Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

„Ocii!“prosebne zatiahla Aurora a sadla si na zem k jeho nohám.

Lucius Malfoy nerušene písal veľkým čierny brkom a na dcéru ani nepozrel.Na tvári mal ešte modrinu po nedávnej bitke v obchode s čarodejníckou literatúrou pre malých aj veľkých. Aurora s Narcissou vtedy zostali doma a navzájom sa jedna druhej vyhýbali,až kým sa Lucius s Dracom nevrátili zo Šikmej uličky.Narcissa zvreskla,keď videla dlhý čevený pás na manželovej tvári.

„Ociii!“opäť sa ozvala a z vrecka krátkych letných nohavíc vytiahla malý lístok „Však mi to podpíšeš?“

Lucius odtrhol zral od pergamenu a znechutene na ňu pozrel „Už som ti povedal,že nie!“

„Ale,otec! To je..“

„A neseď na zemi!Vyzeráš ako domáci škriatok.Choď do svojej izby a ak mi ešte raz prídeš na oči s tým lístkom,tak ťa vydedím!“vyhrážal sa Lucius.

„To si urobil minulý rok,keď si sa dozvedel o Felice.“zahundrala Aurora „A aj predminulý rok,keď si ma vybral prútik vhodný na obranu,nie na útok.“

„Pakuj sa do izby!“zavrešťal Lucius a na pergamene sa zjavila veľká atramentová škvrna.

Aurora sa pozbierala a vyšla z izby.Za dverami dracovej izby,ktorá veľkostou pripomínala Veľkú sieň sa ozývalo natešené híkanie jej nevlastného brata.Určite práve priviezli tie nové Nimbusy2001,ktoré Lucius kúpil precelé Slizolinské metlobalové družstvo.Aurora otvorila dvere a nazrela dnu.Sedem nablízkaných metiel stálo opretých o Dracovu posteľ.

„Už prišli?“uškrnula sa a vystrela ruku za najbližším Nimbusom.

„Nedotýkaj sa ich,tými špinavými rukami!“zasyčal Draco a plesol jej po vystretých prstov.

V Aurore skypela zlosť.

„Čo si to dovoľuješ?“zvreskla a zo zadného vrecka automaticky vytiahla prútik.

„Aurora!“vo dverách stál Lucius,ktorého vyrušil hluk „Schovaj ten prútik,lebo ťa...“

„Vydedím.“dokončila Aurora a znechutene si otca premerala „Nech sa páči.Už sa aj tak stalo...“

-Lebo ťa vydedím-to bola Luciusova vydrážka,akoby peniaze boli všetko na svete. Aurora túto vetu počula už asi miliókrát a aspoň raz toľko ju ešte určite počuť bude.

„Nebuď drzá.Povedal som ti,že máš ísť do svojej izby.“prízvukoval jej otec.

„Ale mne sa nechce ísť do mojej malej izby na koci chodby.Táto sa mi páči viac.“odvrkla a nepresvečivo sa rozhliadla po chladných múroch,ktoré zdobili veľké strieborné erby a štíty.

„Ja som sa ťa na to nepýtal.“usmernil ju otec.

„Vypadni z mojej izby!“zavrčal Draco a postavil sa k otcovi „Tu nie je miesto pre špinavé malé humusáčky.“

„Ale ako vidím,je tu dosť miesta pre špinavých malých humusákov.“vrátila mu nadávku.

„Prestaňte! Ani jeden neviete,čo to znamená,tak do seba neskáčte!“zahriakol ich Lucius.

„Ale ja viem,čo to znamená.“usmiala sa Aurora „Naučil ma to môj otecko.“

„A VON!“zraval Lucius zelený od zlosti a buchol ju paličkou.

Aurora prešla na koniec chodby a zabuchla dvere svojej izby.

„Ale tu som vždy oveľa radšej.“šepla „Nevydržala by som v tej Dracovej komnate.. vyzerá to ako pivnica.Tam by som nenechala bývať ani domáceho škriatka.“

Odložila si prútik na stolík,keď zistila,že cetou musela stratiť lístok- povolenie návštev Rokvillu,čarodejníckej dediny. Prišiel jej poštou minulý týždeň spolu s listom z Rokfortu.

Schmatla teda prútik a vybehla na chodbu.Pomaly ju celú prešla ,pozera na zem, no lístok tam nebol.Otvorila dvere Dracovej izby a vkĺzla dnu. Musela ho stratiť tu.

Draco zrajme skúša metlu priamo v dome. Obzral sa po dlážke no ani tu lístok nenašla. Zalo nemohla prehľiadnuť metly nastavané v rade. Natiahla ruku a konečne sa jednej z nich dotkla. Ju samu síce metlobal nezaújmal,ale vedela,že Fred a George Weasleyovci by za takú dali pol života.

Chitila ju do oboch rúk a pozorne si ju obzrela.

„PUSTI JU!“zvreskol Draco a jeho hlas sa ozýval po celom dome „Ona mi chce ukradnúť metluuu!!“

Aurora tresla metlu o zem a dnes už podruhý krát namierila prútik na brata.

„Ešte slovo...“ šepla výhražne.

„Čo sa tu zase robí?Čo tu robíš?Sklop ten prútik!“vrieskal Lucius z chodby,celý čarvený,čo bolo neklamným znakom,že môže dôjsť k najhoršiemu a vytiahne prútik aj on.

„Stratila som ten lístok.“vysvetlima mu Aurora.

„Aj tak ti bude na nič.Ja ho nepodpíšem.“uškrnul sa Lucius.

Draca to zjavne veľmi tešilo.

„Sú aj iné osoby,ktoré to môžu urobiť.“povedala a vtedy ho zbadala. Lístok ležal pod posteľou. Chytila metlu a vymietla ho do izby.

„Čo si to urobila?“spýtal sa Draco vydesene „To je pretekárska metla! Pretekárska!“

Aurora si ho nevšímala,zdvihla lístok a zastrčila si ho späť do vrecka.

„Aké iné osoby?“spýtal sa meravo Lucius a ukázovakom prechádzal po prútiku.

„Mám aj matku,nie?Alebo si ma mplodil sám?“žmurkla.

Lucius vytiahol prútik.

„Ale,ale,oci.. vlastnú dcéru?“pokúsila sa ho napodobniť. A vztýčila svoj prútik rovnako bravúrnym gestom.

„Ava..“zachripel,no vzápätí sa spamätal „Expaliarmus!“

Ohúrenej Aurore vyletel prútik z ruky a Lucius ho zachytil.

„Áno,vlastnú dcéru.“potvrdil a schoval oba prútiky „Do konca leta si do nechám pri sebe.Z hľadiska bezpečnosti.“

Aurora sa nemohla dočkať návratu do školy. Keď sa tak stalo.konečne jej otec vrátil prútik a ona šťastne nasadla do vlaku.

Prešla takmer celý vlak,keď konečne natrafila na Weasleyovie dovičky.

„George! Fred!Ahojte!“zvolala veselo,keď vbehla do ich kupé. „Ahoj Lee.“dodala,lebo hneď za ňou prišiel kamarát dvojčiat.

„Čo nové,Rory? Pekne nám porozprávaj,čo všetko si vyviedla Malfoyovie synáčikovi.“uškrnul sa Fred.

„Ja jemu?Nič,ale on ma poriadne napálil.“zavrčala „Zafňukal pred otcom,že Potter je stíhač a otecko musel,samozrejme, ihneď zasiahnuť.Ale ide hlavne o to,že mi nepodpísali dovolenie. Nemôžem navštevovať Rokville.“

George na ňu vyvalil oči a nemo otvoril ústa.

„Robíš si srandu?“zalapal po dychu Lee.

„Nie,nerobím a keď som sa mu vyhrážala,že to pošlam matke,zobral mi prútik a nariadil Myre (domácemu škriatkovi), že nesmiem používať sovu.“mračila sa „Skoro ma zabil...doslova.“

Fred sa uškrnul a povzbudzujúco jej buchol po pleci „Noo,ale teraz tu nie je..“

„.. a sov je vo vlaku dosť.“doplnil George.

„Máš to povolenie?“

Aurora prikývla a vydolovala z kufra malý pokrčený papierik.

„Ide po sovu.Percy mi bude musieť požičať Hermes.“skonštatoval George vecne a vybehol z kupé.

„Už si jej niekedy písala?“vyzvedal Fred.

„V prvom ročníku.Odvtedy som to radšej neskúšala.“hlesla vykukla na chodbu.

George bežal pomedzi študentov postávajúcich vonku a šermoval kietkou s veľkou hnedou sovou.

„Vráť mi ju!“zjapal za ním Percy.

Aurora sa uškrnula,keď George vbehol do kupé.

„Pecy prejavuje istú neochotu,aby Hermes letela do Azkabanu...“uškrnul sa a rýchlo vyberal sovu z klietky.

„George!Vráť mi ju.Nikam nepoletí.“dychčal Persy opierajúc sa o dvere.

Aurora piviazala lístok o natrčenú soviu nohu a pohladila ju po hladkom perí.

„Už viem,prečo mi otec nekúpil sovu.“ podotkla „Nechce,aby som si písala s matkou.“

„S... Ty si tá Malfoyova dcéra!“vyliešťal na ňu Percy oči.

„No teda,Percy.Nevedeli sme,že oplývaš toľkou múdrosťou...“poznamenal Fred a vyhodil sovu z okna.

„Dúfam,že ju neuchytil ten silný vietor.“ zahundral George „Bolo by škoda toho potvrdenia.“

„Do zajtra mi všetci odovzdáte povolenia na návštevu Rokvillu.Kto nemá,nepôjde.“ Zapišťal Flitwick na jednej hodine čarovania.

„Výborne.“usmiala sa Felice „Veľmi sa na to teším.Podísali ti to?“

„Nie.“pokrútila hlavou Aurora „Poslala som to matke,ale sova sa ešte nevrátila.Dúfam, že to stihne.“

„Neboj sa,určite ta pusia aj keď sa vráti neskôr.Tvoj otec má veľký vplyv.“

„Môj otec mi to nepodpísal.“zavrčala Aurora a prestala si písať poznámky o uspávacích zaklínadlách.

„Prepáč,ale tvoj otec je vážne čudný. Mal by byť rád,že ma takú dcéru...“

„Nebudem o ňom diskutovať. Dosť mi žerie nervy doma,nemusí aj v škloe.“ukončila Aurora debatua a písala ďalej.

Po skončení vyučovania sa šli pozrieť do sovierne,či sa náhodou sova po dlhej ceste nvrátila tam. Nenašli ju však a Fred tvrdil,že sa nevrátila ani k Percymu. Aurora sa začala báť, že tú dlhú cestu nezvládla.Bolo jej ľúto sovy i Pecyho,keďže ju dostal len minulý rok a na novú určite nemal.

Sova sa do večera neukázala a Aurora stratila nádej na výlet do Rokwillu.

Felice sa ju snažila upokojiť,že zajtra ráno určite priletí do Veľkej siene. Čcho sa prechádzala po izbe a rozprávala sa s Mariettou kam pôju a čo si kúpia, dokonca si vyberali aj oblečenie, akoby sa chystali na ples. Aurore to na nálade nepridalo a hoci sa už a Čcho celkom znášali, nemohla sa ubrániť pocitu, že jej to robí naschvál.

Na druhý deň s uzkosťou sledovala sovy krúžiace ponad stoly.

„Tamto! To je ona!“informoval ju George, ktorý si práve sadol po jej pravici.

Pred Auroru si sadla hnedá sova a vyčerpane otrčila nohu.

Aurora jej z nej odviazala papierik a trasúcimi prstami ho rozbalila.

Pod úhľadne napísaným textom boli natlačené veľké roztrasné písmená.

„Bellatrix Blacková Lestrangeová.“šťasne zvískol fred stojaci za ňou.

„Áno! Mám to!“zasmiala sa a ďakovne pohladila sovu.

„Takže dnes ideš s nami?“

„Jasné.“usmiala sa „A čo tu vy dvaja hľadáte? Hoďte radšej k svojmu stolu.“

„Videli sme,že tu máš tieto chutné malé páročky...“

„..a my sme už svoje zjedli,tak sme si povedali..“

„... párkov nikdy nie je dosť, a prišli sme sa ponúknuť.“

Schmatli si po párku a vrátili sa k Chrabromilčanom.

O hodinu neskôr študenit postávali na chodbe. Filch kontroloval povolenia.

„Kam si sa vybrala? Otec ti povolenie nepodpísal.“pustil sa do Aurory Draco prechádzajúci okolo študentov „Hm.. pán školník,Aurora Malfoyová má sfalšovaný podpis! Otec jej to nepodpísal.“

Filch sa zaceril a vytrhol Aurore listok z ruky.

„Podpísala to matka.“ Vyhŕkla Aurora a uškrnula sa na Dracov nechápavý pohľad „Poslala som jej to do Azkabanu.“

Filchovi mihlo rukou a zákerne hľadel na tancujúce písmenká nerovnomerne roztrúsené po papieriku.

„Dobre.“zachripel napokon s viditeľnou nevôľou „Choď.“

Aurora zakývala bratovi a so smiachom sa pripojila k Weasleyovie dvojčatá a Felice.

Bolo jej jedno, že Draco o tom napíše otcovi. Teraz si musí užiť prvý výlet do Rokvillu.