To, po čo túžiš, nedostaneš!
„Pozri sa na mňa...“zašepkal Severus Snape a pozrel hlboko do Harryho očí. Do Liliných očí.
Miestnosť sa stratila. Necítil nič. Nevidel nič. Na nič nemyslel, len niekde hlboko v jeho pamäti sa na neho díval pár jasnozelených očí.
„Severus,“ozval sa jej hlas akoby v jeho hlave.
Otvoril oči. Všetko bolo matne biele. Zažmurkal. Cítil sa výborne. Ležal na niečom, čo bolo tvrdé aj mäkké zároveň.
Pootočil hlavu a uvidel ju. Stála tam v dlhých bielych šatách a pozerala na neho.
„Lily,“povedal rozochvete a natiahol k nej ruku.
Neusmievala sa. Neprišla mu v ústrety. Len tam stála a pozerala na neho.
„Lily,“povedal prosebne a kľakol si na kolená.
„Čakáš, že sa ti vrhnem do náruče, Severus?“spýtala sa sotva pohybujúc perami. Cítil jemnú výčitku.
„Odpusť, Lily,“zaprosil a sklonil hlavu.
„Prečo je tvoja láska tak sebecká, Severus? Prečo si ma nemohol vidieť šťastnú v Jamesovom náručí? Prečo si nevedel byť šťastný so mnou?“pýtala sa stále ignorujúc jeho vystretú ruku.
„Odpusť, prosím! Odpusť!“
„To som urobila už dávno, Severus,“zašepkala, no výraz jej tváre sa nezmenil. „Ale nemôžeš so mnou pokračovať ďalej, kým nepochopíš, že si mi ako brat a kým ti ja nebudem ako sestra. Stretneš tam Jamesa a nemôžeš k nemu cítiť nenávisť. To tu nepatrí, Severus, rozumieš?“
Severus rýchlo prikývol. „Necítim nenávisť... k nikomu. Potter zomrel aby ťa chránil a Black zomrel aby chránil tvojho syna. Nemôžem ich nenávidieť.“
Lily natiahla ruku a jemne sa ho chytila.
„Je mi ľúto, čo si pre mňa vytrpel,“povedala a pokynula mu, aby vstal. „Zaslúžiš si to, čo ťa čaká.“
„Nechcem to zažiť, ak tam nebudeš ty, Lily,“pevnejšie jej zovrel ruky a v očiach mal úprimnú prosbu. Bez nej nepôjde ani do neba.
„Budem tam, Severus, sľubujem, že ťa nikdy viac neopustím, braček,“odvetila a konečne sa usmiala.
Severusovi sa zachveli pery. Dokázal oklamať lorda Voldemorta, dokázal to po celé roky, ale nevedel sa ovládnuť pred ňou. Nedokázal to.
„Milujem ťa, Lily!“vyhŕklo z neho.
„Ako sestru, však, Severus? Prosím, povedz, že ako sestru,“zaprosila naliehavo a po líci sa jej skotúľala slza. „Prosím...“
Severus sa zachvel a tvár sa mu skrútila do neľudskej grimasy. „Á... áno, Lily.“
Sverus sklonil hlavu a v hrdle mu navrela hrča. Ako sestru...
A zrazu sa to stalo. Vedel, že to tak musí byť. Vedel, že to tak bude najlepšie. Pre všetkých.
Cítil pokoj. Hrča zmizla a vzala si so sebou všetky nepríjemné pocity.
Slza na Lilinom líci uschla a on a obaja to vedeli.
Ľúbil ju.
Ľúbil ju ako sestru...