Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Začínalo všedné školské ráno a Aurora sa zošuchotala do bystrohlavskej klubovne,v ktorej sa povaľovali rozospatí študenti.

„Zavolaj Auroru.Rýchlo!“začula z chodby známy hlas.

Nepočkala,kým ju zavolajú a vybehla von.Uprostred chodby stál Fred a v rukách nervózne žmolil noviny.

„Ahoj.“pozdravila ho veselo.

„Videla si to už?“spýtal sa rýchlo a strčil jej noviny pod nos.

Na obálke sa vynímalo desať fotiek smrťožrútov.Aurorin pohľad však upútala len jedna- fotka jej matky.

Hromadný útek z Azkabanu!

Hlásil nadpis a Aurore sa podlomili nohy.

„Ona je na slobode?“hlesla a nechápavo pozrela na Freda,ktorý ju objal okolo pliec.

„Je.“prisvečil.

**************

Vlak sa rútil rýchlo vpred.Začínali letné prázdniny a väčšina žiakov sa tešila na návrat domov.

Aurora sedela v kupé a pochmúrne pozerala z okna.Každou minútou bola bližšie k domovu.Vedela však,čo ju čaká.Otca odviedli do Azkabanu,matka odtiaľ ušla a Narcissa ju určite v dome trpieť nebude.

„Felice?Prosím ťa.Mohla by som v prípade núdze prísť na pár dní k vám?“s nádejou sa spýtala oproti sediacej kamarátky „Fred mi písal,že zariadi,aby som mohla byť u nich v obchode,ale čo ak to neklapne?“

„Samozrejme.Môžeš ísť aj hneď a u nás počkať na správu do Freda.“povzbudivo sa usmiala a podala jej čokoládovú žabku.

„Ďakujem,ale chcem ísť najprv domov.Musím zistiť aká je tam situácia a chcela by som sa stretnúť s matkou.“

„O to sa báť nemusíš.“dvere kupé sa otvorili a stál v nich Draco „Moja mama ťa vykopne skôr ako prekročíš prah.“

„Daj si pohov,krpec.“odvrkla a škaredo na neho pozrela „Nikoho tu nezaujímjú tvoje hlúpe kecy.“vstala vykopla ho na chodbu a zatresla dvere „Ak niekoho neznášam,tak je to on.“

Aurora sa rozlúčila s Felice a pomaly pristúpila k Narcisse.

 „Idem si domov po zvyšné veci.Matka je v starom dome?“spýtala sa s hrdo vztýčenou hlavou.

„Áno,presne to som očakávala.V mojom dome viac nemáš čo hľadať.“

„V tvojom dome?“pochybovačne nadvihla obočie „Je to dom môjho otca.“

Narcissa sa posmešne uškrnula práve vo chvíli,keď sa Aurora odmiestnila.

V prázdnej vilovej štvrti sa ozvalo hlasné puknutie a z krovia sa vymotala mladá žena s čiernymi kučeravými vlasmi.

„Dofrasa,kufre!“zanadávala a opäť sa vrhla medzi kríky aby vytiahla dva ťažké kufre na chodník.

Do vily Malfoyovcov vošla práve,keď na chodníku zabrzdilo auto.

Aurora vybehla do svojej izby ,nahádzala do tašky svoje posledné veci a naposledy sa rozhliadla po pomaľovaných stenách.Zabuchla dvere a zišla do chodby.

„Ty si ešte tu?“pokrčila Narcissa nos,keď ju zbadala.

„Zjavne!Zbohom,Cissy.“zavrčala a odišla.

Pribehla k svojim kufrom,ktoré nechala stáť na chodníku a odmiestnila sa pred dom Lestrangeovcov.

„Locomotor kufre!“namierila prútik na batožinu a tá sa vzniesla niekoľko centimetrov nad zem.

Pristúpila ku dverám a zhlboka sa nadýchla,pričom pomaly otvárala dvere pevne zvierajúc prútik.

„Vitaj doma!“zašepkala sama pre seba.

„Slečna!“zapišťala Myra,ktorá práve utierala stolík vynímajúci sa uprostred miestnosti „Vezmem vám veci do izby.Pani Bellatrix je vedľa.Nečakali sme vás.“

„No,to je milé.“zafrfľala Aurora a presunula sa ku dverám do obývačky.

Izba bola zariadená presne ako pred rokmi.Tie isté sedačky,ten istý stôl...

Oproti nej sedela vysoká žena s čiernymi kučeravými vlasmi,Aurorinými vlasmi,pila víno a neprítomne sa smiala.

Aurora sa oprela o stenu a čakala,kým si ju matka všimne.Nevedela čo povedať tej osobe sediacej na starej zaprášenej pohovke... tej osobe,ktorá sa nazývala jej matkou.

Bellatrix zdvihla pohľad od zjavne veľmi pútového miesta v jej vínovom pohári a zadívala sa jej do očí.

„Aurora.“uškrnula sa „Dáš si víno?“

Nečakala ani na odpoveď a na stole sa zjavil druhý pohár červeného vína.

„Sadni si.“pokynula netrpezlivo rukou na voľný gauč.

Aurora zobrala svoj pohár vína a vzdorovito si sadla na inú voľnú sedačku.

„Ešte stále nechápem,ako je možné,že nie si v Slizoline.“pokračovala Bellatrix vo svojom monológu „A prečo používaš meno Malfoyová?Mala si byť Blacková,ale to si vybavím s Luciusom.Už ti niekto povedal,že sa na mňa podobáš?“

„Áno.“poprvýkrát prehovorila Aurora „Sirius Black.“

„Sirius Black??“Bellatrix si doliala víno „Ty si sa stretla s tým ...idiotom?Som rada,že sa s mojou pomocou dostal do pekla!“

Bella sa škrekľavo rozosmiala.

„Máš chalana?“vyštekla po prekonaní záchvatu smiachu „Ja som mala veľa obdivovateľov,keď som chodila na Rokfort.Niektorých som vlastnoručne zabila.“

„Mám už druhého.“usmiala sa Aurora lišiacky. S Fredom mienila zostať celý život,čakala len na to,kedy ju požiada o ruku.Trápilo ju však,že Josh je do nej neustále zamilovaný a po Rokforte chodil ako telo bez duše...

„Už druhého?Ideš do siedmeho ročníka a mala si len dvoch?“pokrútila Bella hlavou „Dúfam,že sú aspoň pekní,bohatí a zo Slizolinu.“

Aurora prevrátila oči ku stropu,pričom si všimla na stenách a plafóne škrabance a ryhy,ktoré tam zanechali nebezpečné zaklínadlá.

„Musím ťa sklamať,mami.Je to chudobný Chrabromilčan.“

Bella vykrivila ústa do zhnuseného úškľabku „Humusák?“

„Weasley.“odvetila pobavene a dopila víno.

Bella sa prudko posadila „Tak toto je priveľa!Schádzaš sa so spodinou,robíš hanbu čarodejníkom!S tým hnusným zradcom sa už nestretneš!A ak by si niekedy dostala chuť rozbehnúť sa za ním,vec,že by si tým vyriekla jeho rozsukok smrti...“

Aurora zarazene pozerala na svoju matku a do očí sa jej tisli slzy.Prečo len nedržala jazyk za zubami?Musela Freda takto ohroziť?Aká bola hlúpa,keď si myslela,že to jej matka pochopí...

Do miestnosti vbehla Kitty a spokojne zamňaukala.

Bella bleskovo vytiahla prútik „Avada...“

„Expeliarmus!“predbehla ju Aurora a jej prútik odletel na opačný koniec miestnosti.

„Čo to je?“vrieskala Bellatrix a ukazovala na vystrašenú Kitty.

„Moja mačka!“Aurora ju vzala na ruky a trochu roztrasene si sadla „Volá sa Kitty.“

„Biela?Biely potkan v mojom dome?“vyvaľovala oči na Auroru..

„Nerozčuľuj sa,Bellatrix.“do izby vošiel vysoký mocný muž,jeho kedysi vyspelá,no krásna tvár bola poznačená dlhým pobytom v Azkabane „Ja ju zabijem.“

„Neopováž sa!“Aurora na neho namierila prútik „Veľký smrťožrút predsa nebude zabíjať obyčajnú mačku.“

Rodolfo zaváhal „Môže to byť auror.“

„Nemôže,dal mi ju otec.Načo by mi kupoval aurora?“oponovala a prepichovala ho pohľadom,kým nezložil prútik.

„A keď sa budeš pokúšať zabiť mňa,mysli na to,že nie si prvý.“prehodila,keď si zastrčila prútik do nohavíc „Narcissa sa o to snažila každú chvíľu.“

„Tá malá je ale drzá.“zaškrípal zubami a podal Belle jej prútik.

Ona sa však sústredila na niečo iné.

„Narcissa sa ťa pokúsila zabiť?“

„Že či!“zasmiala sa Aurora.

Bella zanadávala,vybehla z domu a odmiestnila sa.Rodolfo za ňou neveriacky pozeral.

„Slečna,prišiel vám list.“ozvalo sa pri Aurore a Myra jej s hlbokým úklonom podávala obálku.“

„Zaveď ma do mojej izby.“požiadala ju a zobrala si obálku,na ktorej spoznala Fredovo písmo.

Myra vyštartovala hore schodmi,až na koniec dlhej chodby „Nech sa páči,slečna.“

Aurora vbehla do malej útulnej izby a hodila sa na posteľ.Chýbali jej pomaľované steny a roztrhané fotky,ktoré si brávala aj na Rokfort.Ale teraz ju najväčmi zaujal list.

Otvorila obálku a začala potichučky čítať:

„Moja najdrahšia Aurora,

sľúbil som ti,že zariadim,aby si mohla bývať v lete u nás.S Georgom sme sa už zabývali v Šikmej uličke nad naším obchodom.Miesta je tu dosť,takže môžeš prísť aj okamžite.Daj mi vedieť kedy a kde ťa mám čakať.Posielam ti milión bozkov a pozdrav od Georga!

Tvoj Fred.“

Aurora sa nadšene usmiala a zastrčila Fredov list k daľším,ktoré dostala na Rokforte..Potom vytiahla čistý pergamen a pustila sa písať odpoveď.

Drahý Fred!

Som veľmi rada,že môžem prísť k Vám.

Čakaj ma prosím zajtra ráno v Deravom kotlíku.Teším sa na Teba.

Naveky Tvoja Aurora!

List zalepila a vybehla z izby s úmyslom nájsť sovu.

„Myra!Kde je sova,ktorá doniesla list?“spýtala sa,keď našla kuchyňu.

„Sova odletela,ale môžete si požičať sovu pána Lestranegea.“odpovedala a šla ju pohľadať.O pár minút vošla do kuchyne s veľkou klietkou.

Aurora vytiahla hnedú sovu a priviazala jej list o nohu a ona vyletela von oknom.

„Dones mi do izby niečo na pitie a keď príde matka,tak mi daj vedieť.“prikázala škriatkovia a vybrala sa hore.

Uprostred schodiska sa oproti nej vyrútil Rodolfo.

„Uhni z cesty.“zavrčal na ňu netrpezlivo.

„A čo ak nie?“spýtala sa drzo a roztiahla ruky.

Rodolfo vytiahol prútika a tvár sa mu zmraštila od hnevu.

„Nebuď smiešny,nezabiješ ma.Kam sa ženieš?“nedala sa Aurora.

„Strať sa mi z očí.“precedil pomedzi zuby a z prútika mu vyšľahli iskričky „Ale aby si nepovedala,že som k tebe zlý,dám ti malý darček.“

„Darčak?“začudovane sa spýtala Aurora.

Rodolfo ju schmatol za ruku,zbehol dolu schodmi a zamieril von.

„Čo robíš?Pusť ma!Pusť ma!!“kričala a snažila sa mu vymaniť.

„Aha!Zase ten biely potkan!“zasmial sa Rodolfo,keď zbadal Kitty,ako sa vyhrieva v posledných lúčoch zapadajúceho slnka „Ako mi teraz zabrániš zabiť ho?Avada Kedavra!“

Z konca jeho prútika vyšľahol zelený plameň a Aurora ako v spomalenom filme sledovala Kittine vyhasnuté oči...

Rodolfo sa veselo zasmial na Auroriných slzách „A aby ti nebolo málo,páči sa ti tetovanie,ktoré má tvoja matka na ľavej ruke?Postarám sa,aby si mal také isté aj ty.“

„Nie!Pusti ma!Prosím!NIE!“

Rodolfov neustávajúci smiech sa niesol okolím,prerušil ho plač mladej ženy,ktorú vliekol za sebou.

Odmiestnil sa a Auroru vzal so sebou...