Plamene nádejí-1.Nepodarok
„Pohni sa,Aurora!“zavrčal Lucius na svoju dvanásťročnú dcéru.
„Veď už idem!Už!“ozvalo sa a do izby vbehlo natešené dievča.
Dlhé čierne kučery si zaplo žltou gumičkou a.Otec jej podal cestovný plášť a nádobu s hop-šup práškom.Ich pohľady sa na okamih stretli.Oči také rovnaké akoby boli jedny.Len tie Aurorine na rozdiel od Luciusovich žiarili citom.
„Nemotaj sa tu!Budem čarať na druhej strane.“
„Prečo nemôžem ísť aj ja?“zatiahol od dverí plačlivý chlapčenský hlas.
„Lebo si ešte malý,Draco.“prísne zavrčal Lucius a vstúpil do veľkého kozubu „Šikmá ulička!“
Z malého ohníka vyšľahli vysoké plamene a Lucius zmizol.
Teraz vbehla do kozubu Aurora a škodoradostne sa uškrnula na nevlastného brata „Smola,Dráčik.Šikmá ulička!“
Aurora sa šialena krútila v spletitých uličkách kozubov až dopadla na tvrdú dlažbu obchodu s knihami.Sedela na zemi a snažila sa chytiť dych,keď ju zozadu zdrapi pár mocných rúk a postavil ju na nohy.
„Správaj sa trochu civilizovane.“zahundral a mávnutím prútika jej očistil šaty od sadzí „Nebudeš mi tu robiť hanbu.“
„Urobil si si ju sám.Pred rokmi.Pamätáš?“odvrkla a vystrela list z Rokfortu.
„Buď ticho,ty nepodarok akýsi!“zahriakol ju otec.
„Prečo,otecko?Nehrám azda dosť ,čisto´?“spýtala sa sladko.
Veľmi rada provokoval „tou nocou“ako o tom doma hovorili.Ale radšej to robila v Narcissinej prítomnosti.
Nakúpili potrebné knihy a zamierili k Ollivanderovcom.
„Prečo si mi doteraz nekúpil prútik?“zvedavo sa spýtala,keď si pomenula,že Draco má svoj vlastný už dva roky.
„Lebo by si s ním bola nebezpečná.“odvrkol a otvoril dvere obchodíku.
„Dobrý deň!“veselo pozdravila Aurora.
„Dobrý,slečna“odzdravil drobný mužíček a začal vyberať úzke krabičky s prútikmi „Tak,ktorý vyskúšate?“
Aurora sebavedomo siahla po jednom z prútikov.
„Tridsaťpäť a štvrť centimetra,ružové drevo,pero fénixa.Nie slečna.Skúste tento-dvadsaťosem centimetrov,blana z dračieho srdca,mahagon.“
Aurora vyskúšala ešte zopár prútikov až napokon vyčarila zlaté iskry.
„Tridsať a pol centimetra,vlas jednorožca,javorové drevo.usmial sa páa Ollivander „Veľmi dobrý na obranné zaklínadlá.“
„No,oci,z tvojho sna o veľkej smrťožrútke nebude nič.“zasmiala sa,keď vyšli na ulicu.
„Ešte jedna poznámka a Rokfort neuzrieš.“buchol ju paličkou.
„Upokoj sa.Už len habity a zase ma pol dňa neuvidíš.Pol dňa bez spomienok na matku.“usmiala sa.
Habity kúpili rýcho a tak sa mohli vrátiť do vily Malfoyovcov.
Lucius ju zaviedol do kníhkupectva,kadiaľ sa dalo cestovať hop-šup práškovou sieťou a odmiestnil sa.
Aurora sa postavila do radu pred kozub a zvedavo si obzerala nové knihy.
Alahomora-to ovládala ešte keď bývala u matky.Bellatrix aj s Rodolfom sú však momentálne vo väzení.
„Ste na rade,mladá dáma.“ozval sa čarodejník stojaci za ňou.
Vstúpila do kozubu a opäť sa roztočila.
„Idete práve včas,slečna Aurora.“zapišťal Dobby,keď sa v celej svojej dĺžke vystrela na plyšový koberec v obývačke a narazila hlavou o mramorový stolík.
Dobby jej oprášil šaty od sadzí a odniesol nákup do izby.Aurora sa rýchlo prezliekla a zišla do kuchyne na obed.
Pri okrúhlom stole už sedela celá rodina a vrhali na ňu netrpezlivé pohľady.
„Kde si bola?“vyštekla Narcissa.Nedočkavo si balila veci a pozerala na hodiny.
„V Šikmej uličke.A mám prútik!“veselo povedala a otrčila ho Narcisse pod nos.
„Schovaj to,Aurora.“zahriakol ju otec a obdaril ju ľadovým pohľadom.
Na stole sa objavilo jedlo.
„Čo sa deje,otecko?Zase raz ľutuješ,čo si spravil svojej žene?“podotkla zadumane.
„Si drzá ako ploštica.“vybuchla Cissy „Nemáš nijaké právo o tom hovoriť!“
„Mám!A dokonca väčšie ako ty,macocha.Bola som pri tom.“uškrnula sa.
Luciusovi vypadla lyžica z ruky.
„Ty humusáčka!“zatiahol Draco a zjavne čakal pochvalu.
„Ticho,Draco!Nehovor o niečom o čom nič nevieš.“odbil ho otec a pri stole zavládlo ťaživé ticho.
„Tešíš sa,Narcissa?Neuvidíš ma skoro celý rok.“prerušila ticho uštipačnou poznámkou.
„Trochu úcty,Aurora!“opäť ju usmernil otec.
„Som pre teba pani Malfoyová!Jasné?Si vlastne cudzia osoba.Takže mi tu netykaj!“rozčuľovala sa Narcissa sebavedomo „A jedz!Prečo neješ?“
Aurora sedela nad plným tanierom polievky a ani sa jej nedotkla.
„Narcissa sa ťa niečo pýtala.“upozornil ju Lucius „Prečo neješ?“
„Nemám chuť.A s pani Malfoyovou sa nemôžem rozprávať,lebo mi Narcissa vždy prízvukuije,že sa nesmiem rozprávať s cudzími ľuďmi.“usmiala sa „Idem si nájsť niečo jedlé do kuchyne.“
Vstala od stola a zamierila ku schodom.
Lucius sa uškrnul.Takže nielen oči má po ňom.
Aurora si vzala z kuchyne tácku koláčov,čím pripravila ostatných o dezert a zašila sa v izbe.
Nedočkavo si balila veci a pozerala na hodiny,keď niekto zaklopal na dvere.
„Ďalej!“zavolala prekvapene.Do jej izby okkrem Dobbyho nikto nechodil.
Vo dverách sa objavil Lucius a zarazene sa rozhliadol.Naposledy tu bol pred ôsmimi rokmi.
Odvtedy sa izba úplne zmanila.
Po zemi sa povaľovali šaty a knihy.Steny boli pomaľované detskými kresbičkami,pomedz ktoré vykúkali ponalepované fotografie.
Ad posteľou bola obstrihnutá fotka Bellatrix v svadobných šatách,zataľ čo Rodolfova polovica sa váľala na zemi. Neďaleko naho otŕčala nos namrzená Narcissa a jej ženích sa vyškieral prilepený k Belle.
„Čo si to porobila?Dievčisko bláznivé!“zahromžil.
„Môj ideálny svet,ktorý som si vytvorila pred dvoma rokmi.“odvetila smutne a ukázala na steny.
Lucius pristúpil k posteli,pričom si dal záležať aby stúpil na Rodolfovu fotku,a zadíval sa na malinkú Bellatrix,ktorá vtrhla do jeho fotografie a vášnivo ho obíjmala.Narcissa na zemi komicky smrkala do vreckovky.
„Neviem,či ste sa s matkou mali radi ale podľa fotogrefí ste k sebe lipi hlavne v čase svadieb.“povedala Aurora a postavila sa k nemu.
„Fotky nemajú city.“odvrkol.
„Odrážajú aj myšlenky ľudí v čase,keď sa fotili.Rozhádané rodiny sú na fotkách spred rokov šťastné a páriky zamilované..“podotkla.
„Nebuď smiešna.Zbaľ sa,zajtra ťa zavediem na stanicu.“povedal a uškrnul sa na bozkávajúcu sa dvojicu.
„Boli by ste spolu zlatí.“zasmiala sa Aurora.
Lucius vytiahol prútik a pobúchal po fotke „Daj mi pokoj!“zahundral a Bella sa prikrčila za svojho milenca.
************************
Na druhý deň sa ráno zobudil Auroru slabý hlások.
„Dobré ráno,slečna.“
Bola to Myra.Domáci škriatok z domu Lestrangeovcov,ktorého Bellatrix poverila starostlivosťou o svoju dcéru.Myra bývala u Malfoyovcov a raz za týždeň chodila upratovať dom svojej panej.
„Pán Malfoy prikázal,aby som vás pripravila na cestu.“zapišťala a skladala jej posledné veci do kufra.
„Ale veď je len sedem hodín.Mám dosť času.“zavrčala Aurora a zahrabala sa pod prikrývku.
„Pán povedal priviesť čo najskôr.“odpovedal škriatok.
Aurora teda vstala,neochotne sa prezlikla a pripravila na cestu.Napokon poodliepala fotky zo stien,nahádzala ich do kufra a zišla dolu schodmi do predsiene.
Nevedela,kde je otec a tak zložila kufre ku dverám a unidene si sadla na schody.
„Po slečnu Malfoyovú prišiel taxík.“uklonik sa Dobby,ktorý sa tam zjavil z čista-jasna.
Pri dverách niekto zazvonil a keď Dobby otvoril,dnu nakukol mladý muž s čiernymi očami a hnedými kučeravými vlasmi.
„Dobrý deň,slečna.Vás mám viesť na stanicu King´s Cross?“spýtal sa neisto.
„Áno,ju.A mňa takisto.“povedal Lucius z druhých dverí a povrchne si vodiča premeral.
„Som Matt Frankie.Vodič Čarovného taxíka“predstavil sa a vzal Aurorinu batožinu.
O chvíľu všetci traja sedeli v aute.Matt naštartoval a vzápätí pribrzdil.
Keď Aurora pozrela von oknom,spoznala ulicu o pár blokov ďalej od ich domu.
Auto opäť vyštartovalo a ocitli sa pred vchodom na stanicu.Lucius zaplatila vystúpil zo zjavne malého auta,ktoré však bolo vnútri luxusne zariadené a upravené kúzlami.Aurora priviezla vozíka a naložila naň svoje kufre.
„Prečo si mi nekúpil žiadne zviera?“spýtala sa vecne,keď kráčali po nástupišti.
„Nejaké ti pošlem.“zavrčal a zastavil ju „Tu je to.Nástupište 9 a ¾.Prejdi len cez stenu a si tam.“
Aurora neveriacky pristúpila k stene a jemne sa jej dotkla rukou „Je to pevné.“pozrela nechápavo na otca.
„Otvárajú ju až o desiatej je sotva osem.“vysvetlil Lucius a podal jej nejaké peniaze.
„Ale prečo sme tu potom tak skoro?“chabo sa usmiala.
Lucis trochu sklopil oči.
„Musí ísť.Počkaj kým sa stena neotvorí.Netúlaj sa tu a v škole sa nerozprávaj s humusákmi.“povedal a sebavedomo odkráčal.
Aurora si sadla na zem a chrbtom sa oprela o stenu.
V ruke stále stískala peniaze od otca.Náhle si spomenula,že neraňajkovala.Rozhliadla sa po stánkoch a s nádejou roztvorila dlaň.Zvierala len čarodejníke peniaze.Za to si nič nekúpi.Bude musieť vydržeť kým príde vlak.V bruchu pocítila nepríjemnú bolesť,ktorá značila len jedno-súrne sa potrebuje najesť.
Do očí sa jej tisli slzy.
Ako ju mohol otec nechať takto?Ako?
