Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Takže, tu som bola na slepom mieste a nevedela som sa rozhýbať, takže to len zhrniem a budem pokračovať odtiaľ, odkiaľ to viem rozpísať, dúfam, že to spolu zvládneme.

Takže, Aurora bola poznačená Temným znamením na ruke aj na duši a nedokázala byť taká veselá ako kedysi.

Prežila svoj posledný rok v Rokforte v znamení hádok s Dracom i so Severusom Snapom. V deň, keď vošli Smrťožrúti do hradu sa nemohli dostať do Bystrohlavskej klubovne, pretože nesprávne odpovedali na otázku a potom zaiahli „fénixáci“.

Nasledujúce leto strávila z časti u Weasleyovcov, z časti u Tonksovcov, kde sa dozvedela nové veci o svoijch rodičoch. Neskôr zistila, že je tehotná, samozrejme... alebo, no... proste s Fredom.

Prišla však záverečná „bitka o Rokfort“, v ktorej stratila Freda, za ktorého sa po narodení diťaťa plánovala vydať, matku i profesora Severusa Snapa, svojho ochrancu...

***

Nad Brlhom sa kotúľalo veľké žiarivé slnko, keď sa Aurora s veľkým bruškom dokotúľala k zadným dverám a lapajúc dych volala na pani Weasleyovú.

„Už idem, Aurora, čo sa deje?“pribehla vystrašene z horného poschodia.

„Už... je... to... tu..“dychčala a prijala Mollynu pomoc pri sadaní.

„Ó, pre Merlina! Ginny! Arthur! Poďte sem, rýchlo!“volala na celý dom a hľadala všetko potrebné.

Pán Weasley sa však hral v šope s akýmsi muklovským prístrojom a Ginny s Harrym, Hermionou a Ronom boli v Georgovom obchode.

„Zostali sme na to samy,“vzdychla Molly a prehodila cez Auroru cestovný plášť. „Ideme hop- šup práškom, poď vstávaj, to zvládneme.“

„Čo sa deje?“ozvalo sa od dverí.

Aurora sa nešťastne usmiala, keď uvidela tetu Muriel, no v podstate sa aj potešila, aspň bude mať kto povedať ostatním, čo sa deje.

„Už je to tu, Muriel. Malý Fred sa pýta na svet,“usmernila ju Molly a hodila do plameňov za hrať prášku.

 „Nemocnica sv. Munga!“hlesla Aurora a zmizla vo fialovch plameňoch, priščom ju sprevádzal komentár tety Muriel, že už bolo aj horšie.

Aurora vyliezla z veľkého bileho kozubu v oddelenej chodbe čarodejníckej nemocnice a klesla na lavičku, aby počkala Molly. O niekoľko minút sa v plameňoch zjavila postava ženy. Bola však vyššia a chudšia ako Molly.

„Hej! Ty! Hybaj sem s tým vozíkom! Nevidíš, že tu je pacientka?!“zvreskla Muriel na mladého vystračeného liečiteľa, len čo vyšla z kozubu s obdivuhodnou ľahkosťou.

Liečiteľ pribehol a za komentáru tety Muriel pomohol Aurore nasadnúť.

„Pôrodnica je hneď tu... na prízemí,“nervózne oznamoval liečiteľ a vtlačil vozíček pred sebou.

„Netvár sa tak tragicky, Aurora!“zahriakla ju, keď videl Aurorin ustarostený výraz tváre.

-Tebe sa to hovorí, keď si nikdy nemala ani mačku, nie to dieťa! Ako ho ja uživím, bez Freda? A bez Severusa?-trápila sa Aurora už celé dni od Fredovej smrti.

„Sme tu!“vyhŕkol liečiteľ oveľa skôr ako predpokladala a rýchlym krokom ju viezol na druhý koniec chodby.

***

Aurora sa zobudila z ovlažujúceho spánku. Chvíľu nevedela o sebe nič, obzerala sa, kde je a čo tu robí.

„Dobré ráno!“usmial sa George a pristúpil k nej od okna s čudným malým tvorom v rukách. „Máte krásneho chlapčeka, mladá pani, ža Fred?!“

Aurora mikla pri to mene, no s trasúcimi sa rukami chytila svojho syna.

„A aj krásnu malú dcérku, že Ra?“dodala Ginny a vytiahla z postieľky druhého drobca.

Aurora sa rozplakala.

„Áno, ale nebude to Fred, a nebude to Aurora,“oznámila a pohladila dcérku po malinkých vláskoch.

„Ako, že nie Fred?“vyhŕkol George a prekrížil si ruky na hrudi.

„Usúdila som, že tým menom si Freda nevrátim... bude to môj syn, nie manžel...“vysvetľovala Aurora.

 Ginny sa chápavo usmiala, no Georege sa mračil.

„Je to Fredov syn, má právo na to meno...“

„Je to jeho syn a nie on sám!“namietla Aurora. „Bude sa volať Sam.“

George prudko vyšiel z izby. Ginny si sadla a smutne za náím hľadela.

„Je to pre neho ťažšie než sa zdá,“pokúsila sa ho ospravedlniť. „A ako sa bude volať dievčatko?“

„Scatach... Scatty Weasleyová.“

Aurora a Ginny ešte dlho sedeli a rozprávali sa s deťmi v náriči, keď ich vyrušil príchod liečiteľky.

„Slečna Malfoyová, je tu istý pán... tvrdí, že je váš otec...“

„Čo?!“vydýchla Aurora a vytreštila na liečiteľku oči. „ako sa volá... a ko vyzerá?“

„Lucius Malfoy, je vysoký, má dlhé svetlé vlasy a modré oči,“opísala v skratke liečieľka.

„Tak ho... pošlite ho...“Aurora hľadala podporu v Ginniných očiach. „Nech ide ďalej.“

Ginny vstala a položila Sama, ktorého teraz bavila, do postieľky. „Ja nebudem rušiť. Idem hore do kaviarne. Potom tu pošlem mamu.Ahoj, a drž sa!“žmurkla na ňu zo dverí a vyšla.

Aurora si rýchlo uhladila vlasy a napravila Scattinu perinku, keď sa dvere opäť otvorili v izbe zavládlo ticho a chlad.Akoby sa jej otec- a teraz už aj styrý otec- postupne menil na dementora.

„Ahoj,“usmiala sa Aurora chladne. „Dopočul si sa o svojich vnúčatách?“

Lucius prikívol, jeho tvár vizerala zvláštne strhaná a nesúmerná, takto si ju Aurora nepamätala a trochu ju to zarmútilo.

Lucius pristúpil k postieľke a naklonil sa nad svoje vnúča.

„Máš dvojčatá?“odfrkol a pozrel aj na Scatty.

„Sam a Scatty Weasleyovci,“prikývla Aurora. „Tak, načo si prišiel?“

„Pozrieť sa na vnúčatá... vlastne teraz sa skrývam, ale chcel som ich vidieť...“

Aurora sa usmiala o niečo miernejšie a sledovala otcov pohľad.

„Má moje oči,“zahundral a zbledol, akoby sa zahanbil. „Ja idem, tá liečiteľka ma spoznala a iste už zavolala elitu aurorov.“

„Počkaj ešte...“vyhŕkla Aurora, keď vykročil k dverám. „Ja len... nikdy som sa ťa nespýtala... teda, ani matky, prečo Aurora?“

Luciusa táto otázka zarazila, no nestratil kontrolu.

„No, auror- Aurora... logicky,“uškrnul sa, tým svojim zákeráckym štýlom a bez ďaľších slov odišiel.

***

Aurora vypla svetlo a zabalila sa do prikrývky. Jej deti spokojne spali po jej ľavici a ona bola rada, že si bude môcť pospať. Tento deň bol dlhý a stalo sa toho tak veľa...

Zavrela oči a zaspala.

Dvere izby sa potichučky otvorili a dnu pomaly vstúpil vysoký chudý muž v stredných rokoch. Naklonil sa nad postieľku a s úsmevom pozrel na spiace dvojičky.

„Nebojte sa, ja sa o vás postarám, aj o mamičku, nebojte,“zašepkal a dopotácal sa k Aurorinej posteli, aby si aj mamičku pozrel z blízka. Oblohu pretínali blesky akoby si na nej obrovský pavúk tkal sieťe, a osvecovali jej tvár. Búrlivý hrom ju však prebral zo spánku.

Aurora sa pomaly posadila a pozrela do známej tváre. Bola bledá, no bola to tá tvár, ktorú tak rada vídavala.

„Severus?“šepla a na pľúca jej sadol ťažký závan strachu. Nemôže to byť on, Severus zomrel.

Ten zváláštny duch, či prízrak sa usmial, nie krivo a ironicky, ale povzbudivo a pobavene.

„Ahoj, Aurora.“

„Čo odo mňa chceš? Vráť sa do hrobu, Severus Snape! Ja som ťa nezabila!“vyhŕkla bez rozmyslu a schúlila sa v rohu postele.

„Nie, Aurora... ja som nezomrel. Nie som duch!“namietol prízrak.

„Všetci vravia, že si mŕtvy.“

„Že ma zabil ten had? Naginy? Vyzerám tak?“

Aurora zváhala. Pravdivá odpoveď by bola áno, no...

„Ale ako...?“hlesla a objala si kolená.

„Našiel ma Dumbledorov brat, Abelhorft, šikovný chlapík,“opäť sa usmial Severus a sadol si na posteľ.

Scénu ožiarili blesky prelínajúce sa za oknom.

„Si to ty, Severus!“vzdychla Aurora a objala ho okolo krku.

„Ou, nie, za krk nie! Ešte to bolí...“zasyčal Severus a odtiahol jej ruky.

Auroru v očiach štípali slzy radosti.

„Som tu,“začal Severus pozerajúc na deti, „Chcel by som ti ponúknuť, či by si nechcela u mňa bývať. Keď ma odtiaľto pustia a ja...Asi som prišiel o prácu, ale mám starý byt v Londýne a prácu si nájdem, o to sa neboj. Len tie deti... potrebujú domov.“

Oblohu preťal ďaľší blesk a na chvíľu osvetlil jej tvár. Severus skúmal jej oči... nebol v nich strach, ani chlad... niekde tam vnútri nepreniknuteľných okien blčal plamienok... plamienok nádeje.

„Severus!“vyhŕkla a objala ho cez ramená. „Severus!“

„Áno? Poterbuješ čas na premyslenie? Nemusíš sa k ničomu viazať, ale Weasleyovký dom je plný aj bez vás a...“

„Prídem, Severus, prímam tvoju ponuku...

Aurora sa strhla zo sna. Okno bolo zmáčané dažďom, rovnako ako jej líca slzami. Do duše akoby jej niekto vypál dieru, veľkú a bolestnú. Ten krásny sen... Severus žil... Pretočila sa na druhý bok. Dych jej zamrzol v pľúcach. Sťahoval ich a bráni nádychu.

Na stoličke spal Severus Snape.