Plamene nádejí-Prológ
Na krajinu už dávno padla tma.Svet zaspal a mäkká biela hmla ho zakryla ako perina.
Z diaľky sa ozýval veselý smiech mladej ženy.
„Pišťali ako prasatá!“vyhríkla a opäť sa rozosmiala.
„Áno,bola to zábava.“prisvedčil chladne jej spoločník.
„Sme tu.“povedala žena a otvorila dvere neveľkého domu„Poď dnu.Rodolfo sa už pár dní nevrátil domov.“
„To znie zavádzajúco.“prvýkrát sa zasmial aj muž.
„Myra!Myra,prines víno,okamžite!“zakričala,keď Lucius zabuchol dvere„A ty si sadni.“
Lucis vďačne poslúchol a sledoval malého domáceho škriatka,ako ukladá na stôl čašu vína a dva poháre.
„Vrátil sa už Rodolfo?“naliehavo sa spýtala Bellatrix.
„Nie,madam.“uklonil sa škriatok.
„Tak zalez a neotravuj!“
Myra sa opäť uklonila a odbehla preč.
„Pekný dom.“uškrnul sa Lucius.
Bella naliala do pohárov víno a so zvodným úsmevom mu jeden podala.
„Nejde ani tak o dom,ako o jeho majiteľku.“dodal a prijal pohár.
„Ďakujem.Neprejdeme do jeho najluxusnejšej časti?“navrhla a jemne ho potiahla za rukáv.
„S radosťou.“odvetil a jeho pohľad trochu zmäkkol.
Bellatrix sa zachichotala ako malé dievčatko a otvorila dvere za ktorými sa skrývalo schodisko.
„Ako sa má moja sestrička?“spýtala sa provokatívne,keď vystúpili na poschodie.
„Narcissa?“začudovane sa spýtal Lucius„Ako vo vatičke.Zvláštne,že sa spytuješ práve teraz.“
„Keď sa dozvie,čo sa tu dnes stalo,už jej nebude tak dobre.“škodoradostne sa usmiala a vtisla mu na pery vášnivý bozk.
„Ale veď sa ešte nič nestalo.“namietol a bozk jej opätoval.
Bellin pohár vína dopadol na tvrdú podlahu a rozbil sa na malé kúsky.
„A aj tak sa to nikdy nedozvie.“dodal.
Chodbou sa ozval náruživý smiech a obe postavy zmizli za dverami spálne.
