Píše len, nech sa netrápim, že on ma miluje a že jeho rodičia to pochopia. Ale čo ak nie? A on sa s nimi bude stotožňovať? Oni nám budú brániť, oni nedovolia...“

Lilly ju tuho zovrela v náručí a upokojujúco hompáľala. Amy potichu vzlykala a vtedy Lilly napadla čudná myšlienka... Poter je tiež čistokrvný a jej rodina muklovská, čo by povedali jeho rodičia na to, keby sa vzali?

„Čo sa vám stalo? Ja viem, že dnes majú povedať podmienky posledného kola, ale nebojte sa, to zvládneme...“okamžite vyriešil problém James.

„Nejde o to,“povedala Lilly, ukazujúc na list.

„Zlé spávy z domu?“zamračil sa Sirius mysliac na smrťožrútov a Amyných muklovských príbuzných.

„Takmer si sa trafil, Black,“prikývla Lilly, no nič bližšie už nepovedala.

„Tak čo?“naliehal James a pokúšal sa zmocniť listu.

„Môj... môj priateľ..“hlesla Amy. „Jeho rodičia nechcú, aby chodil s... s mukelkou..“

Sirius sa zamračil. „A čo on?“

„Vraj ju ľúbi i tak. A pokúsi sa to vysvetliť rodičom,“odpovedala Lilly.

„Tak kde je problém?“usmial sa Sirius. „Ani moji em, stvoriteľia by nesúhlasili a mám ich na háku.“

„Všetkých ich nakopať do..“

„Potter, nemusíš sa vyjadrovať obmedzeným slovníkom!“upozornila Lilly.

„Do zadku,“dokončil James trochu miernejšie. „Takéto názory sú odveci a propagujú ich smrťožrúti!“

„Veď aj ty si čistokrvný...“načrtla Lilly s nádejou, že sa dozvie odpoveď na svoju otázku.

„Ale niečo takéto by moji rodičia neurobili! Ja som im povedal, že nie si čistokrvná a oni takejto informácii nevenovali ani pozornosť...“

Lilly sa letmo usmiala. „A čo to má spoločné so mnou? Ty o mne rozprávaš svojim rodičom?“

„Jasné, myslia si, že spolu chodíme už od štvretej triedy,“uškrnul sa James a odklonil jej zmrazujúce kúzlo.

„Myslím, že tu je dosť zima aj bez toho,“podotkol Sirius a postavil Amy na nohy. „Poďme dnu skôr než Powellovej zamrzne tvár.“

Amy si utrela slzy a vďačne sa usmiala.

***

„Kde si odstavil Petra?“uškrnula sa Abigail a pozorovala Remusa, ako sa prútikom zasvecuje sviečky v izbe.

„Jasne som mu dal najavo, že ak sa dnes vráti do izby skôr ako o polnoci, bude mať za spnu návštevu,“uškrnul sa Remus a zapálil poslednú sviečku.

„To nebolo od teba pekné,“odvetila lišiacky a sadla si k stolíku prestretému pre dvoch.

„Ja viem, ale nič iné na neho neplatí...“poznamenal Remus a obzrel sa po izbe. „Môže byť?“

„Je to tu nádherné.“

Remus jej nalial medovinu a sadol si oproti. „Ty si nádherná. A si úžasná, pretože sa ma nebojíš.“

„Nemám na to dôvod. A ty sa ma azda bojíš? Ja som nebezpečnejšia.“

„Nie, ľúbim ťa, Abi,“zašepkal a chytil ju za ruku.

„Láska? Na to je skoro, nemyslíš?“zmätene sa spýtala Abigail, no ruku mu nepustila.

„Nie, Abinka, myslím, že ty si jediné dievča, ktoré...“

„Pšššt!“prerušila ho a vložila mu do úst karamelového hada. „Teraz nič nehovor.“

Remus sa usmial a zvyšok večera bol ticho. Abi sa červenala, keď sa na ňu sústavne díval, no nenarušila príjemnú atmosféru. Nepretrhla nemý rozhovor, ktorý prebiehal z očí do očí a napĺňal vzduch vášnivou vôňou.

Remus nehlučne vstal a priviedol ju za ruku k posteli.

„Abi...“zašepkal a začal ju bozkávať.

Abigail sa nebránila, no srdce jej zovrela úzkosť- on predsa nevie...

„Remus... nie, prestaň,“zaprosila a jeho pery sa zastavili na jej krku. „Ešte nie...“

Remus dvihol hlavu a pevne si ju privinul. „Prečo, Abigail?“

„Ešte nie, prosím,“šepla a vymalila sa z jeho objatia. „Mala by som ísť. Prepáč, neskôr ti všetko vysvetlím.“

Remus smutne pozrel za odchádzajúcou Abi a zhasol najbližšiu sviečku. Bol nahnevaný sám na seba... nahnevaný, že tak naliehal...

Abigail vbehla do izby. Bola prázdna.

„Megan? Alice?“zavolala a nazrela do kúpeľne, no ani jedna z nich sa neozvala.

Abigail pozrela na budík- štvrť na jedenásť a ony sú preč? Oblečená sa zvalila na posteľ a rozhodla sa, že ich počká. V hlave jej poletovali myšlienky ako otravné muchy. Bzučali a liezli jej na nervy. Ručičky hodín sa veľmi pomaly približovali k pol jedenástej.

22:25- Abi sa prevalila na bok, aby mohla lepšie sledovať čas.

22:27- Abi to omrzelo a prvrátila sa späť na chrbát.

22:30- Konečne pol, ale kde trčia?

22:33- Abi vstala a šla si umyť zuby.

22:36- To prešli len tri minúty?! Tak ktátko si zuby ešte neumývala...

22:37- Abi si šla umyť vlasy.

22:45- S uterákom na hlave predzádza po izbe.

22:47- Abi sa sprchuje.

22:48- Niečo bucho, ale Abi si myslí, že sa jej to zdá.

22:55- Abi vyšla z kúpeľne a Megan s Alice spali.

„Dobré ráno!“pozdravila hlučne a zasvietila.

„To už je ráno?“zívla Alice a pozrela na hodinky. „Veď je len jedenásť!“

„Chceš povedať, že je už jedenásť. Kde ste boli?“zamračila sa Abi a pŕskla Megan vodu do tváre.

„Frank je tiež človek romantický, nielen Remus,“zahundrala Alice.

„Ja som zaspala v klubovni v kresle a Alice ma našla cestou,“vysvetľovala Megan unavene.

„Ale teraz nespite, ja vás potrebujem...“naliehala Abi, keď videla, že sa chystajú opäť zaspať.

„Teraz?“zahundrala Alice.

Abigail prikývla tváriac sa tragicky. Nevedela, ako na to zareagujú.

„Tak vrav,“vzdychla Megan a oprela sa o stenu.

„Remus... chcel sa... chcel so mnou... Remus ma chcel...“

„A čo?“skočila jej do reči Alice, skôr ako stihla povedať, čo Remus chcel. „Veď aj ja som spala s Frankom.“

„Čože?“vykríkla Abigail.

„Chodíme spolu už štyri roky, čo myslíš, ako si ho pripútavam?“prevrátila Alice oči.

„A ty?“obrátila sa Abi na Megan.

„Ja len so Siriusom,“smutne sa usmiala Megan. „Bol božský!“

Alice sa šialene rozosmiala a spánok ju akosi prešiel. „Myslím, že už zostala len Lilly.“

„Nie, nezostala, aj Amy sa úskostlivo stráži,“povedala Megan s úškrnom. „Tak, ak je Remus?“

Abi chvíľu trvalo, kým pochopila, kam tým Meg mieri.

„Ja som s ním nespala,“priznala a začervenala sa. „Nezdalo sa mi to... správne.“

„Tak tu máme tri, čo ešte...“zasmiala sa Alice.

„Ste ľahkovážne! Raz skončíte veľmi zle, keď sa budete takto... rozdávať!“zamračila sa Abigail a už ľutovala, že sa ich pýtala.

„Ale no, veď Frank je už ako môj manžel,“upokojovala ju Alice.

„Ale ešte nie si plnoletá,“nesúhlasila Abigail. „A Megan ešte lepšie... veď ste boli spolu dva týždne, či koľko.“

Megan pokrčila plecami. „Bol môj prvý a nehanbím sa, nemám dôvod, bol úžasný.“

Alice sa usmiala. „Neboj sa, Abigail, na tom nie je nič strašné, keď sa vyspíš s Remusom. On ti bude verný a navyše to osvieži váš vzťah, uvidíš.“

„Možno,“zapochybovala Abi. „Ale podľa mňa to má svoj čas.“

Megan prikývla a zabalila sa do prikrývky. „Ideme teda spať?“

„Pokiaľ samy, tak áno,“uškrnula sa Abigail a zhasla svetlo.

Alice a Megan sa zasmiali a o chvíľu pokojne zaspali. Abigail ešte dlho hľadela do stropu a muchy v jej hlave nepríjene štípali jej svedomie.

***

„Evansová, je po tebe dopyt,“uškrnul sa James a podal jej zrkadielko.

„Ahoj, Abi, čo sa deje? Pottera už ide z teba poraziť,“uškrnula sa Lilly a James veľa nej náruživo prikyvoval.

„Pošli ho preč,“požiadala Abigail.

„Vypadni,“buchla Lilly Jamesa do ramena. „Vidíš? Aspoň ma poslúcha, odkedy sme tu.“

„To je dobré, lebo mňa Remus nie. Rem, choď si sadnúť inde, toto je súkromný rozhovor!“

„O mne, že?“

„Nie, o Robertovi,“prevrátila Abigail oči.

„Čo máš s Robertom?“zamračil sa Remus.

„Päť detí,“uškrnula sa Lilly. „ A spoločnú kúpeľňu.“

Remus niečo žiarlivo povedal a na Abinu ďaľšiu žiadosť odišiel.

„No, čo?“

„Spala si s Potterom?“

„Nie, už som ti to vysvetľovala,“nahnevane sa ohradila Lilly. „Kto je Robert?“

„Meganin frajer. Remus včera chcel, aby som sa s ním vyspala.“

„A urobila si to?“vydesene sa spýtala Lilly.

„Nie, ale Meg a Alice si myslia, že som mala.“

„Myslím, že si urobila dobre,“schválila Lilly jej rozhodnutie. „Sorry, už musím bežať, idú dať pokyny k štvrtej úlohe. A nedaj sa!“

„Budem brániť svoju počestnosť,“uškrnula sa Abigail a Lilly si strčila zrkadielko do vrecka.

O Remusovi si myslela všeličo, ale že bude Abi do niečoho nútiť, o tom pochybovala.

„Vybavené,“podala zrkadlo Jamesovi, keď ho dobehla na ceste k zámku.

„O čo šlo?“

„Remus,“krátko odvetila Lilly a šialene zatúžila, aby sa začal James vypytovať, no zostal ticho. „Remus robí problémy.“

„To on zvykne,“mykol James plecom a bez záujmu šiel ďalej.

„Chcel... chcel, aby sa s ním Abigail vyspala,“povedala Lilly a v zápätí sa za to nenávidela. Čo to pre merlina robí?

Jamesovo obočie vyskočilo do vlasov a na perách sa mu objavil úsmev.

„Nič mi na to nepovieš?“

„Nemám na to čo povedať, Evansová, je to ich vec,“odvetil James a podržal jej dvere, aby mohla prejsť prvá.

Spoločne vošli do jedálne a pridali sa k Amy a Siriusovi čakajúcimi uprostered miestnosti.

„Kde máš fanynky, Black?“zaujímala sa Lilly, pretože vedľa Siriusa stála len Amy.

„Oni tu majú aj vyučovanie, Evansová,“usmernil ju Sirius s úsmevom, ktorý naznačoval, že všetko je v najlepšom poriadku. „Videli ste Madlovú?“

„Našu profku?“spýtala sa Lilly prekvapene a až teraz si uvedomila, že ju vída veľmi málo.

„Pristihli sme ju ako sa bozkáva s tým Švédom,“povedala Amy odsudzujúco.

„Možno vybozká nejaké body navyše,“bezstarostne poznamenal James pozerajúc na hodinky.

„Pššt, už idú,“utíšila ich Amy ukazujúc na malé vyvýšené pódim, kde sa zjavil ten istý malý tučný pán ako pri predchádzajúcej úlohe.

„Dobrý deň, študenti,“zaškeril sa a vytiahol papierik s pokynmi. „Budete bojovať! Súboje nebudú na život a na smrť, ale bude to potrebovať silnú povahu. Z každého družstav bude mladý pán a slečna. Jeden bude bojovať, druhý bude sekundant. Súboje budú zajta v ranných hodinách. Zhromaždíme sa tu o ôsmej a potom začneme. Emm... nejaké otázky?“

V jedálni to šumelo rozhovormi.

„Ako sú rozdelení súperi?“vyhŕkol niekto vpredu.

„To sa dozviete zajtra,“zasmial sa pán, akoby počul veľmi dobrý vtip. „Ešte niečo?“

Nikto sa neozval a tak pán zišiel dole a jedálneň sa začala vyprázdňovať.

„Kto pôjde? Jeden chalan a jedna baba...“zahryzla si Lilly do pery.

Chvíľu bolo ticho, potom prehovorili všetci naraz:

„Tak ja,“vzdychol James mučennícky.

„Ja pôjdem!“vyhlásil Sirius, akoby na seba bral ortieľ smrti.

„Budem sekundant,“povedala Amy.

„Idem do toho,“smutne sa usmiala Lilly.

Vzápätí sa všetci rozosmiali.

„Musíme- sa –do- ho- dnúť,“vybafkala Amy v záchvate smiechu.

„A máme na to celý deň,“uškrnul sa Sirius a vyskočil Jamesovi na chrbát. „Poď ty jeleň, smer dievčenské intráky. O chvíľku je obedňajšia prestávka!“

James ho zhodil na zem a rozbehol sa von.