Siriusova skrinka 10.
Sirius sa
vypotácal z postele a rozospato zamieril do kúpeľne. Vedel, že ak
chce stihnúť divadlo, ktoré sám režíruje, musí si švihnúť.
Keď sa mu
podarilo perfektne sa umyť a učesať zobudila sa Teressa, jeho nová priateľka-
Nemka. Stretol ju len včera večer, keď sa vracal k vlaku a ona
ochotne súhlasila, že pôjde k nim na návštevu. Zdržala sa celú noc.
„Kam-
ideš?“spýtala sa lámavou angličtinou a rýchlo si uhládzala vlasy.
„Preč,“uškrnul sa
Sirius. „Choď do svojej izby.“
Teressa sa
zamračila a vstala. „Stretneme sa – niekedy?“
„Áno, ale teraz
už bež!“pobádal ju netrpezlivo a vyviedol ju až pred dvere vagóna.
„Ahoj!“zakričala
za ním, no Sirius už vošiel do dievčenského vagóna a kontroloval posledné
detaily.
Lilly spala vo
svojej posteli a James- podľa dohody na zemi. Amy potichu odfukovala spod
hory prikrývok.
Sirius sa
diabolsky uškrnul a namieril prútik na Lilly. „Obliviatte!“zašepkal, hlasno buchol dverami a nevinne pozrel
na budiacu sa trojicu.
„Ránko!“pozdravil
veselo.
„Ahoj,
Black,“odzdrvila Amy a vykotúťala sa na zem.
„Čav,
starec,“zahundral James a pozrel na Lilly. „To bola ale noc!“
„Čo bola
noc?“vyštekla Lilly a pošúchala si čelo. „Bolí ma hlava.“
„James, ty
kanec!“zasmial sa Sirius.
„Neziap! Nič sa
nestalo!“zahundrala Lilly.
„Ale áno,
stalo,“zaceril sa James. „Bol som v tvojej posteli celú noc.“
„Čože?!“zakvílila
a vyskočila v krátkej nočnej košieľke. „Fuj!“
„Oh, Evansová, ty
si kus baby!“spokojne vyhlásil James a pozeral zospodu na jej nohy.
„Si nechutný,
Potter!“
„Ty si spala
s Potterom?“spýtala sa Amy s vytreštenými očami.
„Nespala!“
„A čo si potom
robila celú noc?“zasiahol James.
„Ja...“Lilly
lovila v pamäti, no nič jej neprichádzalo na um. „Ja som... spala!“
„So mnou? Môžem
to potvrdiť!“usmial sa James a pôžitkársky sa povystieral.
Lilly
o stupeň zbledla a zmätene pozrela na Amy.
„Von!“povedala
Amy potichu, no jasne a rozhodne. „Vypadnite, chalani!“
Nebolo im treba
viackrát hovoriť, keď Amy z očí sršali blesky.
Keď sa dvere za
nimi zabuchli, Lilly klesla na posteľ a prosebne zovrela ruky. „Amy,
prosím, povedz, že sa to nestalo, povedz, že Potter klame!“
„Ja... neviem,
moja,“pokrčila ramená bezradná Amy. „Tuho som spala, ty o tom musíš vedieť
najlepšie.“
„Neviem, Amy, ja
si nič nepamätám, neviem, či sa niečo stalo! Amy?“vyhŕkla a dych sa jej
zastavil v pľúcach, „Am, čo ak? Čo ak som...“
„To nie, Lilly!
Na to nemysli!“ryýchlo ju upokojovala Amy. „Potter niečoho takého nie je
schopný.“
Lilly sa striasla
a pozrela na knihu kúzel ležiacu na stole.
„Podaj mi tú
knihu, Amy,“požiadala ju a keď otvorila pevnú väzbu, prsty sa jej chveli.
„Musím nájsť niečo, čo mi pomôže...“
„Chceš zaklínadlo
zistiť, či si tehotná?“pochybovačne sa zamračila Amy. „Na to je ešte príliš
skoro.“
Lilly sa ešte
viac roztriasla a horúčkovito prevracala strany.
„A čo toto?
Zaklínadlo pravdy!“potešila sa Lilly.
„Nie, tajomstvo
tohto zaklínadla, jeho podstatu zabudli ľudia pred niekoľkými stovkami
rokov,“prečítala Amy dodatok.
„Ale my poznáme
niekoho, kto to zaklínadlo bude ovládať!“veľavravne na ňu pozrela Lilly.
„Dumbledore je
síce geniálny, ale to tajomsto zaniklo!“pokrútila hlavou Amy.
„Oh, rozmýšľaj,
Amy!“pomstychtivo sa usmiala Lilly. „Abigail sa nenarodila v tom istom
roku ako my...“
„Abi?! Tak to mi
nenapadlo!“rýchlo sa chytila Amy myšlienky. „Myslíš, že by to mohla vedieť?“
„Abi to vie.
Určite,“pritakala Lilly vzrušene. „Píšem jej sovu.“
„To je príliž na
dlho, my to potrebujeme okamžite, Lilly,“nesúhlasila Amy a horúčkovito
rozmýšľala.
„Mám pocit, že ty
si spala s Potterom, nie ja,“smutne podotkal Lilly, keď Amy rýchlymi
krokmi premeriavala vagón. „Ale ako inak sa chceš s ňou rozprávať bez
toho, aby si to tí dvaja všimli?“
„To je ono,
Lilly!“usmiala sa Amy a náhla zastala. „Oni nám pomôžu!“
„No to určite,
veľmi ochotne...“
„Áno, čakaj!“
Amy si zapala
dlhé čierne vlasy do gumičky a vyšla
von.
Sirius
a James sa veľmi neochotne rozprávali s profesorkou Madlovou
a žiadostivo pokukovali na vagón v strede.
„Powellová!“potešil
sa Sirius. „Ideme na raňajky?“
„Nie, Black, len
by som sa chcela rozprávať so zvyškom...“povedala Amy. „Teda s tými,
ľuďmi, ktorých sme nechali v Rokforte.“
„Tak im pošli
sovu,“navrhla profesorka a nechápavo pozrela na Amy. „Je to problém?“
„Myslím, že
hej,“nervózne sa usmiala Amy. „Je to... neosobné.“
„Viem, čo
urobíme,“ozval sa James a potiahol Amy trochu bokom. „Len povieš Remusovo meno. Výhodou je,
že je to bezplatné.“
Amy zovrela
v dlani zrkadielko a usmiala sa na svoj odraz. „Dikes. Inak, Lilly je
zničená. Myslím, že sa zabije.“
„Nezabije, naučí
sa s tým žiť,“sebaisto vyhlásil James a vrátil sa k Siriusovi
a profesorke Madlovej.
Amy sa uškrnula
a vbehla späť do vagónu. „Mám to!“
„Čo?“
„Našla som to
v Blackovom vrecku, keď som s ním chodila.“povedala Amy
a položila na stôl zrkadlo. „Vravel, že je to komunikačný prostriedok, tak
ho využijme.“
Amy sa naklonila
na zrkadlo a zavolal na Remusa zopár nesúvislých viet.
„Amy?“
„Remus!
Čaves!“usmiala sa Amy.
„Ahoj,
Rem,“pridala sa Lilly a natlačila sa vedľa Amy.
„Ahojte,“pozdravil
Remus. „Asi chcete Megan a Abigail.“
„Abi
stačí,“rýchlo povedala Lilly.
„Fajn,“prikývol
Remus a v zrkadle sa zjavila Abina tvár.
„Ahojky, ráno som
sa vás nedovolala, Black vravel, že vám nachystal akési prekvapenie, či
čo..“vyzvedala Abi.
„Tvrdí?“zamračila
sa Lilly. „Spala som s Potterom.“
Abi zostala
ticho. Niekde v dieľke sa ozvalo zapískanie.
„Ty s ním
chodíš?“spýtala sa Abi.
„To chcem práve
zistiť, pomôžeš nám?“
„Rada, ale ako?“
„Lilly našla
Zaklínadlo pravdy, ale kľúč k nemu je niekoľko storočí stratený,“povedala
Amy a chytila do rúk knihu. „Nevieš náhodou v čom je jeho podstata?“
„Zaklínadlo
pravdy?“zapochybovala Abigail a pozrela na niekoho vedľa seba. „Je to
nebezpečné. Nikdy som ho neskúšala.“
„Takže o ňom
vieš?“chytila sa Lilly jej slov.
„Á-áno,“potvrdila
Abi. „Neviem, či ti to mám povedať...“
„Musíš, Abi.
Prosím.“
Abigail sa opäť
pozrela na osobu veľa seba a zhlboka sa nadýchla. „Musíš si vyčistiť dušu.
Nesmieš mať ani jedno zatajené klamstvo- vo svojom vnútri. Všetko vyslov, čo ťa
trápi a keď to zaklínadlo povieš, nemysli na to, akú chceš počuť odpoveď.
Môže sa to pokaziť... a ešte... dávaj si pozor na to, čo sa pýtaš, jasné?“
„Ďakujem,
Abigail!“šťastne vykríkla Lilly. „Milujem ťa!“
Abi sa nesmelo
usmiala. „Ale dávaj veľký pozor, prosím.“
„Neboj sa, bude
to v pohode,“ubezpečila ju Amy. „Potom sa ešte ozveme.“
Spojenie sa
prerušilo a Lilly s Amy opäť hľadeli na vlastné tváre.
„Ideme na to?“s
pochybnosťami v hlase sa spýtala Lilly.
„Ideme,“odhodlana
vyhlásila Amy a odložila zrkadlo. „Ktorá z nás? Ja ti len tak
nezverím všetky tajomstá.“
„Ani ja
tebe!“rezolútne vyhlásila Lilly a začervenala sa.
„Ale mala by si
ty, keď si to vymyslela,“podotkla Amy a sadla si na posteľ.
Lilly zostala
dlhú chvíľu ticho. Potom sa otočila a so zavretými očami prikývla. „Máš
pravdu. Urobme to navzájom.“
„Prečo by sme
mali?“zamračila sa Amy nespokojne.
„Aby sme si
verili.“
„Každé tajomstvo
po odhalení vlastnú silu stráca...“zanôtila Amy jednu z Meganiných piesní.
„Asi máš pravdu a potom začarujem Blacka a spýtam sa ho všetko!“
Lilly sa zasmiala
nad jej elánom a sadla si na posteľ oproti.
„Tak, kto začne?“
„Nie! To
vážne?“vyhŕkla o pätnásť minút Amy. Lilly si zaborila hlavu do vankúša
a prikyvovala.
„Lilly, tak
potom, čo tu sakra riešime?“uškŕňala sa Amy.
„Vieš, Potter sa
mi páči, ale iba to! Nechcem s ním mať nič, rozumieš?“zahundrala so
vankúša. „Teraz si na rade, Amy.“
„Viem, ale tak...
Denys ma požiadal o ruku...“
Lilly závratne
rýchlo dvihla hlavu a s otvorenými ústami pozrela na kamarátku. „A čo
si mu napísala?“
„Ja.... že máme
čas a ak to bude platiť ešte o rok... u oboch, keď budem
plnoletá.... tak, že... áno,“zašepkala.
Lilly sa pobavene
uškrnula a letmo ju objala. „Ty si hrozná! Veď si už zasnúbená, Amy!“
Amy prikývla
akoby si to až teraz uvedomila. „Ale nič nie je isté... ktovie čo bude do
roka?“
Keď dievčatá
zalovili do hĺbok svojej pamete a vytiahli aj tie najskrytejšie, ba
i zabudnuté tajomstvá, uznali, že to môžu risknúť.
Vyšli von
z vagónu a na ich veľké šťastie stretli Siriusa a Jamesa, ktorí
sa práve vyškerení vracali z raňajok.
„Potter! Môžem si
s tebou pohovoriť?“zavolala na neho Lilly sladko.
„Už idem,
cukríček!“zaškeril sa a mrkol na Siriusa.
Potom bez ďalších
otázok spolu so Siriusom naskočili do svojho vagóna a zatresli dvere až
keď boli dnu aj dievčatá.
„Tak čo,
Evansová? Zmierila si sa s tým?
„Verita narro falsitas defectio!“zašepkala
Lilly bez upozornenia, no James sa obratne zohol a jej takmer priehľadný
plameň zasiahol Siriusa.
„Verita narro falsitas defectio!“okamžite
vykríkla aj Amy a tentoraz zasiahla Jamesa.
„Spal si
s Lilly?“spýtala sa Amy, keď zachytila jej zmätený pohľad.
„Nie, to bola len
Siriusova pomsta,“pohotovo odvetil James a vyzeral veľmi spokojne.
„Black,“rýchlo
využívala Lilly situáciu. „Prečo si nechal Megan?“
„Pretože sme šli
tu, takže mi zavadzala...“
„Zavadzala?“vyštekla
Lilly.
Sirius sa
zasmial. „Áno.“
„Ty si ju ani
neľúbil?“pýtala sa ďalej a snažila sa nemyslieť na odpoveď ktorú chce
počuť.
„Ja ju mám rád,
ale keď zavadzia, treba ju uhnúť z cesty!“
Lilly i Amy
kypeli hnevom.
„Prečo chceš
dostať Lilly?“položila Amy otázku Jamesovi.
„Je úžasná!“
„V čom?“so
skutočným záujmom sa spýtala Amy.
„Vo všetkom. Keď
sa smeje, hnevá, najmä keď sa hnevá. Keď ma odmieta a nadáva mi, ignoruje
moje pozvania.“
„Prečo potom
beháš za inými?“
„Aby žiarlila,
logicky.“
„Amy prestaň sa
vypytovať na mňa!“zahriakla ju Lilly a nevedomky odklonila prútik.
Sirius sa akoby
prebral z tranzu. Zatackal sa a vyslal do miestnosti omračujúce
zaklínadlo, ktoré pretrhlo sieť medzi Jamesom a Amy.
„Tak, o čom
si sa chcela rozprávať, Evansová?“
***
„Čo píše?“nadšene
sa spýtala Lilly večer pred druhým kolom a pripla si na hruď ceduľku
s označením. Museli im vyrábať nové, keďže prvé James „náhodou niekde
stratil“.
Amy sedela za
stolom a čítala list od Megan. Sovia pošta bola dosť zdĺhavá a Sirius
im zabavil svoje zrkadielko.
„Ona našla list
od Denysa!“zamrmlala Amy a čítala ďalej. „Teší sa! Lilly, jej to
neprekáža!“
Lilly sa
prekvapene usmiala. „A vie aj o zásnubách?“
„Nie, pýta sa ako
veľmi sme si blízky. Hmm, mám jej to napísať?“
„Iste, podľa mňa
by to mala vedieť,“prikývla Lilly. „A Denysovi si písala?“
„Odkedy som tu,
tak iba raz.“
„Ešte stále si
držíš Nicka Petersna?“
„Hej, je zlatý,
ale keď prídeme, asi ho pošlem... do hada, pekne povedané. Stále neverím, že to
zobrala tak v pohode...“
„Ale je to dobré,
nie?“
„Nečakané.“
Lilly sa zasmiala
a skryla sa za knihou elixírov, zajtra bude určite otázka aj z nich.
Nemýlila sa. Keď
na druhý deň sedeli pri stole s označením 3.- Anglicko (Rokfort), rýchlo
odpovedala na otázku o Elixíre šťastia a šla na ďalšiu.
„Toto je ťažké.
Aké sú špecifiká animágov?“zamračila sa na pergamen a s nádejou
pozrela na Siriusa, ktorý sa frajersky zasmial.
„Premieňajú sa
v ľubovoľnej dobe, môžu si vybrať zviera, na aké sa chcú premieňať, pri
premene si zachovávajú ľudskú myseľ, po poranení sa nemenia na ľudskú podobu,
zranenie pre človeka nebezpečným tvorom nemá vážne následky,“vysypal ako
z rukáva.
„Vieš o tom
akosi veľa, Black,“zahundrala Lilly a rýchlo písala odpoveď.
„Na to stačí
prirodzená inteligencia, však Powellová?“zaškeril sa a vyložil si ruku na
Amyno plece.
„U teba? Nedaj sa
vysmiať.“
James odpovedal
na otázku z histórie metlobalu a Amy pomohla s Astronómiou
z ktorej bola na VČÚ najlepšia. Keď čas vypršal, Lilly spokojne odovzdala pegramen
a všetci spolu vyšli von.
„Akási si menej
protivná, Evansová,“zaškeril sa James. „Mám to brať tak, že teraz so mnou
chodíš?“
„Ak mi povieš
niečo pekné...“
James sa zamyslel
a vážne sa na ňu zahľadel. „Pôjdem pre teba aj na kraj sveta...“
„A zostaneš tam?“
Amy vyprskla
smiechom a ukázala Lilly vztýčený palec.
„Sirius!“volalo
dievča sediace na záhradnej lavičke. „James! Ha det bra!/majte sa dobre/ Ha det
bra!“
„O čom
točí?“spýtal sa Sirius kútikom úst a veselo jej odkýval.
„Bra- to je
podprsenka, Sirius,“uškrnul sa James. „Snaží sa naznačiť Evansovej, že sa jej
rozopla podprda.“
„Daj pokoj, ty
nechutný úchylák!“zvreskla Lilly a snažila sa dostať jeho ruku spod
trička.
„Ty sa nevieš tak
hnevať, však, Powellová?“pozrel na Amy Sirius a elegantne si prehodil
vlasy.
„Poviem ti
tajomstvo, Black,“zašepkala nahlas.
Lilly zbledla
a výstražne na ňu pozrela siahnúc po prútiku.
„Vieš prečo majú
muži nohy do „O“?“
Lilly sa
zamračila podobne ako Sirius.
„Prečo?“vyhŕkol
James netrpezlivo.
„Lebo všetko
nepodstatné je v zátvorkách!“
Amy a Lilly
sa rozosmiali a veselo bežali do jedálne. Dnešné kolo vyhrali.