Najlepšie vo mne II.
„Rokfort škola vysoká si...“ spievala potichu, keď sa mohutný hrad vynoril spoza kopcov a blikotavé svetielka sa im roztancovali pred očami ako drobné svätojánske mušky.
„Dnes si ešte zaspievaš,“ sľúbil James mieriac autom do dediny. Stačilo pár čarodejníckych trikov a dostali sa autom až na okraj dedinky. Obaja mali podozrenie, že v Rokville ešte nikdy nijaké auto neparkovalo a keď sa zajtra ráno obyvatelia malých rozprávkových domčekov pozobúdzajú, zrejme budú veľmi prekvapení príchodom takéhoto muklovského čuda. James však vďaka Siriusovej motorke prišiel na chuť muklovským dopravných prostriedkom a spolu so svojím najlepším priateľom a krstným, otcom oboch jeho detí, strávili celý jeden rok štúdiom motora. Odkedy si urobil vodičák a zaobstaral si vlastné auto, trval na tom, aby ho využívali vždy, keď sa naskytne príležitosť.
Vytiahli svoje kufre a zamierili ku hradu. Vlak ešte neprišiel a kým sa Potterovci ruka v ruke uberali hore kopcom, pričom kufre buchotali za nimi po kamenistej ceste, hviezdnatá obloha sa tíško odrážala na pokojnej hladine Čierneho jazera. Takýto návrat na Rokfort bol naozaj čarovný.
Práve dorazili ku schodom, keď sa dolinou ozvalo prenikavé trúbenie ohlasujúce príchod študentov. O malú chvíľku tu všetko ožije tak, ako to poznali.
„Poďme sa skryť, kým nás prevalcujú,“ povedal James so smiechom, vzal väčšinu kufrov a rozbehol sa hore schodmi. Lily, smejúc sa na jeho vážnej tvári sa rozbehla za ním. Ako to robil, že aj po toľkých rokoch zostával tým istým bláznom, ktorého ľúbila?
Vo vstupnej hale postavil kufre pod schody a po prudkej otočke chytil svoju manželku v pevnom objatí, aby ju po rokoch opäť pobozkal na mieste, kde sa začal ich spoločný sen.
„Tu sme sa dali dokopy, pamätáš?“ spýtala sa Lily ukazujúc na schody vedúce hore, na vyššie poschodia.
„Nikdy nezabudnem,“ sľúbil James a so smiechom ju pobozkal na krk, odhŕňajúc jej neposlušné červené vlasy. „Čo myslíš, aká veľká bude naša spálňa?“
Lily sa zachichotala. „Ja dúfam, že bude tesná.“
„Veľmi tesná,“ doplnil James, no jeho smiech prerušil ľadovo chladný hlas.
„Nezabúdajte, že sme v škole plnej mladistvých študentov a vy ste sa tu neprišli...“ Snapove čierne oči sa preniesli z Jamesovej nepríjemne prekvapenej tváre, na Lilin zahanbený pohľad. „... zabávať.“
„Ah, Severus,“ Lily sa potichu zasmiala a trochu sa od manžela odtiahla. „Rada ťa vidím.“
„Snape,“ chladne zavrčal James, provokatívne si pritiahol Lily k sebe a s mierne nadvihnutým obočím pokračoval. „Nemusíš sa báť, do tvojich žalárov nevkročí ani jeden z nás.“
Snape sa na moment zamračil. „To dúfam, Potter. Dumbledore si praje, aby ste sedeli pri profesorskom stole.“
Cez roztvorené dvere bolo vidno, ako sa cestou k hradu náhlia desiatky kočov. Študenti tu o minútku budú a tak sa Potterovci v pobrali do Veľkej siene, prichystanej na uvítaciu hostinu.
„Trafíme aj sami,“ zavrčal ešte James cez plece, keď sa Snape pohol v tesnom závese za nimi.
Snape zastal a s kamennou tvárou pozoroval, ako sa tí dvaja potkýnavo tackajú na druhý koniec siene, pričom neprestajne pozerajú hore, na hviezdami posiaty strop.
Zrazu mu na plece dopadla chudá kostnatá ruka poznačená časom. „Tomu sa hovorí láska, Severus,“ zašepkal Albus Dumbledore a rovnako, ako jeho mladší kolega, pozoroval Potterovcov. „Dopustil by si, aby sa rozdelili?“
Neodpovedal, len sa vymanil z jeho zovretia a pobral sa na svoje miesto prudkým, náhlivým krokom.
O chvíľku sa začala Veľká sieň plniť. Profesori zaujali svoje čestné miesta a študenti sa rozsortovali podľa fakúlt za dlhé drevené stoly čakajúc, kedy začne triediaci ceremoniál, pretože sa nevedeli dočkať večere.
Lily si užívala pohľad na sieň z tejto novej perspektívy, no James vyzeral, že by oveľa radšej sedel s deckami pri chrabromilskom stole a špekuloval, kto je tá pekná mladá červenovláska a čo bude učiť. A potom začal premýšľať čo si asi myslia o ňom. Nie je zase taký starý, aby ho odpísali na prvý pohľad do starého železa. Skúsil upútať pohľad nejakého dievčaťa a keď sa mu to podarilo, šibalsky na ňu žmurkol. Uškrnula sa.
„Tam je Harry,“ dojato zašepkala Lily, keď sa ich syn s prefektským odznakom na hrudi, usádzal k chrabromilskému stolu. Nenápadne mu zakývala a Harry jej pozdrav opätoval. „Je úžasný, však?“
James až tak vyrástol hrdosťou, keď videl, ako Harrymu venujú pozornosť všetky dievčatá v okruhu dva a pol metra. „Veď má byť po kom,“ odvetil neskromne sa škeriac od ucha k uchu.
Ruth si sadla len kúsok od neho s nosom nespokojne pokrčeným nad otázkami akéhosi černošského chalana, ktorý ju neustále otravoval. Na mamino kývanie však neodpovedala.
Cez dvojkrídlové dvere sa už hrnul zástup prvákov a hučanie stovky rozhovorov razom utíchlo. Začalo sa triedene.
Keď sa všetky nové decká usadili za stoly, pri ktorých budú sedávať najbližších sedem rokov, riaditeľ vstal, aby predstavil nových profesorov.
„Na mieste učiteľa Obrany proti čiernej mágii vítame nášho nového kolegu, profesora Longbottoma,“ uprostred stola vstal vysoký muž s okrúhlou tvárou a trochu smutným výrazom, akoby na svete nejestvovalo nič, čo by ho ešte mohol vzrušiť.
Sieňou zaznel zdvorilý potlesk.
„Nie je to ten Longbottom, ktorému zavraždil ženu a dieťa osobne Veď- Vieš - Kto?“ šeptom sa spýtal Ron sediaci po Harryho pravici.
„Áno, otec sa s ním trochu pozná,“ pripustil Harry.
Potlesk utíchol a Dumbledore pokračoval. „Ďalej v rámci bezpečnostných opatrení, privítajte medzi nami vynikajúcich aurorov, manželov Potterovcov, ktorí prijali miesto osobnej stráže našej školy. Čokoľvek sa stane, môžete ich o tom informovať. Sú tu nato, aby nám pomohli.“
Lily sa naširoko usmievala, keď sieňou zaznel potlesk.
Severus na druhom konci zdvorilo ťapkal dlaňami, pričom sa tváril, akoby ho niekto prinútil zjesť celý citrón.
Začal sa nový školský rok.
Potterovci boli ubytovaní v jednom z nevyužívaných kabinetov na druhom poschodí pod Severnou vežou. Kufre ich čakali v izbe, a keď so smiechom vpadli dnu, zamierili priamo do spálne.
„Rokfort!“ zvolal James a zvalil sa doluznačky na posteľ. „Toto mi chýbalo. Najesť sa na prasknutie a potom sa zvaliť do tejto úžasnej postele a spať ako zarezaný!“
„Myslela som, že vy ste toho v Rokforte veľa nenaspali,“ poznamenala Lily s úškrnom a začala vybaľovať svoj kufor. „Nikdy nezabudnem, ako sme schádzali na raňajky a podľa počtu fakultných bodov sme vedeli, či ste v noci spali, alebo nie.“
„Nevedeli,“ zahundral James a posadil sa. „Málokedy nás chytili. Čo hľadáš, Evansová?“
„Tie papiere od Scrimgora,“ odvetila s tichým zívnutím. „Chcem sa mrknúť, čo všetko tam treba...“
„Zabudni na to... Pozrieme si to zajtra,“ presviedčal ju James. Keby prišla na to, že ich zabudol, zase by zúrila. „Dnes som už príliš unavený. Poď spať.“
„Chcela som sa len mrknúť...“
„Prosím ťa, Lily, neblbni,“ nasilu zazíval a začal sa vyzliekať, keď sa ozvalo rázne zaklopanie na dvere. Opäť si prevliekol tričko cez hlavu, vyšiel zo spálne a pobral sa ku dverám pracovne, aby privítal nočného návštevníka.
Bola to profesorka McGonagallová. „Dobrý večer,“ povedala stroho, ale trochu sa pousmiala, keď zaregistrovala Lilin zvedavý pohľad. „Posiela ma riaditeľ.“
James ustúpil od dverí, aby mohla vojsť dnu.
„Deje sa niečo?“
„Profesor Dumbledore ma požiadal, aby som vás oboznámila s podmienkami, v ktorých budete pracovať,“ vysvetlila. „V prvom rade potrebujete prístup do všetkých častí hradu, takže vždy, keď sa zmenia heslá, budete o tom informovaní. Heslo do Chrabromilskej veže je Bezpečný úkryt, heslo do Slizolinskej klubovne je Vznešenosť, Bifľomor má heslo Dobrá vôľa a vstup do riaditeľne je zabezpečený heslom Ďatelinové pivo. Bystrohlavská veža nie je na heslo. Musíte odpovedať na logickú otázku. To by vám nemalo robiť ťažkosti.“
„Jasné,“ pousmiala sa Lily a sadla si na prázdny stôl pri kozube. „V hrade sa vieme orientovať, pani profesorka, teda, James sa vie orientovať a zajtra mi ukáže všetko potrebné.“
Profesorka McGonagallová sa chápavo usmiala. „Vždy som tušila, že tie vaše nočné potulky budú na niečo dobré, Potter. A pokojne ma volajte Minerva. Už nie som vaša učiteľka, Lily.“
„Veľmi rada,“ súhlasila, vyškerená ako slniečko.
„Zajtra by ste mali vyhľadať pána Filcha,“ pokračovala profesorka. James sa pobavene zasmial, ale nijako ten návrh nekomentoval. „Určite vám povie všetko, čo budete potrebovať vedieť o škole, jej zabezpečení a ukáže vám tajné chodby.“
James sa opäť zasmial. „To naozaj nebude potrebné, Minerva. Čo sa týka zabezpečenia, platia tu nejaké špeciálne opatrenia?“
„Riaditeľ prikázal, aby sa o desiatej zatvorila hlavná brána. Každý, kto príde neskôr má smolu.“
„To spomínal na hostine,“ prikývla Lily. „Ešte niečo?“
„Ďalším špeciálnym opatrením ste vy,“ dodala. „Kedy príde Sirius?“
„Má teraz nejakú supertajnú úlohu z ministerstva,“ zaškeril sa James, ktorý tušil, že Siriusova úloha úzko súvisí s ich mladou kolegyňou. „Príde možno až po Vianociach. Ale ak sa to bude zdať potrebné, Scrimgoure nám sľúbil posily kedykoľvek.“
„Dobre teda,“ profesorka vykročila ku dverám. „Ak budete čokoľvek potrebovať, viete, kde ma nájdete.“
Keď odišla, James zamieril späť do spálne a s rovnakou vervou, ako predtým jeho manželka, sa pustil do vybaľovania kufra. „Keď tak nad tým uvažujem, teraz sa nám bude veľmi hodiť neviditeľný plášť. A Filch má niečo, čo nám poslúži ešte viac.“
„Filch?“ uisťovala sa, či dobre počuje, pretože zostala sedieť na pracovnom stole v kabinete a rozhliadala sa po prázdnych stenách. Vždy, keď sa ako študenta ocitla v kabinete niektorého z profesorov, rozhliadala sa okolo a porovnávala, kto z nich býva najkrajšie. Teraz sa ocitla medzi štyrmi holými stenami a mohla sa realizovať ako sama chcela.
„Áno, Filch,“ pritakal James a šuchot v jeho izbe zrazu stíchol. „Zhabal nám niečo pred pár rokmi. Počuj, nevidela si môj plášť?“
„Nie, zlato. Odkedy si ho vzal Ruth, nevidela som ho. Zase si ho skryl tak, že ho nevieš nájsť?“ zasmiala sa, zoskočila zo stola a podišla k dverám. James sedel na zemi obklopený svojimi vecami a prehadzoval habity z jednej strany na druhú, aby sa uistil, že svoj vzácny plášť nemá. „Alebo nezmizol náhodne?“
„Ruth!“ neveriacky sa zasmial James, vstal a mávnutím prútika vrátil všetky veci do kufra, kde sa neusporiadane nakopili do pokrčeného klbka. „Zajtra si to s ňou vybavím.“
