Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Je táto stolička voľná?“zdvorilo sa spýtal malý Číňan.

„Hej,“uškrnula sa Amy. „A ak si prisadneš, bude aj moja.“

Číňan zažmurkal, pozrel na smejúcu sa Lilly a smutne odišiel.

„Nemohla si byť milšia?“dohovárala jej Lilly s úškrnom.

„Stále po mne hľadí jak hipogrif, najradšej by som ho kolpa medzi...“

„Koho máme odpraviť?“

„Seba, Black,“odvetila Amy, keď sa Sirius zvalil na voľnú stoličku a bez slova sa pustil do jedla.

„To bola noc!“vzdychol James a klesol vedľa Lilly. „A ani nám nepovedali, kedy bude daľšia úloha. Mimochodom, teraz sme druhí.“

„Super!“usmiala sa Lilly a naložila na Jamesov tanier párky. „Dobrú chuť.“

James na ňu nechápavo pozrel a po tvári sa mu rozlial úsmev. „Je ti dobre, Evansová?“

„Ani netušíš ako,“zatrepotala mihalnicami Lilly. „Vidíš toho Taliana? Volá sa Sebastien a včera ma pozval na radne.“

James očervenel od zlosti a nahnevane zahryzol do párku. „A kedy pôjdeš so mnou?“

„Kam? Na radne?“vyprskala Lilly smiechom. „Na to som ti už odpovedala, Potter.“

„Stretneme sa v izbe!“rýchlo povedala Amy, keď Lilly vstala a vybrala sa preč z jedálne.

„Čo sa s ňou stalo?“spýtal sa Sirius.

„Už ju asi tiež nebaví stále hovoriť to isté,“pokrčila plecami Amy. „Byť na tvojom mieste, Potter, tak to už dávno vzdám. Nevidíš, že ťa má plné zuby? Si otravný, chápeš? Daj jej priestor, prestaň ju pozývať každý deň von.“

„Ja ju raz dostanem,“uškrnul sa James. „Počúvaj, niečo vyhlasujú.“

„Prosíme všetkých reprezentantov aby sa čo najrýchlejšie zhromaždili pred vchodom!“rázne nakázala jedna z rozhodkýň a oznam zopakovala vo viacerých jazykoch.

„Idem po Lilly, stretnem sa tam,“povedala Amy a vybehla z miestnosti.

„Lilly!“kričala, keď vybehla k vlaku a dychčiac otvorila dvere. „Lilly, máme ísť dolu, všetci reprezentanti.“

„Čo sa deje?“nechápala Lilly a rýchlo sa prezliekala.

„Neviem, zrazu to vyhlásili,“odvetila Amy, kontrolujúc si prútik. „Švihaj!“

„Kde je Madlová?“

„Netuším a ani ma to netrápi,“odpovedala Amy a spolu sa rozbehli dole kopcom.

Pred vchodom do školy už stálo osem nervóznych skupiniek. Nikto zjavne netušil čo sa deje. Dievčatá sa šikovne pretlačili k Jamesovi a Siriusovi.

„Už niečo povedali?“otočila sa Amy na Siriusa.

„Nič,“pokrútil hlavou.

„Sme všetci?“zaburácal vysoký hlas. „Výborne, čaká vás tretia úloha, reprezentanti!“

Nízky tučný muž stál vo dverách a prísne pozeral na skupinky. „Nečakaná a ťažká. Celý deň a celú noc strávite v tamtom lese.“

Všetci sa obzreli na záplavu stromov tiahnucu sa cez niekoľko kopcov. Niektoré dievčatá prestrašene zavzdychali.

„Áno, máte sa čoho báť. Budete odkázaní jeden na druhého. Žiadne spojenie s okolitým svetom, žiadna pomoc z vonka. Dostnete len mapu, kompasy nefungujú. Zajtra o takomto čase tu budete všetci a každá skupinka mi donesie takúto mincu,“chlapík vystrčil do vzduchu ruku v ktorej zvieral mincu o niečo väčšiu ako galeón. „Veľa šťastia.“

Mávnutím prútika priletela ku každej skupinke mapa.

„Aký to má význam?“zavzdychala Amy a pozrela na hodiny. „Je deväť, máme dvadsaťštyri hodín na nájdenie mince...“

„Ale nesmieme sa vrátiť skôr ako o deviatej,“dokončila Lilly a zamračila sa na mapu. „Myslím, že tu je cesta k jedenej z nich.“

„Každý má inú a musí ju nájsť,“prikývol James, keď sa nenápadne pozrel do mapy Španielom.

„Ideme,“zavelil Sirius a všetci vyrazili do lesa. Stromy boli skoro tak vysoké ako v Zakázanom lese, ale les bol viditeľne svetlejší.

„Ani nechcem vedieť čo všetko tu žije,“zamračila sa Lilly a pozrela do mapy. „Musíme ísť viac na sever.“

***

„Je OK?“spýtala ssa Abi šeptom a ukázala na Megan sediacu na zemi so zatvorenými očami.

„Medituje,“taktiež šeptok odvetila Alice.

„Medi- čo?“

„Hľadá stav duševnej a telesnej rovnováhy,“usmiala sa Alice a zošuchla sa z postele. „Megan? Nechceš nám povedať čo sa deje?“

„Nič,“odsekla neprirodzeným hlasom.

„Už necvičíš?“spýtala sa Abi snažiac sa nahodiť veselý tón.

„Nie,“opäť povedala Megan. „Dnes je 16. októbra.“

„A?“pochybovačne sa spýtala Alice a lovila v pamäti čo sa stalo 16. októbra.

„A,“zopakovala po nej Megan takmer s plačom. „A... mám narodeniny.“

Alice si buchla rukou po čele a zakliala.

„Všetko najlepšie!“zapriala jej Abigail a začala sa prehrabávať vo veciach. „Ja som ti kúpila darček, len neviem kam som ho...“

„Myslím, ža sme ich schovali u Remusa, Abi,“vymýšľala si Alice.

„Áno, u Remusa, hej,“prikývla Abi a vybehla z izby.

„Remus!“

„Zase?“

„Zobuď sa, rýchlo, potrebujem ťa,“triasla ním ako šialená. „Ide o život!“

Remus vyskočil z postele a hodil na seba tričko. „Čo sa stalo?“

„Megan má narodeniny.“

Remus zostal stáť na jednej nohe v snahe navliesť si ponožku. Chvíľu pozeral na Abi akoby si myslel, že sa zbláznila a potom sa rozosmial.

„Nesmej sa!“zahriakla ho, no samej jej trhalo kútikmi úst. „Nikto pre ňu nemá darček!“

„Ja mám,“ozval sa Peter, ktorý sa tiež rýchlo obliekal, no správa o Meginých narodeninách ho neprekvapila. On na ne nezabudol.

„Peter, ty si super!“potešila sa Abigail. „Čo si kúpil?“

„Bonboniéru z Medových labiek, samoopravujúce brko, spevníček akejsi hviezdy a kvety,“vyratúval Peter a vaťahoval predmety spod postele.

Abigail ho letmo objala a šťastne pozrela na balíčky. „Úžasné. Nenahneváš sa, keď si to rozdelíme? Peniaze ti potom vrátime.“

„To je v poriadku,“zahundral a podal Abi brko so spevníkom a balík čokoládiek.

Abigeil rýchlo pobozkala Remusa a bežala späť do spálne.

„Všeetkooo naaajlepšieee!“zanôtila a položila pred Megan balíčky. Alice za jej chrbtom nehlučne zatlieskala.

Meg otvorila oči a uškrnula sa. „Vedela som, že na mňa zabudnete. Chudák Peter.“

Skôr než stihli čokoľvek povedať sa potichu rozplakala.

***

„Som smädná,“povedala Lilly a zavesila sa Jamesovi na rameno.

„A bolia ma nohy,“dodala Amy zronene. „Black, ako je to ďaleko?“

Sirius sústredene pozrel do mapy. „Už len kúsok. Pôjdeme cez ten porast a budeme skoro tam. Za tou húštinou je potok, snáď sa z neho bude dať napiť.“

Lilly zajasala a s vervou nasledoval Siriusa pomedzi tŕnie a malé stromčeky.

„Pozor, niečo tu je!“upozornil Sirius a preskočil skupinku niečoho slizkého.

„To sú červoplazy! Fúj!“pokrčila Lilly nosom a tiež ich preskočila.

„Je skoro jedna!“ohlásila Amy, načo Jamesovi hlasno zaškvŕkalo v žalúdku.

„Zlatý Rokfort!“vzdychol. „Milujem pohľad na plný stôl!“

„A ešte viac ako len pohľad, milujem ochutnávku jedál,“uškrnul sa Sirius.

„Fantazírujte ďalej, v pohode, to nevadí, že ten potok zmizol!“vykríkla Lilly, keď sa vymotala z krovia.

„Oh, nie,“zastonala Amy a sadla si na peň. „Že som si ja nedokončila ten letný kurz premiestňovania.“

„Pozri sa do mapy, kde dočerta sme?“naliehala Lilly.

„No... sme... tu!“rozhodil rukami Sirius a široko sa usmial.

„Netušíš kde sme?!“nešťastne sa chytila za hlavu Amy.

„To už hodnú chvíľu,“priznal Sirius a úsmev mu ochabol. „Ale všetko máme pod kontrolou, baby, nebojte sa.“

„Čo budeme teraz robiť?“bedákala Amy a mračila sa na vysoké stromy.

„Mal by som návrh...“uškrnul sa James na Lilly.

Lilly sa na neho zamračila a vzala si mapu. „Nemáme nejaký záchytný bod?“

Sirius pokrútil hlavou. „Nie je tu nič.“

„Máš to zrkadlo?“vykríkla Amy. „Black, máš to zrkadlo?“

„No, áno...“Sirius vytiahlo zo zadného vrecka nohavíc známe zrkadielko. „Ale teraz nie je čas na vykecávanie.“

Amy ho prebodla pohľadom a zavolala do zrkadla Remusovo meno.

„Čavte, decká! Máme tu majdan, neveríte, ale zábava ide aj bez vás!“ozval sa nadšený Abin hlas. „Kde to ste?“

„V lese,“smutne odvetila Amy. „Máme tretie kolo a stratili sme sa pri orientácii v teréne. Abi, prosím, nájdi nejaké zaklínadlo, aby sme zistili polohu, ale rýchlo!“

„Preboha a máte čo jesť? My už nevládzeme z tých koláčov a sladkostí a...“

„Williensová, makaj a nehovor čo všetko tam máte, lebo to schytáš!“vyhrážal sa James.

„A ako, keď si tak ďaleko, Jamie?“zaškerila sa Abi. „A navyše odo mňa závisí, či sa dostaneš späť.“

James zaklial a straril sa medzi stromami so zámienkou, že ide na potrebu. Abigeil sa chvíľu hrabala v knihách a napokon niečo našla.

„Mám zaklínadlo, ktoré premení zviera na čašu s vodou, len neviem, či bude pitná,“oznámila s nádejou v hlase.

„To je na nič, nemáme zviera!“pokrútila hlavou Lilly.

„Máme,“namietol Sirius.

„Potter sa nepočíta,“usmernila ho Lilly, no Sirius pokračoval. „Tam v kroví boli Červoplazy!“

„Nebudem piť z Červoplaza!“znechutene sa striasla Lilly.

„Abi, aké je to zaklínadlo?“spýtala sa Amy.

„Fera verto!“povedala Abigail a Sirius okamžite vyštartoval do krovia.

„Aspoň je muž činu, keď už nič iné...“poznamenaal Amy. „Ďakujeme, Abi a nájdi aj niečo na určenie polohy.“

„Aqararbus!“povedala napokon Abi. „Nájde vodu- potok a tak, inak neviem...“

„To ma nenapadlo!“uškrnula sa Lilly. „Tak, fajn, dikes, Abi. A popraj za nás Megan všetko naj!“

„Dúfam, že sa odtiať dostanete. Keby niečo, ešte sa ozvite,“Abi im kývla a zmizla.

Z krovia sa vymotal Sirius s tromi čašami v ruke. „Mám čaše, nech nájde aj niečo na vodu!“

„To zaklínadlo malo vyčariť vodu!“odvetila Amy.

„Malo..“mykol plecom Sirius.

„Chcete vodu?“spýtal sa James, ktorý sa tiež práve vrátil. „Aguamenti!“

Siriusa ošpliechal prúd vody z Jamesovho prútika.

„Daj čašu,“usmiala sa Lilly a vytrhla mu jednu z rúk. „Aguamenti!“

Čaša sa naplnila vodou a Lilly sa s pôžitkom napila. „Nie je to tak zlé. Nemá to žiadnu chuť...“

Všetci sa napili priezračného nápoja, no smäd cítili stále rovnaký.

„Je to o ničom. Toto nie je voda...“precedil James cez stisnuté zuby.

„Použi to zaklínadlo, Lilly,“požiadala ju Amy. „to, čo nám povedala Abigail.“

„Aqararbus!“vyslovila Lilly a prútik jej otočil ruku späť ku kroviu. „Musíme sa pretisnúť naspäť, aby sme našli potok.“

„Ja tam už viac nevleziem,“zastonal Sirius a nenápadne sa poškrabal... niekde.

„Si si istá, Evansová?“uisťoval sa James. „Lebo ak sa budeme musieť vracať zase cez krovie...“

„Pôjdem s tebou na rande,“energicky dokončila Lilly, čím dala najavo, že si je stopercentne istá.

„Merlin daj, aby sa mýlila,“zaprosil James a vmotal sa medzi konáre.

„Potok, čistá voda!“usmiala sa Amy a vyzula si topánky, aby si mohla namočiť nohy. „Priezračná voda!“

„Bola,“podotkol James. „Prečo ju špiníš, Powellová?“

„Tebo si chcem umyť nohy!“

„Je zima, nemôžeš si umývať nohy v tej ľadovej vode!“

„Som otužilá, mne to neprekáža.“

Sirius sa na nich zasmial a nabral vodu vyše Amyných nôh. „Powellová, obuj sa. Inak za seba neručím!“

Amy si rýchlo vybrala nohy z vody a osušila si ich prútikom. Keď sa všetci napili, vybrali sa na ďaľší pochod po lese. Šlo sa im ľahšie, pretože vedeli, kde asi sú.

„Veľká chvíľa, mládež!“zavolala Lilly. „Za tým kopcom by sme mali nájsť mincu!“

Všetci šťastne vykríkli a s vervou sa pustili vpred.

O päť minút stáli na maličkej čistinke a rozhliadali sa dookola.

„Ale kde ju tu máme hľadať?“bezradne sa k nim otočila Amy.

„Tam, kde sa dostane len veverička a stromostrážca a metlobalista, pokiať má metlu...“uškrnul sa James a ukázal do koruny stromu, kde sa v zapadajúcom slnku leskla minca.

„Postreh, James,“pochválil ho Sirius a namieril na mincu prútik. „Accio, minca!“

Nič sa nestalo.

„Bolo by to až príliš jednoduché,“krivo sa usmiala Lilly. „Treba vyliesť hore.“

„Ja zostávam na zemi... keby spadla....“vysvetlil Sirius.

„Aby ju neukradla veverička?“podpichla ho Amy a vyhupla sa na spodnú vetvu. „Budem potrebovať pomoc, Lilly.“

„Hej...“prikývla Lilly a pristúpila k Jamesovi. „Tak, bež, Potter.“

James utrúsil poznámku o ženách a využívaní a vyškriabal sa za Amy. „Zistila som, že nie je problém dostať sa hore,“zakričalal Amy z koruny stromu. „Ale kto ma skopne späť na zem?“

„Toto nie je minca!“vykríkol James. „Toto je medajla!“

„Podvod...“zahundral Sirius a namieril na Jamesa prútik. „Accio, medajla!“

Kovový krúžok sa vyšmykol Jamesovi z prstov a poslušne zletel k Siriusovi.

Lilly sa rozosmiala neveselým smiechom. „No to je dobré, to je úžasné! Je šesť hodín, takže máte šesť hodín na spanie a potom sa vrátime do zámku.“

James s Amy zliezli a vďačne sa usadili pod strom.

„Je zima, sme hladní, celý deň sme pochodovali lesom a budeme spať šesť hodín!“zhrnul James. „Niekto nás odsúdil na smrť, ale prečo tak kruto?“

***

Abigail sa smiala z plného hrdla, keď Megan s Petrom spadli počas tanca.

Oslava Meganiných sedemnástin bola bujará.

„Ideme tancovať, Remus?“vyzvala ho a už sa zvŕtali po klubovni.

„Tí štyria môžu ľutovať, že šli na súťaž,“usmial sa Remus a zovrel ju v objatí. „Plahočiť sa niekde po lese...“

„Určite sú už späť. Poznáš Siriusa, nie?“ubezpečovala ho Abi. „Teraz na nich nemysli.“

Remus sa len usmial a pobozkal ju.

Zábava v Chrabromilskej klubovni pokračovala až do neskorej noci. Keď sa študenti konečne pobrali spaťnetušili, že stovky míľ od nich sa práve Lilly, Amy, James a Sirius budili z blahodarého spánku aby pokračovali vo svojej ceste za víťazstvom.

Boli len tri hodiny v noci, keď sa už plahočili späť k zámku.

„Evansová,“chytil Lilly za ruku James. „Pozri!“šepol a ukázal na oblohu nad ich hlavami.

Po oblohe sa preháňali farebné svetelné pruhy.

„Polárna žiara,“usmilala sa Lilly. „Je to nádherné.“

„Skoro ako ty,“povedal, ani nedvihol hlavu, aby opäť uvidel to neopakovateľné divadlo.

„Hej, čo tam robíte vy dvaja? Nemáme čas sa flákať!“zakričal Sirius a oni opäť vykročili.