Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Táto časť sa odohráva v čase,keď je Aurora štvrtáčka.Ešte stále sa kamaráti s Fredom, Georgom a Felice.Jej nevlastný brat Draco je v treťom ročníku.

Príjemné čítanie.

____________________________

Posledné slnečné lúče dopadali na hradné múry a nazerali do okien.

Na chodbe smerujúcej do Bystrohlavskej klubovne postávalo tmavovlasé dievča,v rukách držalo tučnú bielu mačku a opieralo sa o okenný rám.

„Ahoj,Rory.Idem po teba.Kde sa túlaš?“

Fred zastal oproti nej a poškriabal Kitty po hebkom kožúšku.

„Dnes zabijú toho vtáka...či koňa....“mračila sa Aurora.

„Hipogrifa.“usmial sa Fred „Áno,za chvíľu.“

„Strašne ma mrzí,že to spôsobila moja rodina.“

Fred nervózne prešľapoval na mieste.

„Vieš aké je to..nechutné?Minulý rok nás podozrievali z otvorenia Tajomnej komnaty a teraz toto.“prebehli jej po chrbte zimomriavky „A aby to nestačilo,Black ujde z Azkabanu.“

„Bojíš sa Blacka?“spýtal sa pochybovačne.

„Nie.Ale ak ušiel on,môže aj matka.“

Na chodbe sa zjavil bystrohlavský metlobalový tím.

Aurora to mala na zápasoch ťažké.Keď hrali proti Chrabromilu nevedela si pomôcť a tak sa z bystrohlavskej tribúny občas vytratila na chrabromilskú.Keď tento rok Chrabromil vyhral pohár Weasleyovci ju prepašovali na oslavu do ich klubovne.

Kitty zamraučala,vykĺzla Aurore z rúk a stratila sa za rohom.

Bystrohlavský odrážač pristúpil k nej.

„Ahoj.“usmial sa sebavedomo a prepichol Freda čokoládovo hnedými očami „Môžeš na chvíľu?“

O rok staršý Josh Collins odviedol Auroru trochu bokom a dôverne sa k nej naklonil.

Čcho,ktorá so zvyškom tímu prechádzala okolo závistlivo pozrela na pekného vysokého chalana.

„Em...Aurora,nešla by si so mou zajtra do Rokvillu?“spýtal sa s nádejou v hlase.

„Oh,zajtra.To je posledný v tomto roku.“zabehla pohľadom na znepokojeného Freda „Áno.Rada s tebou pôjdem.“

Josh sa spokojne usmial,rozlúčil sa s ňou a stratil sa v bystrohlavskej klubovni.

„Konkurencia?“zasmial sa Fred „Dúfam,že si mu dala košom.“

„Pozval ma do Rokvillu.Idem s ním.“odpovedala s úsmevom.

Fred skonil hlavu a odlepil sa od okenného rámu.Vonku už bola tma.

„Tak ja idem.“povedal rýchlo a vykročil po chodbe.

„Počkaj!Kam si ma chcel zobrať?“zavolala za ním,no márne.

Ani sa neotočil a zmizol za rohom.

Aurora chvíľu bezradne stála a hľadela do prázdenj chodby.

Potom pomaly vykročila a vzápätí sa rozbehla.

„Fred!“prebehla niekoľko chodieb a zamierila do chrabromilskej klubovne.

„Malfoyová!“do očí jej zasvietilo ostré svetlo zo Snapovho prútika „Kam zase bežíte?Chcete zostať po škole?“

„Nie,pán profesor.Ja len...“vtedy si všimla,že Snape v druhej ruke drží známy kus pergamenu „Odkiaľ to máte?“

Snape začudovane nadvihol obočie.

„Ste príliš zvedavá.“precedil pomedzi stisnuté zuby „Bežte do postele!Ihneď!“

Aurora sa odvrátila a pomaly odkráčala späť do bystrohlavskej klubovne.

Bezradne klesla do hlbokého kresla pri ohni a unavene zavrela oči.

Tak veľmi túžila po tom aby zaspala!Hlavou jej však vírilo priveľa myšlienok.

Odkiaľ má Snape Záškodícku mapu?Kam s ňou išiel?Prečo sa Fred tak náhle vytratil?Prečo súhlasila s Joshovým návrhom?Prečo sa jej páči?Zabili toho hipogrifa?Podarí sa jej matke utiecť z Azkabanu,podobne ako Blackovi?

Smutne sa pozerala na dohasínajúci oheň.Čas plynul a ona tam len tak sedela a rozmýšľala.No hneď ako našla nejakú odpoveď vynorili sa ďalšie otázky.

„Potichu.Nezobuďte mojich študentov!“zapičťal profesor Flitwick niekde na chodbe.

Aurora sa prebrala zo zadumania a pristúpila k stene.

„Opatrne.Je to neuveriteľné,že sa to podarilo takému malému chlapcovi.“opäť sa ozval Flitwickov hlas.

Aurora jemne odsunula dvere splývajúce so stenou a nazrela do chodby.

Mihali sa v nej postavy.Jasne rozoznala Dumbledora,Flitwicka,Snapa a McGonagallovú.

Vzápätí však zmizli.

Potichu sa vykradla z klubovne a zamierila hore schodmi za ostatnými.

„Tu,pán profesor.“

Počula buchnúť dvere „Coloportus!“

„Výborne.Ďakujem,môžete ísť.“

Aurora sa skryla za veľké brnenie a počkala,kým profesori prešli popri nej.Potom vyšla a prikradla sa k zamknutým dverám.

„Alahomora!“zašepkala a namierila na zámok.

Dvere sa pomaly odchýlili.

Pás svetla z jej prútika dopadol najskôr na prázdnu podlahu a potom sa dotkol ľudského tela.

Aurora vydesene cúvla.Muž sa otočil a ona spoznala hľadaného Siriusa Blacka.

Priskočila k dverám a mienila ich rýchlo zabuchnúť a zamknúť.

„Počkaj,Aurora!“zachrčal Black.

Rory zmätene zastala.Odkiaľ ju pozná?

„Neboj sa.Poznám tvoju matku.Vyzeráš presne ako ona za mlada.“uškrnul sa.

„Nie.“zašepkala „Mám sivé oči.Po otcovi.“

„Áno?To som nevedel.“Black sa posadil a oprel sa o múr „Dostaň ma odtiaľto.“

Aurora šokovane vypučila oči.

„Zbláznili ste sa?Jedine...povedzte.Ako ste sa dostali z Azkabanu?“

„To by chceli vedieť všetci.A načo to potrebuješ vedieť ty?Napíšeš o tom svojej matke?“Black posmešne zdvihol obočie.

„Nie....ja...A mohla by takým spôsobom ujsť aj ona?Nepotrebujem vedieť ako,len či by bola toho schopná.“

„Nie.Myslím,že naveky budem jediným človekom,ktorý unikol z Azkabanu.“zamračil sa „Pomohlo ti to?

„Áno.Ďakujem.“vydýchla si Aurora „Budem pokojnejšie spávať.“

„Máš strach zo svojej matky?“

„Nie strach.Len...netúžim po stretnutí s ňou.To nepochopíte.“

Black sa neveselo zasmial „Pochopím,Aurora,Chápem ťa až priveľmi dobre.Tak,dostaneš ma odtiaľto?“

Aurora zaváhala.Nedôverčivo sa pozrela na Blacka a potom slabo prikývla.

„Pokúsim sa.Sľubujem.“

„A je to tu.Vedel som,že nie si ako tvoji rodičia.Bellatrix by ma tu nechala zhniť za živa.O Luciusovi sa ani nezmieňujem.“škeril sa.

„Nepodpichovať!Ešte stále môžem rodičom urobiť radosť a nechať vás tu!“zavrčala.

„Pomaly,dievčatko.Ja nepodpichujem,len ...konštatujem.“

„No to určite....“Auroru zamrazilo.

Black rýchlo vstal a pozrel na zamrežované okno.Zvonku k nim doliehal škrekot a šuchotanie krídel.

„Čo to má znamenať?“hlesol Black.

„Nebojte sa.Zachránim vás.Niečo vymyslím.“zabuchla dvere a rozbehla sa dolu schodmi.

Musí nájsť Dumbledora.

Prebehla zopár chodieb,keď do neho takmer vrazila.

„Pán profesor!“vyhŕkla „Musíte Blacka oslobodiť.

„Prosím vás,slečna,len ma nezačnite presviedčať o tom,že Black je nevinný!“bolestne zatiahol Dumbledore.

„Ale...“

„Veď ja to už dávno viem.“usmial sa „Ale povedzte mi,ako by som ho mal podľa vás prepustiť?“

„Ja neviem!Vy ste predsa najmocnejší čarodejník v celom Anglicku.Zneviditeľnite ho,nech utečie,dovoľte mu odmiestniť sa....použite na ministra mätúce kúzlo,alebo....vráťte čas!“

„Čas ....to je mocný spojenec.Ďakujem,slečna,za podnetné návrhy.Teraz,ak dovolíte prenecháme voľnú ruku niekomu inému.“

„Ale...“

Dumbledore šibalsky žmurkol a rýchlo vykročil po chodbe.

Aurore nezostávalo nič iné,len vrátiť sa do klubovne.

„Malfoyová!!“zaburácal Snape rútiaci sa oproti nej „Koľkokrát vás dnes v noci ešte stretnem?!Nemáte sa čo potulovať po hrade!Black vás môže napadnúť kdekoľvek sa pohnete!!Strhávam Bystrohlavu 50bodov!Bežte do svojej izby.OKAMŽITE!!“

Aurora sa preplazila okolo jačiaceho Snapa a zašila sa v klubovni.

Na druhý deň ráno sa dozvedela,že Sirius Black ušiel z pracovne profesora Flitwicka.Nikto však nevedel ako sa mu to podarilo.Nikto okrem štyroch ľudí.....