Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Aurora pomedzi slzy rozoznávala tmavé siliuety ľudí a mohutnú stavbu črtajúcu sa za vysokými stromami.

„Pusť ma,prosím.“zaprosila a snažila sa odtiahnuť Rodolfovu ruku.

Tmavé postavy sa za ňou obzerali a škrípali zubami.

„Rodolfo!“ozvala sa jedna z nich „Čo robíš?“

Aurora spoznala hlas svojej matky a s nádejou na ňu pozrela.

„Aurora Malfoyová!“ozval sa chladný posmešný hlas „Aké idylické.Až ľutujem,že tu nie je Lucius.“

Lord Voldemort kráčal pomedzi svojich prívržencov s chladným smiechom.

Aurora sa rozochvela.

„Dobre,že si prišla,maličká.Mám pre teba a tvojho brata dôležitú úlohu“

„Brata?“zasyčala Bellatrix.

Voldemort sa ušktnula a pustil sa s ňou do reči.Aurora ich nevnímala.Na ľavej ruke pocítila niečí dotyk.

„Ak chceš prežiť aspoň túto noc,rob všetko čo ti povedia.“Lzašepkal jej do ucha slabý hlas „A neboj sa.“

Aurora chcela odpovedať,no ničnetušiaci Rodolfo ju už ťahal k domu a neznámy sa stratil medzi ostatnými.

Stromy sa o malú chvíľu stratili a pred nimi sa rozprestieralo staré opustené panské sídlo.

Voldemort vošiel dnu,no nasledovalo ho len málo smrťožrútov.Na Aurorino zdesenie patril medzi nich aj Rodolfo spolu s ňou.

Z veľkej priestrannej haly nasledovali Voldemorta spleťou uličiek do menšej miestnosti,v ktorej bolo len jediné kreslo a hoci v kozube blkotal oheň,bolo tam chladno.V miestnosti boli len štyri osoby.Ostatní čakali v hale ,alebo zostali postávať na chodbe.

Pán temna sa posadil do kresla a Bellatrix mu podala nejaké papiere

„Toto sa nachádza v núdzovej miestnosti Rokfortu.“povedala a ukázal Aurore jeden z papierov s nákresov akejsi skrine „Draco to opraví a ty mu pomôžeš.Do konca roka bude fungovať.Ak nie,rozlúč sa sa svojím otcom a s...“

„Fredom.“skočila mu Bella do reči „Fredom Weasleym.“

„S tým sa môžeš rozlúčiť aj tak.“smial sa Rodolfo.

Voldemort schoval nákres a pokynul rukou k Belle.

„Daj mi ľavú ruku.“prehovorila Bellatrix a natiahla sa k Aurore.

-Ak chceš prežiť,rob všetko,čo ti povedia-zaznelo jej v hlave a so zlou predtuchou vystrela ruku.

Temný pán vytiahol prútk a pritlačil jej ho k bledej pokožke.Po ruke sa jaj rozlahla pálčivá polesť a objavili sa na nej tmaveé obrysy temného znamenia.Aurora zaskučala od bolesti,no síce bolo znamenie už celkom zreteľné,Voldemort prútik neodťahoval.Bola si istá,že teraz už znamenie páli aj všetkých ostatných smrťožrútov.

„Choďte.“povedal napokon a pusti jej ruku „odveď malú a vráť sa,Rodolfo.“

Bellatrix sa sebavedomo a zároveň znepokojeme usmiala na odchádzajúcu Auroru.

Rodolfo ju opäť zaviedol do lesa.

„Odmiestni sa do domu.Dúfam,že sa ti darček páči.“

Aurora nemo vykročila do chladnej noci a premiestnila sa do malej záhradky Lestrangeovského domu.

Pristúpila k stene a spustila sa na zem k nehybnému zvieraciemu telu.

„Kitty...“zašepkala a potichu sa rozplakala.

Doliehali na ňu všetky hrôzy toho krátkeho,no zároveň nekonečného večera a jej vzlyky boli čaraz zreteľnejšie.Kittina biela srsť sa ligotala v žiare mesačného svitu,keď na ňu dopadli striebristé slzy...

„Aurora?“vedľa nej si zastala vysoká postava Severusa Snapa.

„On ju zabil.“šepkala“Zabil moju mačku.“

„Vidím,ale teraz musíš ísť do bezpečia.“povedal a postavil ju na nohy „Zober si veci a odídeme skôr ako sa vrátia.Utekaj!“

Aurora si utrela slzy a vbehla do domu.

Snape sa ľútostivo pozrel na mačku.Vedel,ako ju mala Aurora rada.Často ju brávala so sebou aj na doučoavie do žalárov.Snape na ňu zvyčajne nadával,keďže sa mu neustále plietla pod nohy.

Sklonil sa a odopol jej z krku obojok.Z domu vyšla Aurora so svojím kufrom.

„Stratila som prútik.“hlesla nešťastne.

„Kúpiš si druhý.Povedz domácemu škriatkovi,nech mačku zakope a nech neprezradí,že som tu bol.“prikázal a podal jej obojok.

Aurora si ho strčila do vrecka,urobila čo jej povedal a spoločne sa odmiestnili do Šikmej uličky.

Snape zobral jej kufor a viedol ju pomedzi zatvorené obchody.Na tichej ulici sa ozývali ich opatrné kroky.

„Prečo to robíte?“vyhŕkla a utrela si nos.

„Čo robím?“chladne sa spýtal.

„Ochraňujete ma.Aj tam.. povedali ste mi,nech robím všetko,čo mi povedia.“usmiala sa pomedzi slzy.

„Sľúbil som to vášmu otcovi.“povedala a Aurora si všimla,že jej začal opäť vykať.

„Jasne... vy ste taký typ... asi rád niekoho ochraňujete.“podotka.

„Snažím sa strisť toho,čo mi zostalo na krku.Ale zataiaľ neúspene.Tento obchod sa nedá prehliadnuť.“skonštatoval,keď zastali pred jedým z mála vysvietených obchodov.

Pristúpili k bočnému vchodu s Snape zazvonil.

Dnu niečo buchlo „Kto je tam?“ozval sa známy hlas.

„Profesor Severus Snape.“ozval sa Snape „A Aurora Malfoyová.“

Dvere sa otvorili a na Auroru sa usmieval George.Prútik mal však stále ostražito prichystaný.

„Rory.“potešil sa a mocne ju objal „Dobre,že si už tu,lebo s Fredom sa nedá vydržať.Dnes v noci o tebe blúznil.Hm.. profesor?“obrátil sa Na Snapa s otázkou „Potctíte nás svojou prítomnosťou?“

„Nie.Tu je kufor.“podal mu Aurorine veci „Dovidenia.“

„Dovidenia a ďakujem.“zavolala za nim Aurora.

Na schodoch sa zjavil Fred.

„Aurora!“zvískol ako brat a odviedol ju do bytu.

Na Auroru sa od oboch dvojčiat sypali otázky a ona takmer celú noc rozprávala čo sa stalo za posledné hodiny i v Rokforte..

Nadránom si ľahla do postele a tvrdo zaspala.Nezobudil ju ruch z obchodu či z ulice.Bol to až Fred sediaci na zemi a uprene pozerajúci na jej spiacu tvár.

„Dobré ráno!“usmial sa,keď otvorila oči. „Ideš sa nobedovať?“

„ˇAno,len chvíľu počkaj.“vstala a zavrela sa do kúpeľne.

O chvíľu vyšla síce upravená,no s pochmúrnym výrazom na tvári.

„Fred,obviaž mi ruku.“vystrela k nemu ľavú ruku,na ktorej svietilo temné znamenie.

Fred zobral obväz a jemne jej ho okrútil okolo ruky,tak,žeznamenie nebolo vidno.Potom ju zobral na obed do náprotivnej reštaurácie a kúpil jej aj nový prútik

V ten deň sa poprvýkrát začala báť návratu do Rokfortu...

******************

„Rory... poď už sú tu.“ťahal ju Fred za tričko.

„Ja nejdem.Už som ti to povedala stokrát.“oponovala.

„Ale no tak.Vieš,že ak nepôjdeš dolu,privediem ich tu.“vydieral ju.

„Nie,Fred!Prosím... „Aurora si šúchala obviazanú ruku „Oni to nepochopia.“

„Pochopia.Aj Snape má znamenie a veria mu.“

„Ale ja nie som v ráde.“krútila hlavou.

„A keď si ťa budem brať,splyniem ťa,aby ťa niekto nevidel alebo ti zaobstarám nevidiťeľný plášť.“zasmial sa chytil ju na ruky „Tak keď nepôjdeš ja si ťa odnesiem aby si sa mohla potom predviesť v krásnych bilych šatách.“

Aurora sa rozosmiala a chytila sa ho okolo krku. „No dobre.Keď na tom trváš.“

Fred ju niesol ako pierko a zostúpil s ňou do obchodu.

„Rodinka.“usmial sa na ryšavú skupinku „Sme tu.“

Aurora sa opäť postavila a usmiala sa na pani Weasleovú „Dobrý deň,Som Aurora Malfoyová.“

„Ale ja viem moja zlatá.“nervózne sa usmiala a stisla jej ruku.

„Ahoj .“pozdravila ju Ginny s ktoru sa už poznala zo školy „Však sú tí chumáčikovia zlatí?“

Nadchýňala sa pri pygmejských chumkáčov.

„Áno.“usmiala sa Auroa a jedneho vytiahla „Aj mne Fred jedného dal.“

Ginny sa zamračila na brata „Tak jej ste takého dali a mne nie?“

„Ako,že nie? Nech sa páči,je tvoj.“rýchlo zakročila Aurora a podala Ginny malé ružové kĺbko chlpov.

„Oh,si milá.Ďakujem.“Ginny si pritúlila chumáčika a škrabkala ho po kožúšku.

„Aurora,teší ma.“podal jej ruku pán Weasley,ktorý stál trochu ďalej „Dúfam,že nás prídete navštíviť.Boli by sme veľmi radi.“

„Ale samozrejme.Určite sa ukážeme.“

„Artur!Kde je Ron?“spýtala sa nervózne Molly.

„Neviem,budú vzadu aj s Harrym a Hermionou.Určite sú v poriadku.“ upokojovl ju manžel.

„Ak sa Ron zase snaží niečo ukradnúť..“vzdychol George a odbehol dozadu.

„Tak ako sa vám páči skvost čarodejníckeho sveta?“usmial sa Fred a objal Auroru.

Pani Weasleyová sa začervenala,z čoho Aurora usúdila,že má námietky,proti jej rodičom.

„Ale Fred,nepreháňaj.“zasmiala sa,keď ju pobozkal na líce.

Pán Weasley sa húpal na mieste dopredu a dozadu.Nastalo dlhé ticho,ktoré rušilo len nadšené híkanie nakupujúcich.

„Vzadu nie sú!“pribehol George a spýtavo pozrel na brata.

„Idem ich pohľadať.“vzdychla ustarostene pani Weasleyová a nervózne odišla .

„Mami!“ Fred sa rozbehol za ňou.

Všetci sa pustili do hľadania,nedbajúc na narvóznu Auroru,ktorá sa radšej postavila za pult a predávala zábavné výrobky.Na druhom konci obchodu sa Fred náruživo dohadoval so svojou matkou,ktorá zavše nahnevane pozrela na Auroru alebo sa mračila na syna.Nepresviečal ju len Fred ,chvíľu sa pridal aj George.

Aurora mala neskutočnú chuť vybehnúť z obchodu... Nadýchnuť sa bez strachu... Bez odsudzujúcich pohľadov.

Napokon sa pavi Weasleyovej mihol po tvári nepatrný úsmev a mocne objala syna.Aurora si vydýchla.Jedna bitka je vyhratá...