Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

 „Vstávať!“ pobozkala ho Lily na líce namiesto toho, aby musel počúvať zvuk otravného budíka. James unavene zazíval, nahmatal okuliare a nasadil si ich na rozospaté oči, kým Lily prechádzala od jedného okna k druhému a otvárala ich dokorán. „Dnes bude náš veľký deň! Musíš mi ukázať všetky zákutia Rokfortu, Potter, všetky!“

„Jasné,“ súhlasil, hoci ešte skôr ako to povedal vedel, ktoré pri prehliadke hradu vynechá. Napríklad tú tajnú chodbu, ktorá vedie do miestnosti vedľa prefektskej kúpeľne. Vždy bola výborným miestom na pozorovanie a počúvanie. O tej však Lily nemusí vedieť.

Hrad sa už pomaly dostával do bežného rytmu dlhých školských dní. Veľká sieň praskala vo švíkoch a šum hlasov ich sprevádzal až k profesorskému stolu.

„Čau, oci,“ pristavil ho Harry, keď prechádzali okolo. „Dobré ráno, mami!“ kývol jej a pokynul Jamesovi, nech pristúpi bližšie, aby sotva počuteľne zašepkal: „Mám to.“

James sa uškrnul. „Hoď mi to do kancelárie. A kde je Ruth?“

„Ešte neprišla,“ odvetil, hodil očkom na dvere a pousmial sa. Práve vošla Ginny Weasleyová, sestra jeho najlepšieho priateľa. „Prečo? Potrebuješ od nej niečo?“

„Potrebujem, ale nespomínaj jej to,“ pripustil James a zvedavo sa obzrel cez plece, aby zistil na koho sa Harry pozerá. „Pekná.“

Harry sa zasmial, pozrel na mamu, ktorá si šla sadnúť a opäť na Ginny. „A navyše perfektná v metlobale. Stav sa, že bude moja o dva týždne, oco.“

„Dva? To ťa Sirius nič nenaučil?“ zapochyboval James ešte stále s úškrnom na perách.

„Mám miernu konkurenciu,“ priznal Harry a zamračil sa na Siriusovho syna. David bol od Harryho o rok mladší, no zdedil po svojom otcovi toľko Blackovskej hrdosti, sebavedomia a krásy, že keby prejavil rovnako okatý záujem o Ginny ako Harry, bolo by takmer isté, kto by v tomto boji zvíťazil.

Medzitým sa Lily usadil za stôl hneď vedľa Severusa. Síce ich priateľstvo sa rozpadlo už pred mnohými rokmi, stále si, ako sa Lily domnievala, veľmi dobre rozumeli. Na tých pár stretnutiach, ktoré sa uskutočnili v hlavnom stane Fénixovho rádu sa ich vzájomná dôvera prehĺbila. Veľmi dobre vedela, že James ani Sirius sa len tak ľahko nedajú presvedčiť o Severusovej zmene, vedela, že mu neveria. Ona však chápala, že v úlohe dvojitého špióna sa nikdy nebude môcť správať tak bezprostredne a nebude môcť ani naplno bojovať na ich strane. Podporovala Severusa v tom, čo robí, hoci jej nechcel prezradiť, čo konkrétne to je, a verila mu celou svojou dušou. Nehľadala cestu k nemu a tomu, čo bolo, keď boli malí, ale snažila sa vybudovať niečo nové na pevných základoch dôvery, ktorú k sebe navzájom pociťovali. Nemala však vždy pocit, že by sa o to isté pokúšal aj Severus. Akoby sa odmietal k nej správať s rovnakou otvorenosťou. James tvrdil, vraj bol taký vždy a Lily v ňom chce vidieť niečo, čo tam nie je, nikdy nebolo a nikdy ani nebude. Lily však kedysi poznala jeho svetlú stránku a chcela ju opäť prebudiť.

A Snape? Snažil sa potlačiť svoje city, aby mohla byť Lily šťastná s Jamesom? Alebo len čakal na vhodnú príležitosť, aby mohol vystrčiť pazúry?

„Ale teba netreba kontrolovať, Severus,“ smiala sa práve Lily, keď si k nim James celkom neochotne prisadal. „Myslím, že žaláre sú najbezpečnejšie miesto z celého hradu!“

„A keby sa tam aj Smrťožrúti boli dostali,“ doplnil James a veľavravným gestom si Lily pritiahol k sebe. „Ty by si si s nimi rád pokecal, alebo nie?“

Ich vzájomné pohľady do seba vrazili s takou horlivosťou a mrazivou nenávisťou, až mala Lily chuť vstať a ísť sa naraňajkovať k svojmu synovi. „Ste ako...“

„Áno, Potter,“ prerušil ju Snape nevšímajúc si jej slová. „To je moja úloha. Udržať Temného pána a jeho najvernejších čo najďalej od vás, kým vy sa hráte na hrdinov.“

„Alebo skôr nosíš Voldemortovi cenné informácie o našej činnosti...“

„To by ste najprv museli nejakú vykonávať. Možno ti to ešte nikto nepovedal, Potter, ale vypisovanie papierov a silácke reči Temného pána vôbec nezaujímajú.“

Snape zaryl svoj chladný pohľad tak hlboko do Jamesových hnedých očí, až to bolo nepríjemné. James však pohľadom neuhol ani o milimeter. Rukou však siahol po prútiku. Nevytiahol ho, len naň upozornil. Dal najavo, že je ochotný použiť ho.

„Čo si tým chcel povedať, Fňučko?“ zašepkal.

„James, okamžite prestaňte!“ upozornila ho Lily rázne a rukou mu zovrela plece, akoby ho chcela priviesť tým stiskom k rozumu.

„Myslím, že všetci veľmi dobre vedia prečo sa ani ty, ani Black nedostanete do poriadnej akcie. Všetko, čoho sa chytíte, pobabrete. Aspoň viem prečo je tvoj syn tak úžasne neschopný na Elixíroch.“

„Severus!“ zavrčala Lily a musela Jamesa zatlačiť do sedadla, pretože sa snažil vstať, pričom sa úplne vykašľal na prútik. Samej jej však stúpala do hlavy zlosť. Vedela, že Harry nemá talent na elixíry, ale to neznamenalo, že ho niekto môže vyhlásiť za neschopného. A navyše, Snape nevedel nič o tom, prečo ich Scrimgeour neposielal na nebezpečné misie. „Obaja prestaňte. Uvedomte si, kde sme.“

Ešte chvíľu trvalo, kým Od seba odtrhli vražedné pohľady, ale napokon si Lily mohla gratulovať, že včas zasiahla a celá Veľká sieň nemala divadelné predstavenie zadarmo.

James párkrát nahnevane pichol vidličkou do jedla, no Snape sa príboru ani nechytil. Zdalo sa, že tento deň chce prežiť o hlade.

„Ste ako malí chlapci,“ poznamenala Lily, keď jej bolo jasné, že tento spor ešte len bude pokračovať. „Ide vám predsa obom o to isté - poraziť Voldemorta, tak prečo si nedokážete ani trochu veriť?“

„Veľmi dobre vieš, prečo mu neverím, Lily,“ vyprskol potichu James. „Ako inak sa mohol Voldemort dozvedieť o tej akcii - prísne tajnej akcii v južnom Welse, ak...“

„Ty si o tej akcii počul, Potter? Ktorý dobrák ti o nej povedal?“ podpichol ho opäť Snape s mrazivou ľahkosťou.

„Pomáhal som ju pripravovať, Fňučko a keby si do toho nepichal s tým tvojím otrasným nosom, aj by to vyšlo,“ zavrčal, no v tej chvíli zbadal, ako do Veľkej siene vchádza jeho dcéra. Vedel, že takéto správanie je detinské, ale zároveň nedokázal Snapovi dôverovať ani minútu. Nie, kým od neho - po všetkom, čo sa v minulosti stalo - závisel život celej jeho rodiny. „Ešte sa stretneme.“

James vstal a zamieril oproti Ruth. Musel vidieť svojho otca, ale nedala najavo, že by ju jeho prísny pohľad vyvádzal z miery. Naopak. Usmiala sa ako slniečko, keď ju zastavil a potichu požiadal, aby s ním šla na chodbu.

„Chcem sa najesť, oci,“ zaprotestovala, ale James bol neoblomný.

„Máš niečo, čo mi patrí a nevyhnutne to potrebujem. Nenúť ma, aby som ti ten plášť zobral násilím,“ upozornil ju a naznačil, aby s ním šla do chrabromilskej klubovne a vrátila mu, čo je jeho.

Ruth si prekrížila ruky na hrudi a v tej chvíli pripomínala svoju matku viac, než si kedy James všimol. „A čo ak nepôjdem? Strhneš mi body? Tak to by si bol vážne obľúbený.“

„Povedal som, že si ho vezmem po svojom. Nemysli si, že ťa k tomu nedokážem prinútiť len preto, že si moja dcéra, Ruth Potterová!“

„Nuda,“ Ruth predstierala, že zíva. „Tie tvoje vyhrážky poznám, oci...“

„Ale nikdy som na teba nepoužil to zaklínadlo, ktorým som prinútil Greybacka, aby nám predviedol svoje spodné prádlo,“ uškrnul sa.

Tú príhodu musela počuť už najmenej tisíckrát, a síce už roky vedela, že si ju otec so Siriusom celú vymysleli, otec ju uisťoval, že také zaklínadlo nielenže pozná, ale osoby, na ktorých ho vyskúšal na to nikdy nezabudnú.

„Myslíš to, ktorým by si ma otočil dole hlavou...“ uisťovala sa stále s posmešným tónom, ale tentoraz sa snažila predstierať, že sa začala báť.

„Prestaň sa predvádzať, Ruth, požiadal ju priamo. Poznám niekoľko metód ktorými by som ťa mohol donútiť, aby si mi ten plášť vrátila, ale ty si rozumné dievča, však? Dones mi ho do kabinetu ešte dnes do večera a budeme sa tváriť, že sa nič nestalo, dobre? Navyše, keby si o niekedy potrebovala, stačí povedať.“ potľapkal ju po  ramene a otočil sa na odchod, keď sa ešte raz obzrel cez plece a celkom nahlas sa spýtal: „A ktorý je ten chalan, ktorý ti znepríjemňuje život?“

„OCI!“ zamračila sa a bez odpovede odpochodovala k stolu.

Ani tu ju však nečakali nadšené kamarátky. Ginny sa práve so všetkou energiou, ktorú v sebe nazbierala hádala s Harrym o novej metlobalovej stratégii. Hermiona však počula poslednú otázku, ktorú Ruth dostala a okamžite sa zapojila.

„Prečo už konečne nejdeš s Benom na rande?“ spýtala sa na rovinu.

„Lebo sa mi nepáči, potrebuješ ďalšie vysvetlenia?“ odvrkla. „Hej, Harry, ako dlho sa naša mama rozpráva s tým nechutným chlapom?“

„Ako môžeš niečo také povedať?“ osopila sa na ňu namiesto Harryho Hermiona. „Snape je profesor a navyše...“ stíšila hlas. „Je členom rádu.“

„A znepríjemňuje nám život už niekoľko rokov,“ dodala Ruth.

Hermiona sa energicky poobzerala, ale keď už sa raz pustila do morazilovania, určite by jej v tom nezabránil ani dav počúvajúcich študentov. „Snape je veľmi užitočným členom rádu. Nezabúdaj na to, že od neho závisia životy nás všetkých. Ako môžeš byť taká nespravodlivá, že ho súdiš podľa výzoru, Ruth? Ja viem, že Sirius s tvojím otcom ho veľmi nemusia, ale naproti tomu - Dumbledore mu úplne dôveruje!“

„Dumbledore verí každému. A nevie o Snapovi všetko to, čo otec a Sirius,“ bránila sa Ruth, no vedela, že nemá šancu presvedčiť Hermionu o Snapovej zákernosti. „Radšej sa pozri do rozvrhu, či máte dnes hodinu s Longbottomom. My máme až v stredu!“

Hermiona nazrela do svojho nového rozvrhu. „Máme najprv elixíry... so Slizolinom,“

„Oh,“ Ruth sa obzrela na Slizolinský stôl, kde sa práve hlučne debatovalo o nových ochranných opatreniach. „Malfoy včera vyhlásil, že keď Voldemort prejde bránami školy, bude ho oslavovať ako víťaza.“

„Prečo to nepovedal aj Dumbledorovi?“ zaškeril sa Ron. „Malfoy je skutočný hrdina. Pred tými, ktorých sa nemusí báť. Chcel by som vidieť jeho ksicht, keby sa to Veď - viete - komu podarilo. Posral by sa strachom.“

„To by sme sa všetci,“ opravila ho Hermiona, vzala pod pazuchu svoje knihy a pohnáhľala sa von zo siene.

„Kam ideš? Hodina začína až za dvadsať minút!“ volal za ňou Ron.

„Chcem ešte napísať Viktorovi!“ odvetila celá ružová a zvyšok cesty prešla tak rýchlo až sa zdalo, že sa odmiestnila.

Ron vrhol pohľad vraha na párky pred sebou. Takmer sa zdalo, že sú jeho úhlavnými nepriateľmi, keď ich prudko nabodol na vidličku a hodil späť do misy. „Viktor!“ vyštekol tak prudko, až sa Harry prestal zabávať na Ginninom novom pláne ako zraziť Slizolinčanov z metiel a so záujmom na nás pozrel.

„Čo ťa žerie, Ron?“ zapojila sa Ginny, ale keď zbadala, že David vstáva od svojej úzkej skupinky spolužiačok, rýchlo sa začala zberať na cestu aj ona. „Ideme, Ruth? Máme teraz čarovanie...“

Ruth prijala jej ponuku, aj keď vedela, že Harry by ocenil, keby zostali, a spoločne opustili svojich starších bratov.