Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Niečo tam je,“šepla Amy a zastala.

„To sa ti len zdá!“uistil ju Sirius žmúriac do tmy. „Máš halucinácie od hladu, alebo od nedostatku se...“

Zpoza kríku vystčilo niečo hlavu. Sirius stíchol a namieril na ňu prútik.

„Čo to je?“spýtala sa Lilly a schovala sa za Jamesov chrbát. „Len nech to nie je vlakolak!“

„Spamätaj sa, nie je predsa spln,“povedal James a tiež na to mieril prútikom. „Vyzerá to ako opica...“

„Spamätaj sa, sme predsa vo Švédsku!“podpichla ho Lilly.

„Hallo!“zvolala hlava a zrazu sa pred nimi objavili štyria Sudánci.

Všetci si vydýchli a sklopili prútiky.

„Našli ste?“sptýtalo sa dievča, ktoré malo na ceduľke meno Maryam.

„Hej,“prikývla Lilly. „Ideme už späť. A vy?“

„Tiež,“odvetilo dievča. „Pôjdeme spolu?“

Lilly spýtavo pozrela na ostatných. Všetci sa tvárili neurčito.

„Prečo nie?“súhlasila napokon Amy a posilnená skupinka sa plahočila lesom k zámku.

„Lilly?“prikradla sa k nej zozadu Amy. „Bojíš sa?“

Lilly sa zamyslela, no neodpovedala.

„A ty?“položila napokon protiotázku.

Na jej veľké prekvapenie sa Amy úprimne usmiala. „Nie, sú tu s nami predsa chalani.“

Lilly jej úsmev opätovala a posvietila prútikom medzi stromy. „Tamto ide asi ďaľšia skupinka.“

„Mám na nich zavolať?“

„Netreba idú sem.“

„Lilly, toto nie je skupinka!“zvolala Amy, keď svetlo z prútika dopadlo na tvora. „Hipogrif. Nežmurkaj a uklnoň sa.“

Amy sa hlboko uklonila a stále hľadela hnedému hipogrifovi do očí. Lilly ju napodobnila, no nežurkať sa jej zdalo asi tak absurdné ako nedýchať.

Hipogrif zaškriekal, vzopäl sa na zadné nohy a zahnal sa pazúrami po dievčatách.

Amy a Lilly sa hodili na zem a snažili sa uniknúť. Na hipogrifa sa valili zaklínadlá a ešte viac ho dráždili. Rozprestrel krídla a skočil medzi ostatných.

„Black! Potter! Pozor!“škriekala Amy, keď sa hipogrif zúrivo rozháňal pazúrmi ponad ich hlavy. „Aguamenti maxima!“

Hipogrifa zalial prúd vody, zaškriekal a vyplašene odletel.

„Ste celé?“zaznel Jamesov hlas niekde z tmy.

„Kde ste?“roztrasnene sa spýtala Lilly vstávajúc zo zeme.

„To bolo super!“vyhŕkol Sirius a priskočil k nim. „Nie je ich tu viac?“

„Si magor, Balck,“pokrútila hlavou Amy. „Ale odvážny.“

Sirius sa zasmial a pomohlo jej vstať.

„Amy vám zachránila život,“poznamenala Lilly. „S tou vodou to bol dobrý nápad.“

„Ďakujem,“usmiala sa Amy. „Kde je Potter a kam zmizli Sudánci?“

„James!“zvolal Sirius. „Kde sa flákaš?“

„Tu som!“

Všetci sa pozreli na zem, odkiaľ prichádzal hlas a James vážne sedel len pár krokov od nich. „Ten vták ma poškriabal.“

„Ukáž,“Lilly si sadla k nemu. „Pre Merlina!“

James mal takmer celú tvár od krvi a od čela až k brade sa mu tiahol dlhý škrabanec.

Lilly sa chytila za ústa a vydesene cúvla.

„To nič nie je, len aby sme už boli tam. A tí Sudánci... zdrhli.“

Lilly vyčistila Jamesovi tvár a Sirius ho podoprel, aby mohol kráčať.

Cesta späť sa im zdala nekonečná a temná. Každú chvíľu zastavovali, aby sa uistili, že ich nič nesleduje, oddychovali častejšie ako cestou tam a keď začalo svitať opäť pocítili hlad.

„Ja už ďalej nejdem,“vyhlásila Lilly a sadla si pod strom. „Ja nevládzem.“

„Vládzeš, Evansová,“posmeľoval ja James. „Pozri na nás, sme mi ale skupinka... Už to nemôže byť ďaleko.“

„Ale ja nevládzem, Potter!“zvolala zúfalo masírujúc si nohy. „Choďte bezo mňa.“

„Ak teraz pôjdeš s nami,“hľadala Amy nejakú inšpiráciu.

„Nepozvem ťa na rande...“dokončil James za ňu.

Lilly sa smutne usmiala a vstala.

„.. celý týždeň.“pošepky dokončil James a uškrnul sa.

O pár hodín zastali na vŕšku.

„Mám halucinácie, alebo je to zámok?“omráčene sa spýtala Amy.

„Halucinácie,“uškrnul sa Sirius. „Ale máme ich všetci.“

S elánom sa pobrali dolu vŕškom a Sirius povzbudzúco rapotal. „Pozri, Paroháč, keď ta dôjdeme, tá Švédka...“

„Paroháč?“zasmiala sa Lilly. „Skôr Panic.“

Amy sa zrazu podlomili kolená a padla na zem.

„Powellová, vstávaj! Oddýchneš si vo vlaku.,“volal na ňu Sirius, no Amy sa nehýbala.

„Amy? Buď odpadla, alebo je omráčnená! Ale kto by ju mohol omráčiť?“informovla ich Lilly.

Odpoveď prišla okamžite. Z okolitých stromov sa zosypali zaklínadlá a každé našlo svoj cieľ...

***

„Si v poriadku, Červochvost?“nadvihlo obočie Remus a sledoval Petrove prípravy.

„Hej,“odvetil nesústredene a vylial si do dlaní takmer pol Siriusovej voňavky.

„Kam sa chystáš?“

„Na rande,“spokojne prezradil Peter a prečesal si vlasy.

„Na rande? A s kým?“zasmial sa Remus.

Peter sa trochu zarazil a potom sa zaškľabil na svoj odraz v zrkadle. „So Sullivanovou.“

„S Megan?!“zvolal Remus, ktorý čalak hocikoho iného.

„Uhm, ideme spolu do Rokvillu.“

„Dnes je Rokvill! Výlet do...“tľapol sa Remus po čele a vytlačil Petra spred zrkadla. „Mňa šľak trafí!“

Vo vstupnej hale už čakali Abigail s Megan a veselo sa chichotali.

„Ahoj, Remus!“zavesila sa na neho Abi a vyvádzala ho von z hradu.

Megan sa usmiala na Petra a spolu vykročili za nimi.

„Vieš, Remus,“šepla Abi. „Megan nechce ísť s Petrom, ona si včera trochu vypila... Nechce aby si Peter robil nádeje.“

„S babami sú len problémy,“vzdychol Remus. „Nechaj to na ňu, Megan vie čo robí. Teda aspoň dúfam.“

Abigail sa obzrela na spomínanú dvojicu a viac o nich nehovorila. „Kam pôjdeme?“

„To je jedno, len nie k Puddifootovej,“krivo sa usmial Remus. „Neznášam to tam.“

Abigail sa zasmiala. „Ja mám tú čajovňu rada. Keď bol prvý výlet, bola som tam s babami. Megan rozprávala ako tam bola so svojich chalanom a potom nabehol Black a mali sme po srande...“

Napokon sa dohodli, že pôjdu do Medových labiek a k Zonkovi, pretože Remus musel kúpiť niečo na nočné výčiny a napokon k Trom metlám, lebo Abi chcela ísť na ďatelinové pivo.

Keď vyšli z Medových labiek zarazil ich známy hlas.

„Tam nie! Ja tam s tebou nejdem!“kričala Megan na Petra, ktorý ju ťahal za ruku k čajovni. „Pusti ma, Peter!“

„Peter!“zakričal na neho Remus a rýchlo ťahal Abi k nim.

„Ale prečo tam nechceš ísť?“pýtal sa Peter Megan.

Meg vytiahla prútik a namierila ho na Petra. „Okamžite ma pusť, Pettigrew!“

Peter jej pustil ruku a trocha cúvol.

„Beriem Meg k Trom metlám,“zašepkala Abigail a chytila Megan za plece. „Poď, nechaj ho. Bojí sa ťa a ani sa mu nečudujem.“

Megan spustila ruku, keď Remus odvádzal Petra k Zonkovmu obchodu.

***

Sirius otvoril oči.

Slnko sa lenivo kotúľalo na oblohu a vzduch bol studený.

„James?“zamračil sa na postavu ležiacu vedľa neho.

James sa nehýbal.

Sirius vstal sa pozrel sa okolo seba. Pár krokov za ním ležala Lilly a Amy. Všetci boli omráční.

„Baby, vstávajte!“zatriasol nimi. Obe otvorili oči a zmätene sa rozhliadali.

„Čo sa stalo?“spýtala sa Amy, keď si sadla.

„Niekto nás napadol, zrajme chceli zabrániť, aby sme vyhrali,“povedal Sirius.

„Je desať!“zvolala Amy pri pohľade na hodinky. „Meškáme už hodinu!“

„Pottter,“šepla Lilly a vrhla sa na neho. „Potter! Máš medajlu? Potter!“

James sa prebral a slastne sa usmial. „Evansová, kde to máš ruku?!“

„Potter, ty nemáš medajlu!“vykríkla Lilly, keď mu prehrabala všetky vrecká. „Niekto tu čakal a zobral nám medajlu!“

„Pozrite, toto nie je naša mapa,“povedal Sirius a dvihol zo zeme premočenú mapu. „mysleli na všetko.

„Na všetko nie,“odporovala Amy. „Nevymazali nám spomienky.“

„A čo by z toho mali?“vzdychol James. „Aj tak to bude naše slovo proti ich.“

Amy sa usmiala, no nepovedala nič. Pozbierali sa a z posledných síl prišli až k zámku.

„To sú moji!“ozval sa hlas profesorky Madlovej. „Rokfort prišiel!“

„Takže nie sme poslední?“spýtala sa Lilly, keď k nim pribehla profesorka a tím lekárov.

„Nie, ešte chýbajú Gréci. Museli sa zatúlať. Ako ste sa doriadili, decká! Odišli ste bez potravy a výstroja! Skoro som odpadla, keď mi to povedali a našli ste ju?“

„Áno, pani profesorka,“odpovedala Amy. „Ale ukradli nám ju. Neviem kto to bol, ale asi prišli prví.“

„Prví boli Nemci, ale určite by nespravili niečo také!“zapochybovala profesorka. „To vám nik neuverí.“

Lilly si zotrela z líca slzu a pozrela na profesorku. „Aké je naše umiestnenie?“

„Ste predopslední, ak Gréci donesú medajlu, budete na chvoste.“smutne oznámila Madlová a dohliadala na ošetrovateľov, ktorí sa starali o Jamesa. „Teraz sa choďte najesť, vyspať a dajte sa do poriadku.“

Lilly, Amy a Sirius sa ešte pokúsili protestovať, no profesorka bola neoblomná a osobne ich zaviedla až ku vlaku. Vo vagónoch ich už čakalo jedlo.

James musel ešte zostať v zámku, aby ho dali dokopy a počuli, ako sa Sirius vo vedľajšom vagóne rozpráva s profesorkou.

„Je to márne, neuznajú naše argumenty,“mračila sa Lilly.

„Uznajú, ak to Nemecko prizná, zabudla si, čo sme použili na Pottera, aby priznal, že s tebou nespal?“naznačila Amy.

„Nie, Am, to by nebolo správne. Ukážme, že nám o to nejde...“

„Nejde nám o výhru? Tak to sme tu ani nemuseli chodiť! Lilly, mali by sme ich prinútiť vravieť pravdu.“

„Rob čo chceš, ja spím,“vyhlásila Lilly a zvalila sa na posteľ, kde takmer okamžite zaspala.

„Lilly?“

„Hmm?“

„Zobuď sa!“

„Uhmm.“

„Pôjdeš so mnou na rande?“

„Uhmm.“

„Takže áno?“

„Hej, už idem... čo? Potter! Čo tu robíš?“Lilly sa prebrala a pozrela do orieškovohnedých očí.

„Strážim ťa.“

„A to už prečo?“

„Kričala si zo sna,“zaškeril sa. „Nie! Pozor! Potter, pozor! Hipogiff, Potter! Pozor!“

Lilly očervenela a posadila sa na posteli. Skutočne sa jej snívalo o divom tvorovi, ktorý ich napadol pred pár hodinami.

„Kde je Amy?“

„Vonku. Je jej zle, dlho nič nejdela a teraz zjedla všetko, čo videla. Sirius je pri nej.“

„Oh, aj mne je zle,“priznala Lilly a chytila sa za brucho. „Uhni, Potter, lebo hodím šabľu rovno na teba!“

James uhol v pravej chvíľi, keď Lilly vyskočila z postele a stratila sa v kúpeľni.

„Potter!“ozvala sa o chvíľu. „Si ešte tu?“

„K službám!“odpovedal a pribehol k dverám kúpeľne.

„Podaj mi zo skrine čisté oblečenie!“

„Čože? A čo ti mám dať?“zapochyboval a pristúpil ku skrini.

„Hľadaj džínsy a zelené tričko!“kričala Lilly.

„Evansová, ty sa sprchuješ?“zaškeril sa James a usilovne hľadal spomínané veci.

„Hej!“

„A nepotrebuješ pomoc?“

„Nie, myslím, že to zvládnem aj bez teba,“zavrčala.

„Óó! To mám ti podať aj to chutné spodné prádielko?“smial sa James.

„Nehrab sa mi tam, Potter, lebo rána nedožiješ!“zvreskla a vybehla zo sprchy.

„Evansová, vieš čo to znamená, keď ti mám podať veci?“

„Nechcem vedieť,“odbila ho, no James pokračoval.

„Uvidím ťa ako ťa Pán stvoril!“

Lilly zdúpnela a potom sa sladko usmiala cez štrbinku vo dverách. „Daj to sem, Potter!“

James jej podal veci, pričom naťahoval krk a snažil sa uvidieť ju. „Vidieť ťa nahú a umriem šťastím!“

„Vidieť ťa nahého a umriem od smiechu!“povedala a zabuchla dvere.

***

„Oni sú zasnúbení!“hlesla Megan a sadla si medzi Abigail a Alice. „Amy s Denysom sú zasnúbení!“

„Vidíš, Frank?“uškrnula sa Alice. „Máš zameškané.“

Frank vecne prikývol a pokračoval v rozhovore s Remusom.

„Ide to s ním dolu vodou,“vzdychla Alice s ešte širším úsmevom. „A na kedy plánujú svadbu?“

„Oficiálne sa zasnúbia, až keď bude Amy plnoletá.. čiže o rok a potom bude svadba asi o dva roky, keď Amy dokončí štúdium,“tipovala Megan.

„Oh, to tu už nebudem,“smutne sa usmiala Abigail. „Prišla mi oficiálna správa z ministerstva. Stroj času, na ktorom som sem prišla je už skoro opravený.“

„Budeš tu, Abi. My ťa už len tak nepustíme...“chytila ju Megan za ruku a schovala sa za list, keď okolo prechádzal Peter Pettigrew. „Zostaneš s nami, navždy.“

„Chlapi z ministersta by po mňa prišli, nemôžem tu zostať,“namietala Abi so slzami v očiach.

„Tak ťa ukryjeme, na Rokforte sa dá skryť a poriadne,“navrhla Alice.

„Ale to zatiaľ nie je potrebné,“zapojil sa Remus, ktorý ich trochu počúval. „Zatiaľ je Abina tu a tá oprava môže trvať ešte, neviemkoľko, mesiacov, možno rokov.“

Abigail sa usmiala a smutne sa pustila do jedla. „Merlin by vedel, kam ma môj osud zaveje.“