Najlepšie vo mne XIII.
Dumbledore. Mŕtvy?
Harry ohúrene pozeral na matkinu strhanú tvár. Dumbledore... Nedokázal tomu uveriť. Ginny ho objala okolo pásu a pritisla sa k nemu. Videl ako Ruth nervózne poklepkáva nohou. Akoby ju riaditeľ sklamal. Nechať sa len tak zabiť! To vôbec nebol jeho štýl! Nemohol ich na to nejako pripraviť?
Celá Chrabromilská klubovňa zostala ticho stáť. Narušiť mĺkvosť akýmkoľvek zvukom sa zdalo priam nemiestne.
Lily si vymenila spýtavý pohľad s profesorkou McGonagallovou. „Zajtra ráno sa dozviete vo Veľkej sieni čo bude nasledovať,“ povedala profesorka hlasným šeptom. „Zatiaľ sa vráťte do izieb.“
Nikto sa ani nepohol. „No tak...“
„A čo...“ vyhŕkla Ruth, až sa niekoľkí z mladších žiakov zľakli. „Čo ostatní? Inak sú všetci v poriadku?“
„Vy, slečna Potterová, váš brat a pán Black zostanete na chvíľku tu,“ opäť si vymenila s Lily veľavravný pohľad a poslala študentov do internátov. „Musím sa skontaktovať s Ministerstvom mágie, Lily, zvládneš to bezo mňa?“
„Určite. Ďakujem, Minerva,“ odvetila a natiahla ruku, pretože sa k nej už ponáhľali jej deti spolu s Davom. „Sadnite si. Ginny, ty by si mala ísť...“
„Bude tu,“ zasiahol Harry, zvalil sa do kresla a usadil si svoju priateľku na kolená. „Má rovnaké právo počuť, čo nám povieš ako ja.“
Lily sa zamračila. Toľká láska po dvoch týždňoch, či koľko to spolu vlastne ‚chodia‘? „Ale tu nejde len o teba, Harry. Musím hovoriť hlavne s Davidom.“
„Nech zostane,“ súhlasil aj David, aj keď v jeho hlase nezaznela ani štipka nadšenia. „O čo ide?“
„Dave, stretol si dnes v noci svoju matku?“
„Bola tu,“ bez okolkov pripustil pravdu. Vo vrecku ho ešte stále ťažil dar, ktorý od nej dostal, hoci stále nezistil, čo to je.
Lily bola v úplnom šoku. „Prečo si to nenahlásil! David, toto je vážna vec! Naozaj tu bola? Videl si ju?“
„Rozprával som sa s ňou,“ vyhlásil hrdo.
„Nič ti nespravila?“
Pokrútil hlavou. Keď sa na to celé pozrel odznova, uvedomoval si, aké bolo všetko, čo mu povedala, hlúpe. Ale v tej tichosti noci to vyznelo tak úprimne a dôveryhodne, že ani teraz nepochyboval o pravdivosti jej slov. Iba ak ich bude opakovať, stratia význam. „Len povedala, že to nechcela urobiť, aby som jej veril. A odišla.“
„Mal si to okamžite niekomu povedať,“ dohovárala mu nahnevane Lily, síce teraz to už bolo zbytočné. „Sirius ti predsa povedal, kto bola! Vedel si čoho je schopná, tak prečo si nič neoznámil?! Môžeš si gratulovať, že si ešte stále živý!“
„Zamysli sa nad tým čo hovoríš,“ prerušil ju David netrpezlivým posunkom, ktorý odkopíroval od svojho otca. „Keby bola naozaj taká mrcha, že by ma chcela namieste zabiť, asi by to aj urobila. Mala na to výbornú príležitosť - nikto o nej nevedel. A navyše, načo by ma zabíjala? Som jej syn. Nič som jej nespravil a nie som nijaký dôležitý človek, tak prečo by ma mala zabíjať?“
Lily pokrútila hlavou. „To neviem. Ale Sirius to stále tvrdil. Stále opakoval, že ona si vás nájde a dokončí, čo jej nevyšlo v minulosti. Určite na to bude mať nejaký dôvod.“
„Ale to je celé sprostosť,“ zapojil sa Harry s úškrnom. „Dave má pravdu - keby ich chcela zabiť, dnes v noci na to mala výbornú príležitosť. Neverím, že by si ju nechala ujsť, keď ich tak strašne chce dostať! A pozri, Dave je úplne v poriadku a Sirius tiež stále žije, tak prečo robíš paniku?“
Pomedzi jej roztrasené pery sa vydral hlboký povzdych. „Sirius nie je v poriadku. Mali by ste vedieť, že Sirius aj s Jamesom sú dve hodiny nezvestní.“
Ginny sa zakvačila do Harryho ramena, pretože jej priateľ nadskočil na sedačke akoby si omylom sadol na ježka. „Otec? Ale oni šli do Rokvilu!“
„Remus s Tonksovou sú tu,“ povedala Lily a teraz civela na Ruth, bledú ako stena.
„Ale to ešte nemusí znamenať, že...“
„Viem len toľko, že Jamesa vzali so sebou. Siriusa nikto nevidel, odkedy sa s profesorkou McGonagallovou rozdelili, aby prehľadali hrad. Boli tu a teraz ich nikto nevie nájsť,“ zhrnula, pošúchala si ramená dlaňami, akoby jej bola zima a trochu pokojnejšie pokračovala: „Severus sa šiel pozrieť za nimi. Sľúbil mi, že ma bude informovať, pokiaľ zistí, čo sa s nimi stalo. Zatiaľ vám nemôžem povedať nič s istotou. Ale...“
Nepovedala im to najdôležitejšie - nevedeli nič o tom, čo so Severusom videli na vlastné oči, že James mol zrejme Voldemortov špión. Sama tomu nedokázala uveriť, ako by to mohla povedať niekomu ďalšiemu?
„Inak sú všetci v poriadku,“ dokončila, pričom výrazne pozrela na Ruth. Vedela, že sa musela báť o svojho „priateľa“ Malfoya. Vstala, aby čo najrýchlejšie mohla odtiaľto odísť do samoty a utriediť si myšlienka. „Okamžite ako sa niečo dozviem, dám vám vedieť.“
„Ale mami...“ zafňukala Ruth úplne nechápavo. „Teraz nemôžeš len tak odísť! Idem s tebou!“
Lily chcela protestovať, ale jediný skúmavý pohľad na dcéru jej prezradil, že je oveľa viac vydesená, než by pri takej neprívetivej povahe čakala. „Tak poď,“ súhlasila, preklopila portrétový otvor a spoločne vyšli na chodbu.
James otvoril oči. Niekto ho surovo postavil na nohy.
„Si v poriadku, Potter?“ zavrčal ženský hlas pri jeho uchu. Bol mu zvláštne známy, ale nedokázal ho zaradiť. Mal pocit, že ho treba priradiť k niektorej veľmi starej spomienke, ktorá v ňom vyvolala zmiešané pocity, ale nespomenul si prečo.
„Nič mi nie je,“ povedal automaticky a obzrel sa, aby zistil, kde je. Bola to obrovská hala vyzdobená drahým nábytkom s mäkkým plyšovým kobercom a presvetlenými oblúkovitými oknami. Nepatril to k Rokfortu. Nikdy predtým tu nebol.
Cítil, že za jeho chrbtom stoja akísi ľudia.
„James,“ spýtavo sa ozval známy hlas.
„Sirius!“ potešil sa, no keď sa konečne obzrel, úsmev na perách mu zamrzol. Bol to Sirius, ale nie tak, ako by ho chcel vidieť. Kľačal na zemi vedľa kresla ozdobeného zlatou obrubou. Ruky mal zviazané za chrbtom a k spánku mu pritískala prútik známa žena. Diana sedela v kresle s lenivo prekríženými nohami. Až teraz vedel, čí hlas ho to prebral.
„Konečne, Jamie. Tuto Sirius nechcel veriť tomu, čo hovorím,“ usmievala sa a voľnou rukou pohladila svojho manžela po vlasoch ako psa, ktorý sa rozložil pri jej nohách. Sirius mykol hlavou nabok, aby sa jej striasol. „No, no, no. Kedysi si to predsa zbožňoval, miláčik. Azda ma už neľúbiš tak ako kedysi?“
„Sklapni, Diana, hnusíš sa mi,“ zavrčal, no ona sa len dráždivo smiala.
„O čo tu ide?“ spýtal sa James uvedomujúc si, že pri dverách stoja ďalší Smrťožrúti vrátane Bellatrix a jej manžela a so záujmom sledujú túto scénu.
„Oh, prepáč, Jamie,“ afektovane sa spamätala Diana a opäť pohladila Siriusa po hlave. Tentoraz sa mu nepodarilo ten dotyk striasť a jej ruka so žiarivo červeným lakom na nechtoch sa mu skĺzla na krk. James jasne videl, ako sa jeho kamarát striasa od hnusu. „Nepočkali sme na teba, Augustus ťa omráčil naozaj dôkladne. Už som nášmu milovanému Siriusovi povedala ako sme ho zradili. My obaja.“
James sa sústredene mračil. Akú hru to s nimi hrajú? Prečo Sirius kľačí na zemi ako mučeník, kým on stojí s voľnými rukami a Diana sa k nemu správa tak dôverne. Akoby mal vedieť čo je vo veci. Ale on to predsa nemá odkiaľ tušiť! Nemýlia si ho s niekým?
„O čom?“ uisťoval sa, či dobre počul.
„Ach,“ vzdychla si, naklonila sa bližšie k Siriusovi a rukou mu skĺzla pod košeľu na huď. Jej dlaň sa zastavila na mieste, kde mal srdce. „Chcel si mu to povedať sám. Prepáč, moja chyba. Vždy som bola nedočkavá.“
„Daj tú ruku preč!“ zavrčal Sirius. Nemal ani najmenšiu šancu vymaniť sa z jej zovretia.
„Lebo čo? Uhryzneš ma? Alebo ma zase hodíš do ohňa?“ spýtala sa sarkasticky, ale ruku neodtiahla. Potom zašepkala: „Chcem cítiť posledné údery tvojho srdca.“
James rýchlo premýšľal. Sú tu zjavne sami s bandou tých najvyberanejších Smrťožrútov. Siahol po prútiku. Ako očakával, nebol tam. On nemá prútik, Sirius je zviazaný. Nemajú šancu.
„Prútik si stratil ešte v Rokforte,“ zareagovala Diana na jeho pohyb. „Tak už povedz Siriusovi ako si ho zradil. Ako si prezrádzal všetky akcie. Ako si ich kazil, James. Povedz mu ako si vybral moje záznamy zo spisu a ako si mi poradil ukázať sa na verejnosti, aby sa vyľakal a pokazil ten posledný záťah. Povedz mu o tej noci, James, keď si zabil Petra.“
Ani ľadová sprcha nemohla Jamesa tak prebrať ako jej posledná veta. „Čo o tom vieš?“
Diana sa zasmiala. „Ale no tak! Len nám povedz čo to tom vieš ty. Sirius je už nesmierne zvedavý! Keby si len cítil ako mu splašene bije srdce. Je ako zajac.“
Tentoraz sa pobavene zarehotali Smrťožrúti sledujúci šou od dverí.
„Zavri si konečne hubu,“ osopil sa Sirius a zabodol nepriateľský pohľad do Jamesa. „No tak hovor. O čo ide? Čo vieš o Petrovej smrti, James?“
„Nezabil som ho,“ precedil pomedzi zuby. „Bola to nehoda, Sirius. Vieš, že by som nikdy nezabil priateľa!“
„Ale nepriateľa áno,“ doplnila Diana a tragikomicky si vzdychla. „Chudáčik Sirius, veril historke o jeho statočnej smrti v boji? Len si spomeň ako to bolo. Premiestnili ste sa na nesprávne miesto, však?“
„Áno,“ súhlasil Sirius podozrievavo zazerajúc na všetky strany. Jeho túžba dozvedieť sa viac bola silnejšia ako nedôvera. „Boli sme uprostred kukuričného poľa a nevedeli sme kam ísť.“
„Tak som šiel na prieskum,“ skočil mu do reči James.
Sirius prižmúril oči v snahe vybaviť si tie momenty. „Nie. V skutočnosti sa prvý ponúkol Peter, ty si sa len pridal.“
„Možno,“ pripustil. „Peter bol trochu nešikovný. Dobre vieš, že nemohol ísť sám!“
„A čo bolo potom?“ vyzýval ich, aby rozprávali.
„Neviem,“ pripustil Sirius s hnevom. „Šli ste tak ďaleko, že sme vás nepočuli a potom si sa vrátil s bandou Smrťožrútov v pätách.“
„To bola jedna z najlepších bitiek čo si pamätám!“ komentoval niekto pri dverách. „Už sme ti poďakovali za naplánovanie, James?“
„JA NIE SOM S VAMI!“ zrúkol James a chcel sa napriek všetkým nepriaznivým podmienkam vrhnúť na pomoc priateľovi, ale narazil na akúsi neviditeľnú stenu., ktorá ho starostlivo od Siriusa oddelila. „Nie som Smrťožrút, Sirius! Nie som! Veríš mi? Však mi veríš? Som predsa tvoj priateľ!“
„Zabil si Petra?“ spýtal sa ešte raz celkom pokojným hlasom.
„Bola to nehoda,“ trval na svojom James. „Nikdy by som...“
„Zabil si ho a nič si nepovedal?“
James prestal bojovať so stenou a zahanbene sklonil hlavu. „Musíš mi veriť. Ja nie som Smrťožrút.“
„Tak ako mi potom vysvetlíš, že ja som zviazaný na zemi, kým ty stojíš a si voľný?“
„Ja...“ James sa obzrel okolo seba. Bellatrix sa zákerne uškierala, Lucius sa tváril znudene, ale kútikom úst mu pošklbávalo, Diana stále držala ruku na Siriusovej hrudi a výraz jej tváre bol akýsi spýtavý a výsmešný zároveň. Až teraz to pochopil. Chcú len mučiť Siriusa predtým, než ho s radosťou zabijú. A on ako blázon na tú ich hru pristal.
„Tak to už skončime,“ ozvala sa zrazu Bellatrix a rýchlo vykročila dopredu. „Temný pán povedal, že Sirius je môj, Diana. Ruky preč.“
Diana si ju opovržlivo premerala. „Ešte posledná rozlúčka, Bella a bude tvoj.“
Sklonila sa hlbšie k nemu a niečo mu pošepkala tak potichu, aby to nikto nepočul. Podľa toho, ako sa Sirius mykol v putách to však nebolo nič príjemné.
„Nechajte ho!“ James sa prebral až keď Diana vstala a odstúpila pár krokov. Neviditeľná stena sa však ani nepohla. „NIE! SIRIUS!!“
„Ale no tak, James, Temný pán ho sľúbil Belle. Ty môžeš zabiť napríklad Lily,“ posmešne ho utešoval niekto od dverí.
Bellatrix starostlivo namierila prútik na jeho hruď, no potom si to rozmyslela a dvihla ho vyššie k tvári. „Zbohom, bratranček.“
„Počkám si na teba v pekle,“ odvetil.
James videl ako sťažka prehltol. Neodvrátil však zrak od špičky jej prútika. Pozeral sa smrti do očí. Do posledného momentu...
„Avada Kedavra!“ vykríkla zrazu Bellatrix a zelený plameň rozčesol vzduch svojou neskutočnou silou. James počul vlastný výkrik a skôr ako si to uvedomil, neviditeľná stena zmizla. Siriusovo nehybné telo však už bezvládne ležalo na podlahe. Podišiel k nemu. Nohy akoby mal zviazané. Na každý krok vynaložil toľko energie až sa bál, že mu nebude stačiť na tak dlhú cestu - na celých päť krokov.
„Odvlečte ho niekto,“ zavelila Bellatrix. Znechutene si premerala Jamesa, ktorý s roztrasenými rukami prevracal jeho telo a márne sa ho snažil prebrať k životu. „A viete čo treba robiť s Potterom.“
Nevnímal to. Bolo mu jedno čo hovorí. Teraz tu bol len Sirius a ten kratučký moment medzi životom a smrťou.
