Plamene nádejí-10. Nový domov
Poznáte tie keci, ako sa všetko začína aj končí?
Nečakajte ich odo mňa, užite si poslednú časť Planeňov nádejí...
„Počaj, pomôžem
ti!“rozbehol sa Aurore na pomoc George, zobral jej tašku a detskými vecami
a naložil ju do auta. „Nechceš si to ešte premyslieť? Snape je... vieš,
starý.“
„Och, neboj sa,
George, budem v poriadku... a šťastná,“usmiala sa a prihodila do
kufra aj vlastnú tašku. „Veľmi si cením tvoju ponuku, ale vieš, nechcem ako náhradu
za Freda jeho brata, chcem niekoho... a navyše by som to nemohla urobiť
Angeline!“
„Angeline?
Čo?!“vyskočil George a nechápavo pozrel na Auroru.
Aurora sa
uškrnula. Z domu vyšli Molly, Arthur, Ginny a Charlie.
„Kto nás ide
odprevadiť?“vyzvedala Aurora a zobrala Charliemu Scatty, aby mu z rúk
zvyknutých na tvrdú prácu nespadla na zem.
„Ja, Charlie
a Ginny,“odpovedal na jej otázku George.
„Výborne,
ďakujem,“vzdychla Aurora a objala pani Weasleyovú. „Ďakujem za všetko,
Molly.“
„Ah, nie je začo,
moja zlatá, prídeme ťa navštíviť. A keby si potrebovala pomoc
s malými, pokojne sa ozvi.“
„Prvé dieťa
a hneď sú dve!“uškrnul sa George a zabuchol kufor auta.
„Dovidenia,
Arthur,“potriasla rukou pánu Weasleymu.
„Dovidenia,
Ra,“srdečne sa usmial a objal svoju manželku okolo pliec.
„Pozdravujte
zvyšok rodiny, kde vlastne sú? Zase zachraňujú svet?“zaujímala sa Aurora
mysliac na Rona, Hermionu a Harryho.
„Harry šiel
navštíviť Andromedu a Teda,“vysvetlil Arthur.
„A Ron
s Hermionou zachraňujú... prepáčte, chcel som povedať zaľudňujú
svet,“podotkol George a sadol si na sedadlo spolujazdca.
Ginny sa zasmiala
sa so Samom v náručí vhupla na zadné sedadlo.
„Tak dovidenia
a ešte raz ďakujem!“zavolala Aurora, keď Charlie naštartoval motor
a vyrazili.
Cesta do Londýna
netrvala dlho. Aurora bola každým metrom nervóznejšia a zároveň
šťastnejšia.
„A sme
tu,“vyhlásil napokon Charlie, keď zabočil do úzkej tmavšej uličky. „Tamto čaká
Snape.“
Aurora sa naklonila,
aby sa uistila o Charlieho slovách a nesklamala sa. Na konci uličky
čakal vysoký muž s tmavými vlasmi.
Charlie zabrzdil
a muž vykročil k nim.
„Ra,“obzrel sa na
ňu Charlie. „Si si istá...“
„Neboj
sa,“skočila mu do reči Aurora. „Som si istá.“
Dvere auta sa
otvorili.
„Ahojte,
mládež!“pozdravil Severus nezvyčajne veselo.
„Ahoj,“usmiala sa
Aurora a podala mu biely uzlíček.
„Dobrý
deň,“ozvalo sa z auta trojnásobne a aj Sam sa pustil do tichého
plaču, akoby chcel Snapa pozdraviť.
„Poďte, zavediem
vás do bytu, dúfam, že sa vám bude páčiť,“poreletel pohľadom po všetkých
prítomných a pozrel Aurore hlboko do očí.
„Bude,“usmiala
sa.
„Ešte si ho
nevidela,“napomenul ju Severus.
Charlie otvoril
kufor a s Georgom vybrali tašky.
Snape ich viedol
do vysokého domu kúsok odtiaľ. Zastal až na druhom poschodí pred dverami.
Odomkol a vošiel dnu.
„Vitajte
doma,“usmial sa na Auroru a Scatty. „Tvoja izba je tu, máš tu aj posteľky
pre deti,“ukázal Aurore priestrannú izbu a položil Scatty na mäkkú
prikrývku.
„Ďakujem,
Severus,“dojato sa usmiala Aurora.
George s Charliem
zložili kufre k posteli a Ginny uložila Sama k jeho sestričke.
„Tak, tu budete
bývať?“rozhliadla sa okolo a pochybovačne mrkla na Snapa. „Snáď vám tu
bude dobre.“
„Nechcete chvíľu
ostať? Na obed?“navrhol Snape.
„Nie, matka nás
čaká, musíme jej podať hlásenie,“uškrnul sa George. „Ty si varil, Snape?“
„Nie,“chladne
odvetil Snape. „To... suseda.“
Weasleyovci sa
rozlúčili a opustili Aurorin nový domov.
„Kde je ten obed?
Som už hladná.“naliehala Aurora a vyrútila sa do kuchyne.
***
Aurora sedela na
zemi a podopierala Sama pri jeho prvých krôčikoch.
„Severus!“zakričala.
„Rýchlo dones fotoaparát! RÝCHLO!“
„Teraz nie,
Ra,“zahundral Severus z gauča. „Teraz spím.“
Severus skutočne
spal natiahnutý v obývačke. Len pred hodinou sa vrátil z práce.
Scatty mu sedela na bruchu a malou pästičkou ho búchala po tvári.
„Mal by si vziať
tú prácu učiteľa,“skonštatovala Aurora, keď jej Sam spadol do náručia.
„Potom by som
nemohol byť s vami,“zívol rozospato. „Bol by som deväť mesiacov
v Rokforte.“
„Nie je problém
zohnať domček v Rokville,“mykla plecom Aurora.
Severus opäť
zaspal.
„Aurora, čo zase
robíš?“
„Potichšie, deti
spia. Varím ti obed... teda polievku, zase si nekúpil mäso na...“
„Ale no
tak!“zamračil sa Severus. „Nemôžeš si na chvíľu oddýchnuť?“
„Ale ja
oddychujem... vieš ako rada miešam elixíry!“namietla Aurora.
„Veď varíš
polievku.“
Aurora sa tlmene
zasmiala. „Kedysi som tvrdila spolužiačkam, že uvariť elixír nie je ťažké, že
je to ako variť polievku a teraz... teraz to mám opačne.“
„Elixíry? Nebuď
smiešna!“zabodol ostrý pohľad do jej sivých očí. „Viem namiešať elixír, ale
uvariť obed? Nikdy!“
Aurora sa opäť
slabo zasmiala. „Keď myslíš... Mimochodom, písala mi Felice, zajtra ju pôjdem
pozrieť. Máš voľno v práci, však?“
„Áno,
mám,“súhlasil sklamane. „Myslel som, že pôjdeme pozrieť niekam
s dvojičkami.“
„Môžete ísť so
mnou, Felice sa len poteší, alebo choďte do Brlohu, aj Weasleyovci by mali
radosť.“
„Nemám ich rovno
zobrať na kolotoče, alebo do ZOO?“skepticky sa spýtal Severus.
„Aj to je dobrý
nápad... s tou ZOO.“
Severus ju usadil
jediným pohľadom a odišiel späť do obývačky.
Ráno zaplavilo
Londýn ako vlna a horúce slnko nazeralo do okien. Severus sa prevrátil na
bok a s prekvapením zistil, že decká postieľka stojí v jeho
izbe. Posadil sa na posteli a zamračene nazrel do malých tváričiek.
Scatty sa už
zobudila, no nehlučne šťuchala do brata a spokojne sa usmievala.
„Kde máš matku,
ty škvor malý?“prihovoril sa jej Severus a Scatty nešikovne zatlieskala.
Severus ju zobral
na ruky a odkradol sa von z izby.
„Aurora?“nazrel
do jej spálne, no bola prázdna. „Ra?!“
Aurora sa
nenachádzala ani v obývačke, až v kuchyni našiel na chladničke
pripnutý odkaz.
Šla som k Felice, keby sa niečo stalo spoj sa
s Molly! Raňajky sú v chladniče, obed je na stole, večer už budem
doma. Poslúchajte a majte sa pekne. Aurora
„No, ďakujem,“uškrnul
sa Severus a obzrel sa na stôl, aby zistil, čo nechala na obed. Na obruse
však ležal len kus pergamenu s inštrukciami.
„Počkáme kým voda
zovrie... pridáme nadrobno posekanú mrkvu... miešame päť minút v smere
hodinových ručičiek...“čítal nahlas pre Scatty. „Mám pre teba zlú správu, malá.
Mamička sa zbláznila a teraz je pravdepodobne už u sv. Munga. Ona
chce, aby sme varili!“
Scatty sa
zasmiala a zatlieskala.
„No to je zmysel
pre humor!“zamrnčal Severus a Scatty ho vzápätí obdarila hlasným plačom.