Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Dni sa skracovali s prichádzajúcou zimou akoby sa slnku nechcelo pozerať neustále na tú istú zasneženú krajinu. Ponáhľalo sa na druhý koniec planéty, tam, kde sa ľudia nemuseli zahrabávať do huňatých kabátov a svet žiaril farbami, tam, odkiaľ pochádzala Siriusova Shetty.

Aj v ten deň sa zotmelo snáď o celú minútu skôr, než som očakávala. Kráčajúc chodbami som vnímala každú fakľu zastoknutú v kovovom držiaku vysoko nad hlavou. Môj tieň sa rýchlo skracoval a predlžoval, raz bol predo mnou, potom ma opäť dobiehal zozadu, akoby sa ma snažil vyzvať do tanca. So smiechom som sa za zatočila, len aby som videla ako sa zdeformuje ten tichý spoločník, keď sa okolo mňa roztočia nebesky modré záclony šiat. Poslal mi ich otec pár dní po tom, ako dostal list, že idem s Jamesom na večierok. Vedela som, že o Jamesovi Potterovi počul od Siriusa, alebo tety Walburgy - a to zrejme nebolo nič lichotivé - ale napriek tomu nemal žiadne námietky. Plne mi dôveroval a navyše mi poslal garderóbu ako predčasný darček. V nohách mi už hrala hudba, hoci dvere sály boli ešte príliš ďaleko na to, aby som ju mohla počuť. Tešila som sa ako malé dieťa. Na tieto nóbl večierky vyhradené pre členov klubu som sa nikdy nedostala. Nie preto, že by som nikdy nebola pozvaná, ale preto, že som nikdy nemala záujem pretŕčať sa pred ostatnými a tváriť sa, aká som krásne nadradená, len preto, že Slughorne vo mne videl niečo viac. Toto však mala byť veľká slávnosť. Medzi študentmi vrela vzrušená atmosféra dlho predtým ako vôbec dostali pozvánky. Každý sa snažil dostať dnu a komu sa to podarilo, chvastal sa všade, kde ho ešte boli ochotní počúvať.

Prešmykla som sa tajnými dverami ukrývajúcimi sa za obrazom krajinky a ocitla som sa na hlavne chodbe. Tu by som mala stretnúť Jamesa, môjho partnera. V duchu som sa pousmiala.

Teraz to už boli dozaista tóny vzdialenej hudby, ktoré mi doliehali do užší. Postávala som tam a v tichosti čakala.

Na konci chodby sa objavili tri postavy. Na okamih som zaváhala. Zdalo sa mi, že v šere rozoznávam Siriusa, jeho chôdzu, jeho tvár, no mýlila som sa. Tancujúce tiene skreslili jeho črty. Bol to jeho brat. Sebavedome vykračoval chodbou po boku namyslene sa tváriacej dievčiny a jedného zo svojich slizolinských priateľov.

„Del!“ potešil sa, keď ma zbadal. „Takže si sa nakoniec rozhodla pridať k nám, k elite?“ Otočil sa na svojich spoločníkov. „Effie a Elias Greengrassovci zoznámte sa s mojou sesternicou Delilah Blackovou.“

Podali sme si ruky. Obaja súrodenci boli veľmi pohľadní, elegantní a po Regulových slovách sa zatvárili celkom prívetivo.

„Teší ma,“ usmiala som sa. „Bola som pozvaná ako posledná záchrana. Nemohla som odmietnuť.“

„Takže nami - výnimočnými - stále pohŕdaš?“ zavtipkoval Reg.

„Nie,“ krútila som rýchlo hlavou. Vedela som, že toto je jeho najväčšia hrdosť. K tejto školskej „elite“ sa dopracoval sám svojím nadaním, nie vďaka svojmu menu. „Ale vieš aká som - nepotrebujem toľko pozornosti.“

„Iste,“ prikývol a vykročil. „Uvidíme sa teda na večierku. A prezradíš mi ešte s kým ideš?“

„S Jamesom... Potterom,“ odvetila som takmer šeptom. Kyslá Regova tvár ma uistila, že to nie je najšťastnejší výber podľa jeho vkusu. James bol jediný stíhač, ktorého neporazil v metlobale. Kývol mi a všetci traja odkráčali.

Chodbou sa mihali páriky i jednotlivci ponáhľajúci sa za zábavou. Už som sa začínala báť, či na mňa Potter nezabudol, keď sa konečne ukázal.

Šarmantne sa uklonil. „Je mi cťou doprevádzať vás,“ pobozkal mi ruku a zasmial sa. „Čakáš dlho?“

„Nekonečne,“ prevrátila som oči. „Už som sa chcela vrátiť do klubovne a vyplakať si oči, že na mňa slávny James Potter zabudol.“

„To by mi Sirius neodpustil,“ zaprotestoval. „A navyše, myslíš, že som taký nezodpovedný? Čo si sa rozprávala s Evansovou?“

Blížili sme sa k dverám. Steny na chodbe boli vyzdobené zlatými a bielymi baldachýnmi.

„Som ochotná ti odpustiť,“ pripustila som blahosklonne. Dvojkrídlové dvere do malej sály boli otvorené dokorán. Tichý šum hovoru sa plazil po kamennej podlahe von k nám. Celá miestnosť nebola väčšia ako klubovňa, ale výzdobou ju ďaleko prevyšovala. „Je to tu nádherné.“

„Mala si sa pridať už dávno,“ ozvalo sa mi za chrbtom. „Nebyť Jamesa, nechala by si si to celé ujsť.“

„Určite by som to prežila, Sirius,“ uistila som ho, pričom som sa letmo obzrela cez plece.

Shetty,  ešte krajšia, než som si ju pamätala, sa jemne dotýkala jeho ruky naznačujúc, že Sirius je výhradne v jej vlastníctve. Slávnostné šaty a elegantný účes nenútene podčiarkli jej prirodzenú krásu. Bola stvorená pre takýto životný štýl, zatiaľ čo Sirius ho nenávidel. Prekvapilo ma akú radosť mi to poznanie spôsobilo.

Vmiešali sme sa do davu. Obdržala som pohár punču, Slughorne ma nadšene uvítal („Stále ju prehováram, aby sa k nám pridala! Musíte mi pomôcť, pán Potter, vaša milá priateľka je príliš skromná, ale s jej diplomatickým talentom môže urobiť na Ministerstve divy!“) a absolvovali sme pár celkom nudných rozhovorov s Jamesovými spoluhráčmi.

„Čo myslel Slughorne tým diplomatickým talentom?“ zaujímal sa James, keď sme na moment osameli.

Sirius sa rozprával s profesorom, kým Shetty zvedavo naťahovala krk za akými známym hosťom, pričom nechávala vyniknúť svoj drahý náhrdelník.

„Vieš ako to býva so Slizolinčanmi, večne do niekoho zapárajú. U nás v ročníku je pár naozaj nepríjemných ľudí, ktorí zavše provokujú. Mávame spolu elixíry, takže Slugy si všimol, že ich viem trochu upokojiť. Nejde mi o nič iné, len aby sa neprehlbovali spory a nemyslím si, že je to svetoborný talent,“ vysvetlila som. „Určite nie niečo, s čím by som zapadla do klubu plného budúcich vedcov a športovcov...“

„Slugy mal vždy dobré dôvody prečo niekoho pozvať. Napríklad Evansová. Poznáte sa? Musím vás predstaviť!“ zaumienil si a prv, než som tomu stihla zabrániť, na niekoho zamával. „Remus! Poďte sem! Evansová, práve som hovoril Del aká si výborná na elixíroch. Chcela vedieť čo ťa priviedlo do klubu.“

„Áno, elixíry, ale nielen to. Profesor Slughorne je presvedčený o mojom všestrannom nadaní,“ poopravila ho.

„Toľká skromnosť, Evansová,“ húdol James s úškrnom.

„Lepšie ako vychvaľovať sa tým, čo dokáže niečia metla. Predstavte si, pri slušnom zadnom vetre ide až päťdesiat kilometrov za hodinu,“ podpichla ho. 

„Súhlasím,“ uškŕňal sa James. „Preto mám šťastie, že okrem perfektných síhačských schopností oplývam aj nadpriemerne vysokou inteligenciou.“

„V porovnaní s ovcou?“ spýtala sa so značným záujmom a ktovie ako dlho by sa vydržali takto doťahovať nebyť Removho vyhlásenia, že predohra patrí do postele, nie na večierok.

Mňa však nezaujímalo ani ich hašterenie, ani Remova snaha udržať ich na uzde; ponad Liline plece som sledovala Regula, ako sa rýchlo zhovára so slizolinským kamarátom. Ako sa to volal? Effie? Nie, to bolo to dievča... E.... E... ? Elias! Svitlo mi. Stáli v kúte s pohármi v rukách a vášnivo debatovali. O čom asi? Zdalo sa, že Regulus si ho váži, nechal ho vždy dohovoriť a správal sa veľmi priateľsky, aj v takejto vášnivej debate si zachoval prívetivú tvár. No nebola som jediná, kto si tých dvoch nenápadne premeriaval. Sirius sa nevedel ubrániť a, keďže mu stáli priamo v zornom poli, takmer z brata neodtrhol pohľad. Uvažovala som ako je možné, že Sirius je tak iný. Vie byť voči nepohodlným ľuďom tak chladný a odmeraný, až mrazí. A pritom Regulus je ten, kto sa podľa všeobecných kritérií stýka s tou horšou sortou, no nikdy som od neho nepočula hrubé slovo.

„Delilah, zasiahni, lebo títo dvaja sa zožerú zaživa,“ požiadal ma Remus rezignovane.

Odlepila som pohľad od bratranca a usmiala som sa do prázdneho pohára. Niekto mi vypil všetok punč. „Nechajme ich nech sa hádajú a poďme radšej tancovať, Remus,“ vyzvala som ho a potom som stíšila hlas, akoby ďalšie slová mali patriť len jemu, no veľmi dobre som vedela, že počúvajú aj Lily s Jamesom. Napokon, bol to môj zámer. „Zjavne nemôžeme porozumieť svetu tak intelektuálne nadaných jedincov. Zvláštne nie? Keby neupozornili na svoju inteligenciu povedala by som, že sa zabudli vyvinúť z opice.“

Remus sa zasmial, no našim spoločníkom veselo nebolo. Vstali sme a než sme vykročili k parketu, nahlas som dodala: „Nesnaž sa mi tvrdiť, že takto sa správajú civilizovaní ľudia!“

Zvrtol ma na parket. James s Lily sa už nehádali, sedeli pri malom okrúhlom stole a každý pozeral iným smerom.

„Sú ako deti,“ ospravedlňujúco prehodil Remus.

„Budeme im to musieť odpustiť,“ usmiala som sa. Sirius sa na nás nápadne obzrel a uškrnul sa. Na čo zase myslel? Ako rada by som to vedela!

Posledná otočka a mne sa zdalo, že noc uháňala rýchlejšie ako Jamesova metla, pretože som sa ani nenazdala a čakala som, kým James dotancuje so svojou spolužiačkou, aby som mu poďakovala za spoločnosť a mohla odísť do klubovne. Vlak domov mi odchádzal už o pár hodín a mňa zmohla túžba pospať si.

Poznáte ten pocit, keď vás šteklí na krku niečí pohľad? Prepadol ma, keď som tam sedela s prázdnym pohárom provokatívne stojacim pár centimetrov od mojich prstov, poklepkávajúc nohou do rytmu, aby som nezaspala. Pohladila som si krk dlaňou. Určite je to Sirius. Priam som cítila ten pohľad na mojom zátylku. Len sa obzrieť...

„Delilah, ak si správne pamätám,“ zaznelo mi pri uchu, až som sa strhla.

„Áno, áno... správne, Elias,“ usmiala som sa.

„Smiem?“ ukázal na voľnú stoličku a nečakajúc na moju odpoveď, si sadol. „Môžeš mi nejako vysvetliť, keď si Blacková, prečo si skončila v Bifľomore? Nie je to pod tvoju úroveň?“

Neustále po mne behal nepreniknuteľnými čiernymi očami. Boli také tmavé, že iskrivé svetlo sviečok sa ligotavo odrážalo spod jeho viečok, ale cez tú čerň neprešlo nič ani dnu, ani von. Bol krásny, tak elegantný, vysoký, tmavý... Takmer by som čakala, že sa mi bude páčiť. Začervenala som sa. „Nemyslím si, že fakulta rozhoduje o mojej úrovni. Som si vedomá toho kto som a to určuje moju spoločenskú prestíž.“

Pousmial sa. Chladne a pokojne. Priam aristokraticky. „Ale iste... blackovskú hrdosť nič nezlomí. Nevedel som však, že starý Alphard má dcéru.“

„A cítiš sa o niečo múdrejší, keď to vieš?“ podvihla som spýtavo obočie.

„Je to príjemné poznanie,“ pokynul hlavou, akoby sa mi snažil zložiť poklonu. „Takže máš pätnásť, rovnako ako Regulus?“

„Áno, som.“

„Ešte mi povedz prečo sa zahadzuješ so Siriusom a jeho partiou zradcov čistej krvi, pretože tomu naozaj nerozumiem,“ vyzvedal a mne sa zdalo, že ho to naozaj zaujíma. Vkrádal sa do mňa pocit akoby som bola na konkurze v divadle, na prijímacom pohovore na nejaké lukratívne miesto na ministerstve.

Po chrbte mi prešli zimomriavky. Ako sa opovážil toto spýtať? „Sirius je môj bratranec,“ precedila som cez zaťaté zuby a už som stála na nohách. Toto nemusím počúvať.

Elias sa upokojujúco usmieval: „Nemusíš sa hneď hnevať. Akí ste len vy, Blackovci, prchkí a hrdí...“

„Máme byť na čo,“ podvihla som hlavu a rýchlo som sa presunula k Jamesovi, ktorý práve dotancoval, aby som mu oznámila, že odchádzam.

Siriusa som už nikde nevidela, museli odísť skôr. Zrejme si niekde užíval so Shetty magické Vianoce, no keď som sa vracala do izby, nebol to Sirius na koho som myslela. Bol to pár očí čiernych ako sadze, ktorý sa mi prilepil na dušu.