Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Aurora sedela na okennej parapetre a sledovala svoje spolužiačky,ako si balia svoje veci na cestu domov.Na Rokforte zavládli Vianočné prázdniny a po študentov prišiel Rokfortský expres.

Aurora by chcela tiež ísť domov.Chcela vidieť svojho otca,aj keď ho neznášlala.Vlastne ani nevedela,či ho viac nenávidí alebo ľúbi.Keby nabol taký odporný....

„Pekné Vianoce.“usmiala sa Felice a narýchlo ju objala „Budem na teba myslieť.Navyrábaj si tu problémy a neprovokuj Snapa.“

„Pokúsim sa.“odvetila a pustila sa do čítania malej vreckovej knihy.

Čcho so s Mariettou bez pozdravu opustili izbu.

Aurora odprevadila Felice ku Veľkej sieni,kde sa zhromažďovali študenti a pripravovali sa na odchod.

„Aurora!Rory!“ozvalo sa z druhej strany miestnosti.Kývali jej Fred a George.Usmiala sa a smutne im odkývala.Všetci odchádzali.

Pri dverách zastavili koče bez záprahu a študenti začali nasadať.

„Tak,ahoj.“zakývala jej Felice a naskočila do koča.

Hrad zostal takmer prázdny.Zvrtla sa a zamierila späť do izby.Sadla si na posteľ.Čo už len môže robiť.Väčšina študentov cestovala domov.Nikto z jej kamarátov tu nezostal.

Spod postele vylovila pre zmenu veľkú hrubú knihu a začítala sa.Malé písmenká sa jej mihali pred očami a neskutočne ju unavovali.

Bezradne si ľahla na posteľ a hlavou jej vírili neskutočné nápady na zahnanie nudy.

Nechcelo sa jej bezcieľne sa túlať po školskom pozemku,ani sedieť v kuchyni,Veľkej sieni či klubovni.Nechcelo sa jej ani len otravovať niekoho z učiteľov.

Prevrátila sa na posteli a zviezla sa na zem.Pred očami sa jaj mihla fotka a pristála vedľa nej.

„Mama.“usmiala sa a zovrela fotku v dlani.

Zrazu jej niečo napadlo.Rýchlo sa posadila a zasmiala sa do ticha.Prečo nie?

Z tašky vytiahla atrament,brko a čistý pergamen.Brko namočila a zamyslene sa zahryzla do jeho opačného konca.

Drahá mama,

neviam,či si v kontakte s otcom.Myslela som si,že by ťa mohlo zaújímať ako sa mi darí. Triediaci klobúk ba zaradil do Bystrohlavu. Otec z toho nebol nadšený(zúril). Dúfam,že Ty to budeš prežívať lepšie. Mám sa tu dobre. Dúfam,že sa čoskoro uvidíme.

 Tvoja dcéra

 Aurora

P.S.: Nedokážem si zaviazať kravatu! Po kom to mám?

Aurora si ešte raz prečítala list a pokrútila nad sebou hlavou.Čo ju to pochytilo?

Posladala pergamen a opäť zaváhala.Akú adresu tam má napísať?

Bellatrix Lestrangeová

Azkaban

„Dúfam,že to bude stačiť.“vzdychla,prehodila si kožušinový kabát,vybehla na chodbu a zamierila do soviarne.

Bolo tam skutočne chladno.Pohľadom prechádzala po školských sovách a hľadala tú pravú.

Okamžite vylúčila malé sovičky na spodných priečkach a zadívala sa na mohutné sovy pri strope soviarne.

„Hej,ty!Poď sem!“zavolala na veľkú sivú sovu s našuchoreným perím a malýmy žltými očkami „Prepáč,ale neviem ako ináč ťa mám zavolať.Nemám sovu.Nemám žiadne domáce zvieratko.Otec na to zabudol.Tak poď sem!“

Sova namyslene zahúkala a vzniesla sa ku nej.

„Ďakujem.“usmiala sa Aurora,keď jej sova otrčila nohu.

Bezpečne jej o ňu priviazala list a pomaly ju pohladila po tvrdom hrubom perí.

„Dobre,že máš také hrubé perie.V Azkabane je zima.Nájdi ju .“

Sova znovu zahúkala a vyletela von oknom.

„Lestrangeová!“po chladných chodbách Azkabanu sa niesol hrubý hlas dozorcu „Máš tu list!“

Cez mreže k nej dopadol popísaný pergamen.

„List?“Bellatrix sa škrekľavo zasmiala „Prečo je otvorený?Ty svinar!Čítal si môj list!“

Dozorca sa zaškeril a pohŕdavo na ňu pozrel „A čo mi mieniš urobíť?“

Z neďalekej cely sa ozval štekavý smiech a posmešný mužský hlas.

„Sklapni!“zaškrečala Bella.

„Kto ti píše,sesternička?Dávaj si na ňu pozor,Rodo.Alebo radšej na jej milenca.“

„Drž hubu,Black!“zavyl Rodolfo zo susednej cely.

Bellatrix sa začítala do listu a oči jej prekvapene vybehli z jamôk.

***************

Aurora sa zobudila,keď už zimné slnko plávalo vysoko na oblohe.

Na zemi pri posteli sa povaľovalo zopár balíčkov.Pomaly vstala a spustila sa na kolená.Rozbalila prvý balíček a veselo sa usmiala. Obsahoval malú knižku s venovaním od Felice a ich spoločnú fotografiu.V druhom bola fľaštička s priesvitnou tekutinou s pribalený lístkom od Fedra a Georga,na ktorom stálo,že to ukradi v obchode,ale nevenia čo to je a vyskúšajú to po príchode do školy.Trochu sa zasmiala a pozrela na ďalší balíček. 

Bol najväčší.Rýchlo ho rozbaľila a s očakávaním nazrela pod papier.Bola tam klietka.

Na Auroru vypučila oči biela mačička.

„Jéj!Ty si ale zlatá.“zaradovala sa a otvorila klietku.

„Čiernu som nezohnal.“prečítala nahlas lístok od otca „Ale meno ti nedal!Budeš...Luciuska? Nie,aj keď máte rovnakú farbu.“zasmiala sa „Bellinka?Belluška?Bellka?Nie,nie.... V tej knihe bola Kitty,však? Takže,Kitty,čo budeme robiť?“

„Treba ťa upozrniť,že po hrade pobehuje Pani Norissová.Veľmi zlá a škaredá mačka.Nebav sa s ňou,OK?“

Aurora nosila Kitty na rukách,zhovárla sa s ňou a škrabkala ju za ušami.

Vtom sa ozvalo škrabkanie na sklo.Aurora prekvapene pozrela na sivú sovu,ktorú poslala do Azkabanu a po chrbte jej prebehli zimomriavky.Vrátila sa.

Otvorila okno a špinavá sova zosadla na koberec.

Aurora jej z nohy odviazala kus špinavého papiera. Sova zatrepotala krídlami a odletela.

Povystierala papier a zistila,že je to strana zo sarých novín.Článok hovoril o chybách ministerstva mágie za posledných 10 rokov.

Vedľa tlačeného textu boli natisnuté malé roztrasené písmenká.

Ten starý sprostý klobúk by už mali vyhodiť.Si predsa rodená Slizolinčanka.Keď sa odtiaľto dostanem rozsekám ho!Uvidíme sa skôr ako si myslíš. Bellatrix

P.S.:Máš to po Luciusovi.Večne som mu ju zaväzovala ja alebo Cissy.