Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

 Ron si pozorne prezrel jej červenú tvár. „Čo tým chceš povedať, že Viktor príde sem?“

„No,“ Hermiona sa pokúšala tváriť, že je to úplne bežná informácia, ktorú mu oznamuje len tak, medzi rečou. „Písal mi, že cestuje do Anglicka a mieni sa tu zdržať.“

„A to len tak? Príde obdivovať tunajšiu prírodu?“ domŕzal Ron nahnevane. Napriek všetkým jeho víziám, ktoré sa pomaly začínali pretvárať do skutočnosti, mu Hermiona uštedrila poriadnu ranu.

„Ja neviem,“ zahovárala ešte červenšia, než doteraz. Zrazu ju veľmi zaujímal výhľad z okna na okolitú krajinu. „Dúfam, že mi to povie, keď sa stretneme.“

„Stretnete sa?“

„Pozval ma von. Rada sa s ním stretnem, už som ho dlho nevidela! Netvár sa tak, o nič nejde, je to proste môj kamarát, jasné?“

„Jasné.“ vyhŕkol. „Z číreho priateľstva precestuje pol sveta, aby ťa zobral von? Spamätaj sa, Hermiona, za tým musí byť niečo viac! Čo ak... čo ak pracuje pre Veď-Vieš-Koho, há?“

Tie slová zaúčinkovali ako ľadová sprcha. Hermiona sa zhlboka nadýchla. „Niečo také môže napadnúť len tebe, ty zadubenec. Viktor by sa nikdy - NIKDY nepridal na jeho stranu. A ak ťa to upokojí, naznačil mi, že sa chce pridať k ľuďom, ktorí bojujú proti Voldemortovi.“

„To tvrdí on,“ mračil sa Ron. Tak urputne sa sústreďoval na to, aby nepovedal nejakú nepríjemnú urážku, že sa úplne zabudol strhnúť pri Voldemortovom mene.

„Oh, ja neviem prečo sa s tebou vôbec o niečom takom rozprávam! Našťastie sama dobre viem, čo môžem od Viktora čakať,“ bránila ho.

„Nežiarli, Ron,“ zasmiala sa Ginny, hrajúc sa s Harryho rukou.

„Ja nežiarlim,“ očervenel pre zmenu Ron. „Ide o to, že...“

„... že sa nevieš vyjadriť. Keby bola zadaná, Krum by sa určite neunúval takú diaľku,“ súhlasil David s Ginny.

„Nejde o to!“ hašteril sa Ron tvrdohlavo.

David sa len uškrnul. „Kde je toľko Ruth? Nevravela, že ide len na záchod?“

„Poznáš ju, určite šla za Benom,“ odvetil Harry a ani vo sne by ho nenapadlo, že by sa mal kvôli tomu znepokojovať. David bol zrejme iného názoru, pretože vstal, vyzrel z dverí a skontroloval oba konce chodby.

„Hermiona, nejdeš sa za ňou pozrieť?“ spýtal sa, keď po nej nevidel ani stopu.

„Nebudem ju predsa kontrolovať,“ odmietla Hermiona. „Nič sa jej tu nemohlo stať! Sme vo vlaku plnom deciek.“

David si však nesadol. „Idem sa aspoň trochu prejsť. Romilda Vanová ma volala do ich kupé, takže sa tam zastavím.“

„Jasné, Romilda,“ škeril sa Harry. To dievča šlo Davida priam zožrať. „Povedz jej, nech si nechá zájsť chuť, že si zadaný.“

„Nie som zadaný,“ namietal David.

„Viem, ale určite by stálo za to, sledovať jej samodeštruktívnu reakciu,“ odvetil, na čo sa David zasmial a s poznámkou, že by jej bolo škoda, odišiel. Toto leto mal stráviť v dome Potterovcov. Už teraz mal v Harryho izbe pristavenú posteľ, pretože Sirius ho tam nechával často aj na dlhšie ako pár týždňov, ale predstava, že to bude odteraz jeho jediný domov, ho akosi znervózňovala. Odkedy sa s ním spojila matka, ovládala ho pochopiteľná túžba vidieť ju znova. Porozprávať sa s ňou úprimnejšie, dlhšie ako necelé dva minúty, podrobnejšie. Lenže Potterovci a celý Fénixov rád ju mali za veľmi nebezpečnú Smrťožrútku. Okrem toho, v lete sa mohol tešiť na Harryho spoločnosť. Nedokázal si predstaviť, čo bude jeho priateľ robiť, keď sa po ňom dva mesiace nebude vešať jeho dievča. Bizarnú predstavu, že Harry bude vyžadovať podobné nežnosti od neho, okamžite zavrhol.

Vtedy sa dvere kupé kúsok pred ním, otvorili a do chodby vycúvala Ruth s rukami prekríženými na hrudi. „Čo na tom stále nechápeš?“ dosť hlasno sa rozprávala s niekým vo vnútri, koho David nevidel.

„Celé to nechápem,“ odvetil Benov hlas.

David sa rozhodoval, či ju má na svoju prítomnosť upozorniť, alebo sa niekam stratiť. Prečo na ňu musí vždy naraziť, keď si odbavuje svoje záležitosti s chalanmi? Mal by tu byť Harry a dať všetko do poriadku ako správny starší brat, nie on.

„Mám sa naučiť reč vtákov, aby sme hovorili rovnakým jazykom?“ štipľavo sa spýtala.

„Ale ja ťa vskutku ľúbim, Ruth!“ odpovedal vážne Ben.

David usúdil, že by mal na seba upozorniť. Toto by vážne nemal len tak počúvať. Absolútne sa to nehodilo. „Ruth?! Si OK?“

Obzrela sa naňho. „Teraz neotravuj.“

„Ja len...“

„Teraz nie, Dave!“ zopakovala netrpezlivo, akoby ju vyrušil pri pozeraní jej obľúbenej televíznej relácie, a potom pokračovala. „Áno, dobre, ľúbiš ma, to je síce pekné, ale ja sa ľúbim tiež, takže neviem čo nové mi chceš ponúknuť. Máš pred sebou dva mesiace prázdnin, tak si uži slobodu. Napríklad David by bol v depresii, keby mal byť v lete zadaný.“

„Hej! Neťahaj ma do toho!“ zavrčal David a pretože teraz už vážne netušil ako sa má správať, snažil sa tváriť, že ich nepočúva. Vôbec to nebolo dobré. Keby sa tu tak nehrnul, nemusel by vôbec riešiť jej problémy.

„Ruth, v prvom rade sa upokoj,“ dohováral jej Ben, ktorého akosi stále neopúšťala zanietenosť pre ich vzťah. „Musíme sa porozprávať s chladnou hlavou...“

„Som úplne pokojná,“ oznámila mu. „A bola by som ti, s chladnou hlavou, pokojne povedala aj niečo nepríjemnejšie ako len to, že nám to neklape, ale našťastie odchádzaš."

„Nikam nejdem,“ nesúhlasil.

„Radím ti, choď,“ zahundral si David nenápadne popod nos a neubránil sa úškrnu. Hlúpy chlapec. Nevedel, že keď raz Ruth povie, že je koniec, koniec je? Netušil, že ak Ruth zavelí, aby odišiel, je najvyšší čas vziať nohy na plecia? Mal by si gratulovať, že dostal upozornenie, aby sa pratal z cesty, nie sa hrať na hrdinu, ktorý ju ‚len tak‘ neopustí.

„Ty sa do toho nepleť,“ osopili sa naňho obaja naraz, ale na Benovi bolo badateľné, že si jeho radu berie k srdcu. Už by aj odišiel, nechal všetko tak, ale niečo ho tu drží. Hlúpa tvrdohlavosť? Alebo nechce Davida poslúchnuť? Myslí si, že Dave je príčinou Ruthinho rozhodnutia?

„Som ticho,“ uškŕňal sa Dave.

Opäť sa venoval výhľadu z okna.

„Tak fajn,“ sťažka prehovoril Ben. „Je to tvoje rozhodnutie, Ruth. Nebudem sa tu ďalej hrať na hlupáka. Ale nemysli si, že s týmto tu ti to vydrží.“

„David s tým nemá nič spoločné,“ zavrčala.

„To určite,“ súhlasil skepticky. Prešiel okolo nej a ešte zahundral: „Nerob zo mňa neustále debila.“

„Preber sa zo sna, Ben! David nie je môj priateľ, je to môj brat!“ vysvetlila, na čo Ben radšej ani neodpovedal. David ho sledoval, ako prešiel na koniec vagóna a zmizol z dohľadu. Uvažoval, či mu niekoľkoročné úsilie stálo za tých pár mesiacov chodenia s Ruth. Zdravý rozum mu vravel, že nie. To by nikomu nemohlo stačiť. Ale iný hlas - a ten ho dosť desil - mu napovedal, že áno. Muselo to stáť z to, veď Ruth je tak... Obzrel sa a zistil, že sa vrátila do kupé, ktoré bolo teraz už úplne prázdne. David ju nasledoval skôr silou bratskej lásky, než by naozaj túžil byť s ňou po takomto výbuchu. Teraz jej nemohol povedať nič. Doslova. V dusivej atmosfére nesmierne intenzívne cítil potrebu mlčať. Sadol si na druhú stranu kupé a mlčky ju sledoval. Tvár jej horela hnevom. Nesmierne jej to pristalo.

„Mama mala pravdu,“ vyhŕkla zrazu. „Mala som počkať, kým si ho naozaj zamilujem a nie bezhlavo sa vrhnúť do vzťahu len preto, aby som nebola sama.“

„Hm...“ David odvrátil tvár, aby nevidela, ako sa uškŕňa. Čo je to s ním? Najvyšší čas prebrať sa zo sna a zistiť, že jej prítomnosť ho vôbec neznepokojuje!

Ruth chvíľu ticho uvažovala, potom sa trochu zamračila. „Čo si vlastne chcel? Vždy prídeš v tej najhoršej chvíli!“

„Vlastne som šiel za Romildou,“ priznal. „Nemohol som okolo vás len tak prejsť. Vyzeralo to tu nebezpečne.“

„O mňa sa nemusíš báť,“ uistila ho.

„Nie o teba. Ben zjavne netušil čoho si schopná. Napíšem k tebe manuál a vždy, keď s niekým začneš chodiť, dám mu ho prečítať. Absolútne netušia čo majú s tebou robiť,“ smial sa, keď Ruth nadobúdala stále červenší odtieň.

„A ty akože vieš čo so mnou robiť?“ spýtala sa ironicky. „Nenamýšľaj si.“

„Ja to viem dokonale,“ odvetil sebavedomo, ľahol si na prázdne sedačky a ruky si založil za hlavu. „Vieš si to predstaviť? To, čo si myslel Ben - že by sme spolu chodili.“ Hodil po nej očkom a žmurkol.

„To ťažko,“ zasmiala sa.

„Ani ja,“ ubezpečoval ju rýchlo a úprimne. „Merlin, to by bolo strašne skazené.“

„Najhoršie na tom je, že úrady by nám to povolili. Oni nevedia, že si vážne môj brat.“

„Preto sa musíme sami postarať o to, aby sa nič podobné nestalo... Takže si opäť voľná?“

„Úplne,“ súhlasila s trochu strojeným úsmevom od ucha k uchu.

„To sa mi hodí,“ spokojne pokyvkával nohou prehodenou cez koleno.

Ruth vstala, zatiahla na kupé závesy a ľahla si oproti nemu. „Čo máš na mysli?“ spýtala sa študujúc jeho pekný profil, ako zamyslene sledoval strop.

„Tieto prázdniny si poriadne užijeme,“ fantazíroval David. „Budeme chodiť hore k jazeru. Určite tam bude veľa pekných dievčat.“

„Ja by som radšej chlapcov,“ zaprotestovala Ruth.

„Aj to bude. Kde sú baby, tam zaručene budú aj chalani,“ ubezpečoval ju. „Naučím ťa konečne fajčiť.“

„Kto ti povedal, že to neviem?“ smiala sa.

„Nevieš to,“ tvrdil presvedčene. „A opijeme sa. Aspoň raz. Tvoja mama bude zúriť... ale to by nás musela vidieť. James to nedovolí, skryje nás. A Harry nám prinesie niečo na vytriezvenie a bude sa na nás zabávať, až kým ti nedôjde čo sa práve stalo. Potom sa bude snažiť uhnúť pred tvojimi zaklínadlami a smiať sa budem ja.“

„Fajn, budú to dobré prázdniny,“ súhlasila a napriek Davidovej bezprostrednosti pri rozprávaní, vedela, že podobné zážitky musel mať z prázdnin so Siriusom.

Severus prešiel cez celý hrad. Nezaujímalo ho, čo robí. Najradšej by sa na všetko zvysoka vykašľal, zavrel sa do svojho kabinetu a prečkal dva mesiace v hybernácii. Zimný spánok uprostred leta, to je presne to, čo by teraz potreboval. Ale teraz sa musí uistiť, že prebrať sa o dva mesiace bude mať význam. Ak vyjdú plány Temného pána, stane sa o rok riaditeľom on. A určité personálne zmeny budú nevyhnutné. Minimálne bude potrený nový profesor Elixírov!

Zastal a zaklopal na tvrdé drevené dvere. Nič sa nedialo.

„Longbottom?“ opäť zaklopal.

Dlho neprichádzala nijaká odpoveď a tak, s ďalším strohým zaklopaním, vošiel dnu. Kabinet bol prázdny. Všetky veci boli vypratané, akoby tu už nikto nebýval. Len pri dverách bol pristavený veľký starý kufor. Severus prešiel k ďalším dverám a nazrel do súkromnej miestnosti. Frank sedel na zemi, opretý o posteľ a meravo pozeral na neurčitý bod nad Severusovou tvárou. V prvom momente sa Severus obzrel, aby zistil, čo tak upútalo Frankovu pozornosť, no v vzápätí pochopil. Nič tam nie je. Frank sa pozerá na niečo, čo nijaký živý človek neuvidí. Podišiel k nemu a zatlačil mu oči. Až vtedy uvidel, že na dokonale ustlatej posteli leží prázdna ampulka a lístok.

Dostali ma - oznamovala krátka správa na rozlúčku. Severus ho pokrčil a hodil na vyhasnutú pahrebu. Čoskoro tam zhorí. Samozrejme, že on vedel o Frankovom mizernom položení. Podieľal sa predsa na pláne podľa ktorého dostali tohto aurora pod kliatbu Imperius. Opatrne si priložil ampulku k nosu. Jed. Dosť dobrý výber - vhodný na rýchle umieranie. Strčil si ampulku do vrecka a obzrel sa okolo.

Lily to určite nepoteší. Ale aspoň si bude môcť vybrať, či chce učiť Elixíry, alebo OPČM.