Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Snape neveriacky zízal na riaditeľovu pokojnú tvár. Od zlosti ho pomaly až triaslo. Keď však prehovoril, hlas mal pokojne chladný.

„Prečo mi to robíte? Prečo práve ona?“

„Prečo nie?“ odvetil Dumbledore protiotázkou.

Snape sa neveselo uškrnul a oboma rukami sa zaprel o riaditeľský stôl. „Vy viete prečo, Dumbledore. Netvárte sa, že ste nemali na výber. Mohli ste povedať, nech pošlú niekoho iného. Niekoho skúsenejšieho.“

„A nemal som rovno povedať, že chcem niekoho iného, pretože náš profesor elixírov je stále beznádejne zamilovaný do pani Potterovej?“

Úškrn na jeho bledej tvári sa nezmenil. „Nie, to ste nemali. Toto je vaša odmena za služby, ktoré vykonávam? Denne riskujem život, aby...“

„Upokoj sa, Severus,“ požiadal ho Dumbledore a trochu unavene vstal. „Budete sa predsa vídať iba pri jedle.“

„A v noci, keď budeme hliadkovať na chodbách,“ doplnil. „Toto nedopadne dobre. Zapamätajte si moje slová. Nedopadne to dobre.“

„Dávaj pozor, James!“ zahriakla ho Lily podráždene. Už od rána bolo všetko na nej. Neznášala to. Prečo nie sú schopní pobaliť si čo treba deň vopred?

James sa uhol ku stene, aby ho mohla obísť s horou vyžehleného oblečenia, ktorá jej balansovala v rukách.

„Nečerti sa, miláčik,“ uškrnul sa, keď prechádzala okolo a pokúsil sa ju pobozkať na líce. Nielenže bola jeho snaha márna, priniesla mu viac problémov, ako úžitku.

„Prestaň, Potter! Nevieš robiť niečo užitočnejšie, ako otravovať? Tvoje deti odchádzajú o pol hodiny do Rokfortu a ty si ešte ani nevytiahol auto z garáže, tak pohni kostrou!“ osopila sa naňho a rýchlo pobehla hore schodmi. Keď však dosiahla vrchné poschodie, narazila na niečo tvrdé. „Harry! Harry, prečo máš ten kufor naprostred chodby?! Chceš, aby som sa zabila?“

Čiernovlasá hlava jej najstaršieho dieťaťa sa vystrčila z dverí napravo s previnilým výrazom. Vedel, že mama je len prehnane podráždená. Veď inokedy je úplne v pohode! „Prepáč, idem ho zaniesť dole.“

„Ako ho chceš zaniesť dole, keď mám v rukách polovicu tvojich habitov?“

„Myslel som, že už mám všetko zbalené,“ jemne sa zamračil, ale pod jej dozorom otvoril kufor a nahádzal si tam, čo mu priniesla. „A Ruth chcela...“

Čo chcela jeho sestra sa však už Lily nedozvedela, pretože z izby na konci chodby sa ozval taký rachot, že Harryho slová v tom hluku zanikli.

Lily sa troma rýchlymi skokmi dostala k dverám a so slabým buchnutím ich otvorila. Jej dcéra stála nad otvoreným kufrom s prútikom v ruke a všetko v okruhu pol metra pokrýval sivý povlak.

„Čo sa stalo?“ zasyčala Lily úplne zničene, zrejme už na to nemala nervy.

„Chcela som to len urýchliť...“ Ruth sa previnilo zaškerila a v snahe tváriť sa, že sa nič nedeje, zaklapla kufor plný špinavých, očernených vecí a šikovne ho zamkla.

„Mimo Rokfortu predsa nesmieš čarovať!“ rozhorčovala sa jej matka, ale pripomínať jej to bolo rovnako zbytočné ako prosiť Voldemorta o milosť. „A v tvojom prípade by si nemala čarovať ani v škole. Čo si zase vyhodila do vzduchu? Nezatváraj ten kufor, všetko treba vyčistiť!“

„Nevzrušuj sa, mami,“ poradila jej dcéra flegmatickým tónom a bez štipky záujmu zamierila von zo zdemolovanej izby. „Niekedy si fakt hrozná. No a čo, že je to trochu špinavé, keď to budeme potrebovať čisté, vyčistí sa to, nie?“

Lily od rozhorčenia očervenela. „To teda nie. Odchádzame odtiaľto na niekoľko mesiacov a ja nemôžem nechať dom v takomto stave!“

Ruth si prehrabla dlhé čierne vlasy. „Prečo nie? Nikto tu nebude, komu to má vadiť? Poď, mami, naložíme kufre do auta a padáme, lebo nám to zdrhne.“

Hlboký povzdych jej prezradil, že mama rezignovala. Na moment sa zahľadela na tú spúšť, potom sa len pousmiala a pohladila dcéru po chrbte. „Práve si si zaistila prácu na prvé dni letných prázdnin, slečna.“

Ruth sa pretisla popri nej, na chodbe sa uškrnula na Harryho, ktorý počúval celý rozhovor s miernym pobavením - vedel, že Ruth si nakoniec presadí svoje - a pobrala sa dole za otcom. Auto už s jemným hučaním zastalo pred vchodom a James vyskočil von, aby mohol naložiť kufre. Žiarivo sa usmial na svoju dcéru a utekal jej pomôcť s batožinou. „Čo sa zase stalo? Počul som ju až do garáže.“

„Zase mi písal,“ povedala s podráždeným podtónom, ale jej krivý úškrn prezrádzal, že ju jeho pozornosť teší.

„Nedaj mu šancu,“ povzbudzoval ju James nakladajúc kufor do auta. „A keby príliš otravoval, budem na Rokforte zrejme celý rok, len mi naňho ukážeš a...“

„Myslím, že demonštrácia tvojej hrubej sily nebude v tomto prípade potrebná, oci,“ odbila ho a s hlbokým povzdychom si sadla na zadné sedadlo. „Ideme?“

„A tvoja mama tvrdí, že si celá po mne. Prečo jej vlastne nepovieš o tom chalanovi?“ vyzvedal James opierajúc sa o dvere auta. „Asi by to chcela vedieť.“

„No to isto a hneď by začala s tým moralizovaním,“ prevrátila Ruth očami. „Nepochopila by to, žijeme v inej dobe ako vy. Už ju počujem, ako hovorí: Nemôžeš sa zahrávať s jeho citmi, Ruth, buď mu povedz na rovinu, že ho nechceš, alebo s ním choď na to sprosté rande. - Ale samozrejme, slovo „sprosté“ by nepoužila.“

James sa srdečne zasmial. „Možno ju trochu podceňuješ, zlatíčko. Skús sa jej na to spýtať. Som si istý, že by ti poradila ako sa ho zbaviť lepšie ako ja.“

„Naša mamča?“ Ruth pokrútila hlavou. Začína pochybovať, či bol dobrý nápad vešať to na nos otcovi, nikdy by to nepovedala aj mame!

Cez vchodové dvere práve vyšiel Harry obložený batožinou zo všetkých strán. Jemu sa však James na pomoc neponáhľal s takou vervou, ako svojej dcére. V podstate mu pomohol len zložiť náklad do auta, upraveného zväčšujúcim zaklínadlom, takže sa dnu poľahky zmestili dva školské kufre, Jamesov batoh na batožinu, dva menšie Liline kufre a dve metly.

Konečne vyrazili. Na zadnom sedadle sa potichu zhovárali Ruth a o dva roky starší Harry so sovou v klietke na kolenách, zatiaľ čo vpredu Lily úpenlivo premýšľala, či nič nezabudli.

„A máš tie papiere, ktoré nám poslal Scrimgeour?“ uisťovala sa, keď už mierili do Londýna.

„Mám to zbalené, zlato,“ upokojoval ju James, a nenápadne sa obzrel na Harryho. Ten sa uškrnul a ústami mu naznačil. „Napíšem mu.“ Bolo mu jasné, že otec nechal papiere ležať na stole v pracovni a potrebuje dať vedieť Siriusovi, aby ich vyzdvihol.

„To som rada. Keby sme ich zabudli, určite nás prizabije. Po tom, ako sme pohoreli na tej minulej akcii si nemôžeme dovoliť zase ho sklamať,“ komentovala Lily, no pri každom slove sa čoraz výraznejšie uškŕňala.

„Čo sa stalo na „minulej akcii“?“ nenechala si Ruth ujsť príležitosť, aby sa to opäť spýtala. Vedeli, že ich rodičia - obaja aurori - sa niekedy v zime zúčastnili akejsi tajnej akcie proti Smrťožrútom, a bola to zrejme ich chyba, že akcia nevyšla. Nerozumela však, prečo sa na tom vždy obaja dobre zabávali a nikdy neodpovedali na ich zvedavé otázky.

„Nič, z čoho by si si mohla brať príklad,“ záhadne odvetil James s rovnakým úškrnom ako jeho manželka.

Ruth si unavene vzdychla a zadívala sa z okna na budovy mihajúce sa okolo nich. Tento rok bude na Rokforte riadne o ničom, ak ich budú kontrolovať na každom kroku. Ich rodičia totižto dostali za úlohu hliadkovať v priestoroch a okolí školy v záujme bezpečnosti študentov. Hovorilo sa, že Voldemortov záujem o školu rastie každým dňom a Dumbledore pritlačil na Ministerstvo, aby sa zvýšila jej ochrana. 

Keď o pár minút neskôr tlačili svoje vozíky k nástupišťu 9 a 3/4, Harry sa vehementne obzeral na všetky strany, či neuvidí svojich priateľov, no Ruth sa tvárila akosi neurčito. „Aj tak nechápem, prečo nemôžeme ísť jednoducho s vami. Aj tak je to celé trápne.“

„Lebo do Rokfortu sa cestuje Rokfortským expresom,“ odvetil James, vzal svojej malej princezničke z rúk vozík a nechal Lily, nech prejde deliacou stenou prvá. „A navyše, tiež si chceme užiť aj trochu súkromia.“

Harry sa zasmial a rozbehol sa za mamou, aby vzápätí zmizol za zdanlivo pevnou stenou.

„Počúvaj, mladá dáma,“ zachytil James svoju dcéru, keď sa chystala vykročiť za nimi. „Na to, že máš štrnásť si až priveľmi hubatá, nemyslíš?“

„Nie, oci, to si fakticky nemyslím. A pohnime sa, lebo nám ten hlúpy vlak ujde,“ vytrhla sa mu a s rozbehom prešla cez stenu. James sa zaprel do vozíka a vo chvíli, keď sa naňho neupieralo žiadne muklovské oko, rozbehol sa vpred, do sveta, ktorý miloval.