Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Prečo nie ste na vyučovaní?“spýtal sa s nepríjemným úškrnom Snape.

„Ja...idem do Nemocničného krídla,je mi zle.“odpovedala a rozhliadala sa po chodbe.

Kde sú Fred a George?Nemohli len tak zmiznúť!

„Do nemocničného krídla?A kde ste boli doteraz?“pohľadom sa jej zavŕtal do očí.

„V skleníku.Na Herbológii.“

„Neklamte ma!“zvreskol „Bol som tam a profesorka Sproutová tvrdí,že vás nevidela!“

„Vy ste boli za mnou?“vyvalila na neho oči.

„Áno.Poďte so mnou.Nemocničné krídlo vám neujde.“

Aurora sa s nevôľou zvrtla na päte a nasledovala Snapea do jeho pracovne v žalároch.

****************

Ozvena Snapových krokov sa prvidelne ozývala v jeho pracovni.

Aurora sedela uprostred chladných múrov,sledovala rôzne živočíchy,rastlinky,alebo časti ich tiel v priehľadých nádobách ,ktoré obklopovali miestnosť a počúvala Snapovu prednášku o styku s humusákmi a vymeškávaní vyučovacích hodín..

„Toto je poslednýkrát,čo vás varujem.Riaditeľ si síce neželá,aby som plnil žiadosť vážho otca,ale ja ho budem aj naďalej pravidelne informovať o vašom správaní.A teraz už choďte.Nech nezmeškáte aj ďaľšiu hodinu.A očakávam vás po škole dnes o šiestej!“

Aurora lenivo vstala a začudovane na neho pozrela: „Ale trest mi má dať profesorka Sproutová...“

„Nevravel som vám?“uškrnul sa Snape „Ak čokoľvek vyvediete,slečna,budem vám dávať tresty výhradne ja.Či už vás chytí Filch alebo riaditeľ.“

Aurora na neho znechutene pozrela a bez slova vyšla z izby.

Musí nájsť Freda a Georga.Rýchlo!

Vybehla na chodbu,kde ich naposledy videla.

„Fred!“zasyčala „George!Kde ste?“

Poobzerala sa,či nejde nejaký učiteľ.Na chodbe však nebol absolútne nikto.Pobrala sa teda do Nemocničného krídla.Tam predsa chceli ísť.Ale šli tam chlapci aj bez nej?

Potichu otvorila dvere a nakula dnu na snehovobiele nemocničné postele.

„Rory!“z jednej postele na ňu kýval Fred.

„Kde ste sa stratili?Nechali ste ma tam úplne samú so Snapom!“nahnevane na nich pozrela.

„Tomu  neuveríš.“

„To musíš vidieť.“

„Je to úžasné!“

„Neskutočné!“nadchýňali sa ryšavé dvojčatá.

„Len škoda,že pre mňa to také úžasné nebolo.“zavrčala „Snape si ma podusil v kabinete.Odteraz na mňa dohliada.Budem si u neho odpykávať trest!Veď odtiaľ živá nevyjdem.“

„Neboj sa.Budeme tam s tebou.“upokojoval ju George.

„Nebudete.Ste predsa chorí.“namietla a sadla si na kraj Fredovej postele.

„Nie sme chorí.“namietol Fred „Pobili sme sa.“

Aurora sa uškrnula „Vy dvaja?A to vám Poppy uverila?Silne o tom pochybujem.“

„Vážne nám to zhltla.“presviečal ju George.

„Mali sme také reálne modriny....“

„Odreniny...“

„Rany a neviem čo ešte,že nás až ľutovala.“potvrdil s tragickým výrazom Fred.

„A chcela nám dať postele každému na inú stranu izby!“dodal George a komicky vážne sa pozrel smerom do pracovne rokfortskej zdravotníčky.

„Ale nemuseli ste stráviť hodinu v Snapovom kabinete.“usmiala sa.

„Máš pravdu,ale chceli sme ťa zachrániť,len sme už nemali na to príležitosť.“ospravedlňovali sa kajúcne.

„Našli sme tajnú miestnosť.Zjavila sa tam len tak z čista jasna.A dvere potom tiež zmizli.Keby si sa tam stihla skryť,Snape by nás nenašiel.“vysvetľoval jej George vzrušene.

„Ale nestihli sme ťa zachytiť.Najprv som chcel napadnúť Snapa,Ale George ma zadržal,vraj budem mať z toho problémy.“vzdychol Fred „Poď zavedieme ťa tam.“

Potichučky sa vytratili z Nemocničného krídla a ponáhľali sa do chodby na treťom poschodí.

„Ale keď je tá miestnoť začarová tak,že ju nikto nenájde,ako ju nájdeme?“zasmiala sa,keď chodbu našli.

„Raz sa nám ukázala,ukáže sa aj druhýkrát.“povedal George a zastal na mieste,kde sa predtým ukázali dvere.

„Tu by mali byť.“usmial sa Fred a oprel sa o stenu.

„Ale nie sú tu.“

Aurora posmešne hľadela na prázdnu stenu.

„Nie sú,ale budú.“Weasleyovci začali poskakovať pred domnelými dverami a snažili sa ich pričarovať všetkými možnými spôsobmi.

„Možno sa nám ukážu,len keď nás bude naháňať Snape.“vzdychol Fred „Aurora choď radšej na vyučovanie,lebo budeš mať problémy.“

„Dobrý nápad.Nechce sa mi trčať v Snapovej pracovni dlhšie ako hodinu.“prisvedčila a pobrala sa na Čarovanie.

Fred a George odišli opačným smerom.Čakali ich elixíry.

Aurora vbehla do učebne a usadila sa vedľa Felice.

„Ahoj.“usmiala sa na ňu.

„Kde si bola?Mala si vidieť Snapa na herbológii!Vpochodovl do skleníka a pýtal sa na teba.“zavrčala Felice.

„Viem,bola som s Weasleyovcami.Zaobstarali mi raňajky a potom ma na hodinu zavrel Snape vo svojom kabinete.Ešte k nemu pôjdem večer.Som po škole.“rapotala Aurora,pričom sa tvárila,že si číta o levitácii.

„S Weasleyovcami?Netráviš s nimi nejak priveľa voľného času?“uškrnula sa.

„Keby len voľného.“zachichotala sa Aurora „Sú to moji najlepší kamaráti.Spolu s tebou.“

****************

„Tak ja idem.“vzdychla Aurora,keď sa ručička hodín priblížila k šiestej.

„Ahoj,moja,a veľa šťastia!“zakričala za ňou Felice,keď prešla popri bystrohlavskom brnení. (vchod do bystrohlavskej klubovne je pri brnení).

Zbehla dolu schodmi a zamierila do žalárov.

Snape ju už čakal.Na stole bola nachystnaá stará kniha elixírov,čistý pergamen a brko s atramentom.

Aurora si sadla a čakala na Snapove pokyny.

„Prepíšete mi návody na prípravu elixírov od strany 7 po stranu 50.“prikázal jej chladne a začal pripravovať nejaký zložitý elixír.

Aurora rezignovane vzdychla a začala písať.

Elixír pre dobrú pamäť

Prísady: nadrobno rozdrvené krídla černožienok

  mločie oči....

K Aurore doľahla ťažká omamná vôňa z pripravovaného elixíru.

masť z mušiek

šťava z ľuľkovníka

Jej hlava klesla na papier a zaspala.

O zem buchla nádoba s atramentom a rozbila sa.Snape sa rýchlo otočil,mávnutím prútika vyčistil podlahu a postavil fľaštičku na stôl ku Aurore.

Pohľad mu spočinul na malom dievčatku.Na chvíľu zaváhal,potom pristúpil späť ku kotlíku a pokračoval v príprave elixíru.

Aurora za jeho chrbtom nerušene spala.

*********************

„Slečna Malfoyová.“

Na Aurorinom pleci spočinula kostnatá ruka.

Aurora vydesene zdvihla hlavu a rozhliadla sa okolo seba.Ešte stále bola v Snapovom kabinete.

„Choďte sa vyspať.Svoj trest dokončíte zajtra.“oznámil jej Snape.

Aurora pozrela na pergamen.Bol celý husto popísaný známym písmom.Bolo to jej písmo?

Ale ona napísala sotva tri riadky a tu sú už celé strany.

„Tak dobrú noc,pán profesor.“povedala zmätene a neisto vyšla z izby.