Najlepšie vo mne IX.
Víkend je pre mnohých najkrajšou časťou týždňa. Osobitne si ho však užívajú tí, pre ktorých znamená dva dni strávené s milovanou osobou. Aj Harry sa neobvykle tešil na víkendy, odkedy začal chodiť s Ginny. Užívali si jeden druhého a všetci ich priatelia im ich šťastie zo srdca priali. Len Ruth sa akosi nevedela šibalsky uškŕňať, keď sa dostala do ich spoločnosti.
„Oh, zase prichádza krásny s krásnou,“ poznamenala uštipačne popod nos, keď sa objavili na druhom konci miestnosti. „Aby sa náhodou tou láskou nezožrali. Musia sa predvádzať na každom kroku?“
„Nechaj ich,“ mračila sa Hermiona a zakývala Harrymu, aby šli k nim. „Sú spolu nesmierne zlatí, no nie? Pozri, ako k sebe pristanú! A s Davidovými dievčatami si nikdy nemala problém. Dopraj to týmto dvom.“
„Harry si proste vie vybrať,“ odsekla a otvorila si knihu pred nosom, aby na nich nemusela pozerať.
„Kde ste boli?“ vyzvedal Ron, pričom sa rozvalil na gauči ako kráľ a snažil sa tváriť rovnako arogantne ako to zvykol robiť Dave. „Prišla pošta od mamy, Ginny, potom jej odpíš.“
„Prečo zase ja? Čo nevieš písať?“ hnevala sa. Každá chvíľa s Harrym jej bola vzácna a nechcela prísť ani o jedinú sekundu.
„Lebo ty si jediná z rodiny, kto s ňou dokáže normálne rozprávať odkedy Percy...“ nedopovedal. Všetkým bolo jasné, čo mal na mysli. Ich starší brat Percy, ktorý mal vždy väčšie ambície, než je slušné, sa až príliš zbrklo hrnul do boja s čarodejníckym podsvetím a minulé leto na to doplatil životom.
„Stačí, keď na ňu budeš milý,“ bojovala Ginny naďalej za svoje oslobodenie od písania zdĺhavej sovej pošty. „Určite sa poteší, keď jej občas napíšeš aj ty.“
Ruth zabuchla knihu, otrávene si Ginny premerala a potom spustila: „Akoby si nemohla normálne rovno povedať, že nemáš čas odpísať, pretože sa musíš sústavne venovať môjmu úžasnému bratovi. Načo tu Rona citovo vydieraš? Povedz mu to rovno!“
„Ruth, upokoj sa,“ zasiahla Hermiona.
„Neupokojím sa. Nech sa upokoja oni. Odkedy spolu chodia správajú sa k nám ako k menejcenným. Ale my nie som o nič sprostejší ako vy,“ rozčuľovala sa. „Mám vás plné zuby. Kade chodíte sa musíte po sebe vešať a vôbec vás netrápi...“
„Prečo nejdeš na rande s Benom, keď ti to tak chýba?“ zavrčal na ňu Harry. Tuho si k sebe pritískal Ginny, akoby jej Ruth chcela ublížiť.
„Lebo nechcem!“ zaškriekala. „Pochopte konečne, že...“
Možno ju zastavil šok z toho, že jej po lícach stiekli slzy zlosti, možno nemohla pokračovať, pretože sa jej do hrdla drali vzlyky, no vetu nikdy nedopovedala. Treskla svoju knihu na stôl a vybehla z klubovne. Nemalo význam niečo im vysvetľovať, keď nevedeli to, čo je podstatné a čo sa bála komukoľvek prezradiť. Ako kráčala chodbami počula, že Hermiona ju hľadá, ale ona sa s ňou nechcela rozprávať. Potreboval niekoho iného. Niekoho, kto ju bez pochybností pochopí a podporí.
Zamierila k rodičom. Hermionu nechala ďaleko za sebou a ponáhľala sa za ním. Neklopala, jednoducho vošla.
„Oci?“ zavolala do prázdnej miestnosti. „Tati, si tu?“
Bočné dvere sa otvorili, no nevykukla z nich otcova usmiala tvár, ale mamina, trochu vzrušená. „James tu nie je, šiel do Rokvilu,“ oznámila jej. „Poď ďalej, nechce sa mi tu byť samej.“
Ruth zaváhala. Buď mama, alebo Hermiona. „Asi radšej pôjdem.“
„Poď na chvíľu ku mne, prosím ťa,“ zaprosila Lily, natiahla za ňou ruku a bola rozhodnutá nespustiť ju, kým sa Ruth nerozhodne stráviť s ňou hodinku svojho času. „Musím ti niečo úžasné ukázať! Určite sa ti to bude veľmi páčiť!“
Nakoniec dcéru zlomila a spoločne vošli do spálne. Na posteli ležal rozložený veľký kus pergamenu a Lily naň nadšene ukazovala. „Pozri, akú som našla mapu! Tvoj otec ju predo mnou skrýval ako malé decko. Zapamätaj si, chlapi sú ako deti. Nehrabala som sa mu vo veciach, našla som ju náhodou! Pozri sa pozorne. Vieš čo to je?“
„Oh,“ Ruth jej reakcia vyrazila dych. Iste, že vedela, čo to je. Bola to Záškodnícka mapa, jej mapa, ktorú sa bála mame ukázať. „To je... neskutočné.“
„Však?“ žiarila Lily. „Netušila som, že niečo také existuje! Pokojne si ju prezri, je to veľmi zaujímavé.“
Ruth si poslušne ľahla na posteľ, podoprela sa na lakte a tvárila sa, že študuje každú chodbu zachytenú na pergamene. Dumbledore sa, ako zvyčajne, prechádzal po svojom kabinete a chodbou k nemu sa ponáhľala bodka s menovkou Severus Snape. A vtedy jej niečo napadlo.
„Mami!“ vyhŕkla.
Lily prekvapene zdvihla pohľad. Študovala mapu z druhej strany. „Prosím?“
„Ty a Snape,“ vyvaľovala na ňu oči akoby ju videla prvý raz vo svojom živote a zdala sa jej úplne neskutočná. „Ty si kedysi chodila so Snapom!“
„Nie,“ zasmiala sa. „Nikdy som so Severusom nechodila, hlupáčik. Sme len priatelia. Odkiaľ máš taký nezmysel?“
Ruth sa posadila na posteli. „Nemusíš klamať. Ľúbila si ho, však? Vždy ste si tak rozumeli, prečo mi to nenapadlo skôr? Ľúbili ste sa, však, mami?“
„Kam chodíš na také hlúposti?“ mračila sa Lily.
„Nie je to hlúposť. Aj ocko ho nemá rád. To preto, však? Ľúbila si Snapa, ale on bol zo Slizolinu a ty si bola Chrabromilčanka, však to bolo presne tak? Chceli ste byť spolu, ale okolnosti vám to nedovolili. Všetci by ťa boli odsúdili, keby si s ním zostala, tak ste sa museli rozlúčiť a ty si si vzala ocka,“ presvedčivo rozpletala svoje teórie ďalej, hoci Lily odmietavo krútila hlavou na každé jedno jej slovo a občas sa prekvapene zasmiala. „Ale stále sa ľúbite. Mala si byť s ním, ak ho ľúbiš! Načo si si brala ocka? Len preto, že on bol Slizolinčan si ho opustila? Prečo si to aspoň neskúsila?“
„Prestaň!“ zahriakla ju Lily vyplašene, vstala a sadla si na posteľ k nej. „Nič z toho nie je pravda, Ruth. Severusa som nikdy neľúbila inak ako kamaráta, je ti to jasné? Jamesa milujem viac ako kohokoľvek iného na tomto svete, inak by som si ho predsa nevzala! A keby som mala ľúbiť Severusa určite by som ho neopustila kvôli takej pletke ako sú fakulty. Ľudí tu triedi klobúk. Sprostý starý klobúk, Ruth, čo o nich môže vedieť? Vidí len momentálne túžby a človek sa mení. Aj pri Severusovi sa splietol, nakoniec nie je až taký Slizolinčan. Nikdy by som ho neopustila kvôli takej hlúposti... keby som ho ľúbila aspoň z polovice tak, ako tvojho ocka. Pamätaj si to, Ruth.“
„Ja len... takže Snapa neľúbiš?“ uisťovala sa a zrazu sa jej zdalo, že matke môže povedať viac. Tisíc nevyslovených otázok, ktoré sa v nej potajomky množili celé mesiace. „Vieš, je tu jeden chlapec, otec mi sľúbil, že ti o ňom nepovie.“
„Nepovedal,“ uškrnula sa Lily. „Hovor.“
„No, volá sa Ben a je dosť otravný, teda - je presvedčený, že mám s ním ísť na rande,“ vysypala zo seba rýchlo. „A otec povedal, že sa ťa mám spýtať ako ho odplašiť, vraj mi budeš vedieť poradiť lepšie ako on. Čo tým myslel?“
Na jej prekvapenie sa Lily dievčensky zachichotala. Neverila, že jej matka je niečoho takého schopná. „James vie o čom hovorí,“ usmievala sa ako slniečko. „Tiež sa, chudák, natrápil, kým ma dostal na rande. Ale nie preto, že by som ľúbila niekoho iného, to nie. Len som ho nevedela vystáť.“
„A čo potom? Ako ťa zbalil?“
Lily mykla plecom. „Jedného dňa som si uvedomila, že bez tých jeho blbostí si neviem predstaviť svet. Zrazu som sa pristihla, že s ním rátam pri každom mojom pláne do budúcnosti. Už to nebolo: ‚Budem mať malý domček a tri deti.‘ Ale skôr niečo v štýle: ‚Chcela by som malý domček, ale James bude určite potrebovať izbu na tie svoje metlobalové haraburdy!‘ A potom som zistila, že mal pravdu od samého začiatku. Patríme k sebe.“
Ruth sa blažene usmievala. „Lenže ja Bena vážne ani trochu neľúbim.“
„Ja viem,“ pohladila ju mama po pleci, zhodila mapu na zem a ľahla si na posteľ. „Nechoď s ním nikam, pokiaľ si nie si istá, že ho ľúbiš. Bude to znieť povrchne, ale je to ako keď si kupuješ nové šaty. Pokiaľ si ich nezamiluješ už na začiatku, ešte predtým ako si ich záväzne kúpiš, nebudeš ich nosiť. Ak by si prijala jeho ponuku a pritom vieš, že ho nechceš, len by ste sa zbytočne pohádali a nemuseli by ste dostať ďalšiu šancu. Nech si pekne počká pár rokov, nezaškodí mu to.“
„To je síce pekné, ale...“
Lily sa zasmiala. „Máš pravdu, keby mi toto nikto povedal pred dvadsiatimi rokmi, poslala by som ho niekam.“
„O to nejde. Bolo to pekné a určite veľmi poučné, ale pre mňa tu je niekto iný,“ vysúkala zo seba napokon.
„Kto,“ smiala sa Lily. Takto sa s dcérou nerozprávala od jej deviatich rokov. Nevýslovnú radosť z ich dôverného rozhovoru nemohlo narušiť nič. Chytila ju za ruku a kým sa Ruth odhodlávala vysloviť jeho meno, hrala sa jej s prstami.
„On je zo Slizolinu,“ povedala.
„Čože je?“ zalapala Lily po dychu. Jej dcéra a nejaký Slizolinčan? To nemyslí vážne! Ani sa nečuduje, že to nechcela nikomu povedať!
„Vravela si, že na takých hlúpostiach nezáleží...“
„Pokiaľ je to naozaj dobrý človek, Ruth!“ zahovárala. „Ak je milý a dobrosrdečný a v tej fakulte sa ocitol skôr hlúpou náhodou, než z presvedčenia, je to v poriadku. Ale ak si sa zaľúbila do nikoho, kto ani netuší, čo láska znamená, niekoho ako Malfoyovci, ktorí vyslovene obdivujú Voldemorta, radšej mi to ani nehovor. Nežijeme v stredoveku a ja ti nebudem schvaľovať priateľov, ale dobre ti radím - daj si pozor.“
Ruth sa prudko nadýchla. „Vedela som, že to nepochopíš,“ povedala kyslo. „Nikto to nemôže pochopiť, pretože ho nepoznáte. Áno, má dosť nepríjemnú rodinu, ale to neznamená, že je tiež taký! Pozri sa na Siriusa. On je tiež iný.“
Lily zaváhala. „Ako nepríjemnú rodinu. Povedzme ako Malfoyovci?“
„Povedzme, že Malfoyovci,“ upresnila Ruth. „S Dracom som sa spoznala, keď sme boli po škole u McGonagallovej. Nie je taký, ako si myslíte! Videl všetko, čoho je Voldemort schopný a nenávidí ho rovnako ako my.“
„Draco Malfoy je slizký had, ktorému ide len o seba! Pri prvej príležitosti ťa opustí a pridá sa na ICH stranu. Naozaj si si vybrala výborne,“ ironicky sa do nej zadrapila Lily.
„Hlavne že dokonalý Harry má úžasnú Ginny,“ vybuchla. „Draco sa len bojí! To neznamená, že ma nemôže mať rád! Netušíš ako sa musí cítiť, keď mu po dome pobehuje ON! Netušíš ako rád by sa oslobodil. Jednoducho sa len bojí. Prečo mu nedáš šancu, mami?“
„Neviem či je rozumné zaťahovať ho do niečoho takého,“ rozvážne odvetila, hoci dcérine slzy sa jej hlboko dotkli. „Ak mu naozaj hrozí nebezpečenstvo, radšej neprilievajte do ohňa.“
Horúce slzy stekajúce po Ruthinej tvári sa premenili na číre zúfalstvo. Ak by jestvovala možnosť ako Dracovi pomôcť, Lily by to rada skúsila. Keď nie preto, že Dracovi verí, tak určite preto, že mu verí Ruth. A napriek rozličnosti situácií v nej videla samu seba, keď sa pred rokmi priatelila so Severusom a nikto nevidel dôvod. Možno aj Ruth objavila vnútornú krásu v niekom, kto vyzeral na prvý pohľad ako netvor.
