Plamene nádejí-2.Elixíry a neskoré raňajky
Aurora sa
prebrala a rozhliadla sa po izbe.Všetky jej spolužiačky boli už
preč.Samozrejme,ani jedna ju nezobudila.
Vstala
teda,obliekla si školskú uniformu a pokúsila sa uviazať si modrú
kravatu.Nebola však úspešná a tak ju hodila do tašky medzi knihy.
Vedela,že
naraňajkovať sa už nestihne.Vybehla teda z bystohlavskej klubovne
a zamierila do žalárov.Prvú hodinu mali totiž elixíry.Tento predmet nemala
nejak zvláštne rada,ale bavilo ju to.Správne namiešať elixír bolo ako uvariť
polievku.A to ovládala dokonale.
Aurora pribehla
ku dverám žalárov práve vo chvíľi,keď ich Snape otvoril.
„Dobré
ráno.“vzdychla a vbehla dnu.
Čcho Čchangová sa
na druhej strane triedy zachichotala.Aurora ju obdarila zmrazujúcim pohľadom
a rozložila svoj kotlík,keď cez triedu preletel čierny plášť.
Snape si sadol za
stôl a zadal im úlohu.
„Aurora?Ako to
robíš?“spýtala sa Felice a naklonila sa cez jej plece nad kotlík.
„Čo ako
robím?“spýtala sa nechápavo,keď skontrolovala stav svojho elixíru.
„No,vždy sa ti to
podarí,každý tvoj elixír je dobrý.“vysvetlila jej šeptom.
Aurora sa
pousmiala a mrkla na Snapa.Ten si však nerušene niečo písal.
„Mám taký
trik.“žmurkla na Felice „Predstav si,že len varíš doma v kuchyni
polievku.“
„A Snape je moja
mama?“uškrnula sa Felice,a rýchlo začala drviť chrobáky.
Snape preletel
pohľadom po triede.Aurora sa na neho usmiala.
„To bolo zase
čo?“zdvihla Felice hlavu,keď Snape pokračoval v písaní „Len sa mi to
zdalo,alebo si sa na neho usmiala?“
„Nezdalo.Veď je
to ako si povedala.Severus je teraz naša mama.“
Obe dievčatá sa
zachechtali.
Snape na ne
pozrel mrazivým pohľadom „Bystrohlavu strhávam päť bodov.“
Felice sa
zapýrila a pokračovala v práci.Aurora sa naďalej usmievala.
Presne ako sa
dalo predpokladať,jej elixír sa znovu vydaril.
„Hodina
skončila.Môžete ísť!Slečna Malfoyová!Vy zostaňte.“oznámil im ľadovým hlasom.
Aurora si zbalila
knihy a pristúpila ku katedre.
„Čo si želáte,pán
profesor?“spýtala sa veselo nakúkajúc do jeho papierov.
Snape počkal kým
vyjdú všetci študenti a papiere mávnutím prútika upratal.
„Váš otec mi dal
na starosť,aby som na vás dohliadal.Preto vám zakazujem,aby ste sa stýkali so
slečnou Edensovou.“oznámil jej s nepríjemným úsmevom.
„Prepáčte,ale ja
nevidím dôvod....“
„Je to dievča
z nečarodejníckej rodiny.“usmernil ju Snape.
„Tak to musíte
zájsť za profesorom Fitwickom,nech mi pridelí inú izbu.V opačnom prípade
nebudem môcť vyhovieť vašej žiadosti.Dovidenia,pán profesor.“usmiala sa
a vybehla von.
Aurora zastala
pri dverách Veľkej siene a so smútkom pozrela a prázdne stoly.Zase ju
nechali bez jedla.A ten hlúpy Snape,čo si o sebe myslí?Ona sa bude
priateliť s kým chce!
„Len sa mi to
zdá....“
„....alebo je
slečna Malfoyová skutočne smutná?“
„Na každý
smútok...“
„...máme liek!“
„Posťažuj sa nám,Aurora.„
„Len nám smelo
prezraď v čom spočíva tvoje trápenie.“
Vedľa Aurory sa
zjavili dve ryšavé hlavy a šibalsky sa usmievali.
„Ahojte.No,tento
problém asi len ťažko vyriešite.“vzdychla a otočila sa smerom
k Weasleyovským dvojčatám.
„Niet takého
problému,ktorý by nám odolal.“uškrnul sa Fred.
„Tak mi zožente
niečo na jedenie skôr,než umriem od hladu.Čiže ešte pred herbológiou.“vyzvala
ich.
„A kedy máš
herbológiu?“spýtal sa George so záujmom.
„Práve
teraz.“odvetila skepticky.
„Tak poď
s nami.“zasmial sa Fred a vyrazil smerom k bifľomorskej
klubovni.
„Ale ja sa
ponáhľam na hodinu.“oponovala a chystala sa vybehnúť von.
„Nie,nie,milá
dáma.“uškrnul sa George „Dala si nám úlohu a my ju splníme.“
„Čo tak sa uliať
z nudnej hodiny.“presviedčal ju Fred „A namiesto toho,aby si vytláčala
smradľavý hnis z rastliny,ktorá sa snaží opľuť ťa,si budeš pochutnávať na
tých najvyberanejších pochúťkach Rokfortu.“
Aurora sa obzrela
po chodbe.
„Dobre.“prikývla
„Ale trest si odpykáme spoločne.“
Aurora sa spolu
s Weasleyovcami opatrne zakrádala chodbami.
„Kam ma to
vlastne vediete?“spýtala sa,keď sa vyhli Krvavému barónovi.
„Už sme skoro
tam.“povedal Fred.
„Chcela si sa
najesť,nie?“
„A kde dostaneš
jedlo?“
„Vo Veľkej
sieni.“odpovedala automaticky.
Weasleyovci sa
rozosmiali „A ty si v Bystrohlave?“
„Tiež sa tomu
čudujem.“prisvedčila a vyjavene sa pozerala na Georga,ako šteklí hrušku
namaľovanú na veľkom obraze uprostred chodby.
Obraz sa otvoril
a George vbehol dnu.
„Poď.Toto je naše
kráľovstvo.“vyzval ju Fred a tiež vošiel.
Aurora vykročila
za ním.Práve sa uliala z herbológie,aby sa najedla.Mala z toho čudný
pocit.Nikdy nerobila nič,čo sa nesmie.
Pri jej nohách sa
zjavila skupinka malých domácich škriatkov.
„Prajete si
niečo?“zapišťali.
„Ó,áno.“nadchýnal
sa George „Veľa,veľa jedla!“
Aurora si šokovane
sadla za malý kuchynský stôl a sledovala škriatkov,ktorí pred ňu nosili
najrôznejšie jedlá.Weasleyovci si prisadli a okamžite sa pustili do
kopcovito naloženej misy.
„Nevraveli sme
ti?“usmial sa George.
„Žiadny problém
nám neodolá!“
„Ale toto nie je
ten hlavný problém.“smutne sa usmiala „S tým vy,chlapci,nič nespravíte.“
„Nerob predčasné
závery...“
„....a vylej si
svoje malé srdiečko pred svojimi priateľmi.“objal ju Fred okolo pliec.
„Takže, moja
jediná kamarátka je z muklovskej rodiny.Ja týchto ľudí neodsudzujem,ale
môj otec áno.“
„A matka?“zasmial
sa George.
„Ešte som sa
s ňou o tom nerozprávala.“odvetila ironicky „Ale niekedy sa jej na to
spýtam.“
„Tak daj
vedieť.“žmurkol Fred.
„Okes,no,otec
povedal Snapovi,nech dá pozor,aby som sa nestretávala s takými ľuďmi.Bojím
sa,že kôli tomu prídem o najlepšiu kamarátku.A moji úžasní rodičia budú
chcieť,aby som sa stíkala s tou ctižiadostivou opicou!“zahundrala
a odhryzla si z hrianky.
„Opicou?“Fred
začudovane zdvihol obočie „Nevedel som,že tu máš niekoho tak rada,moja.“
„Čchangovú.“upresnila
„Behá len za tými naúžasnejšími chalanmi.Celé dni musím pri nej počúvať
o úžasných spevákoch z kapely Hlbočníci.“
„Ty neobdivuješ
tých fešákov?“uškrnul sa Fred.
„Nie!“vykríkla
zhrozene „Príliš sa podobajú na svojich menovcov.Hlbočníci......vieš si
predstaviť,že by Čchangová chodila s hlbočníkom?“
Weasleyovci
oduševnene prikyvovali,čo vyvolalo Aurorin záchvat smiechu.
„No vidíš,konečne
sme ťa poriadne rozosmiali.“spokojne sa usmial George.
„A so Snapom si
nerob ťažkú hlavu.Proste ho ignoruj.“povzbudil ju Fred.
„A s opicou
sa nehádaj.Je to len opica.“zasmial sa George.
„Ďakujem,chlapci.Ste
úžasní.Čo by som bez vás robila?“spokojne si nabrala lyžicu pudingu
a šibalsky sa usmievala „Z akej hodiny ste sa vlastne vy dvaja uliali?“
„Z
obrany.“povedal Fred.
„Tak to som
zvedavá,aký trest nám dajú.Milshinová a Sproutová.“prevrátila oči ku
stropu.
„Je len jeden
spôsob ako to zistiť.“odvetil Fred „A ak sa nám podarí prekĺznuť,nebude žiadny
trest.“
„Poďme do
Nemocničného krídla a povieme,že sme zjedli niečo pokazené.“navrhol George.
Vstali
teda,smutným pohľadom sa rozlúčili so zbytkom jedla a vyšli von.
Bezpečne prešli
niekoľkými chodbami,až ku Veľkej sieni.
Poobzerali sa
a vykročili hore schodiskom.Zatiaľ nenatrafili na žiadneho učiteľa,azda sa
im podarí prebehnúť až do Nemocničného krídla.
„George,máš
mapu?“spýtal sa zrazu Fred a vykúkal spoza rohu.
„Nie,nechal som
ju v izbe.“odpovedalo mu dvojča „Ticho!Niekto ide.“
Zastali
a načúvali krokom,ktoré nebezpečne sa blýžili.
„Rory!“niekto ju
potiahol za ruku.
„Slečna
Malfoyová!“chodbou sa ozýval mrazivý hlas.
Aurora sa obzrela
okolo seba.
Fred
a George zmizli.
Chodbou
k nej však kráčal niekto iný,menej príjemný.