Strieborný výstrel
Fenrir Greyback sa zakrádal okolo horskej chaty. Noc bola tmavá a veľký okrúhly mesiac sa len s námahou predieral pomedzi oblaky, ktoré sa rýchlo preháňali po nočnej oblohe poháňané mrazivým vetrom.
Z diaľky sa ozval detský smiech.Fenrir nepokojne zavrčal... Ešte pár minút...
„Aúú!“zavyli v horách jeho druhovia a Fenrir vyštartoval.
„Louis!“skríkla vydesená mladá žena a zabuchla dvere chaty.
Greyback sa zúrivo vrhol na zamknuté dvere. Okolo hlavy mu presvišťalo zaklínadlo a vzápätí i druhé.
Louis McDanlon sa rozhodol brániť svoju rodinu. Greybackov úder ho však zrazil na zem a vzduchu naplnil pach ľudskej krvi. Z domu sa niesol plač a zdesený krik. Greybackovi sa podarilo zlomiť zámku dverí a dostal sa dnu. Začínal byť netrpezlivý. V ústach už cítil sladkú deckú krv...
V kúte miestnosti sa krčila pekná mladá žena. Krátke plavé vlasy jej lemovali tvár. Tmavomodré oči upierala na zem, akoby už viac nedúfala v záchranu. V bledých rukách zvierala akúsi palicu, ktorú našla opretú o kozub.
Pri jej nohách sa mrvil plačúci balíček oblečený v modrom pyžemku. Chlapček si k sebe pritískal žltého zajačika a drobnou rúčkou si utieral slzičky.
Greyback zavrčal a jeho krvilačné oči sa vpýjali do malého telíčka.
Kate sa rozohnala palicou a tvrdo zasiahla Fenriria do hlavy. Odpoveďou jej bolo skučanie a vrčanie protivníka. Greyback na ňu vyskočil a zrazil ju na zem. Katino telo sa bezvládne skotúľalo dolu schodmi do pivnice.
Vlkolak víťazne zavyl a chytil bezbranného chlapčeka. Ďaľší vlkolak do jeho armády...
Vybehol pred dom a trielil do hôr, nedabajúc na svojich druhov kŕmiacich sa McDanlonovým telom.
Kate sa prebrala, keď už slnko viselo vysoko na oblohe. Vzduch bol ťažký a dusný, čím sa ešte zvýrazňoval mŕtvolny zápach šíriaci sa z vonku.
Posadila sa zmätene sa obzerajúc. Nemohla tomu uveriť, usporiadať si myšlienky... jej manžel je mŕtvy. Krvilačná armáda Fenrira Greybacka jeho telo telo roztrhala na kusy... jej syn je preč... pravdepodobne s ostatnými pohryzenými deťmi sedí zavretý vo vlkolačom príbytku o ktorom sa zmieňil Louis....
Vstala a vypotáclala sa von, všetko ju bolelo od krkolomného pádu, zahmlievalo sa jej pred očami a strácala rovnováhu, od zápachu sa jej dvíhal žalúdok...
„Louis...“zašepkala, keď vykročila po zakrvavenej tráve. „Prečo?“
Klesla na zem a zrak sa jej trochu vyjasnil. Kúsok od nej ležal vŕbový prútik. Áno, Louis bol čarodejním. Louis McDanlon, bývalý študnt čarodejníckej školy. Kate by sa tomu ešte pred štyrmi rokmi smiala... Netušila, že popri muklovskom svete jestvuje aj iný, čarodejnícky. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa však vydala za čarodejníka zo starej „čistokrvnej“ rodiny a nebolo pochýb, že ich syn Jed zdedil otcove magické schopnosti.
Kate natiahla ruku a odhodlane zovrela prútik.
„Zničil si mi život, Fenrir Greyback, ale podcenil si ma. Som síce len mukelka, ale ty si ešte menej!“šepkala a opäť vstala posilnená sľubom pomsty.
Niekde zpoza chaty sa ozvali hlasy. Kate sa zhlboka nadýchla a zmizla v lese.
***
„Už dnes v noci,“škľabil as Greyback na svojich druhov. „Dnes v noci nás čaká veľká bitka! Veľká...“
„Ovládneme svet!“vykríkol niekto a podporil ho mohutný rev.
Greybackovi sa v očiach mihli blesky a vyceril zuby. „Svet? Dáme mu o nás vedieť. Svet pocíti našu bolesť!“
Pocítil.
Svorka ľudí v zvieracej koži, alebo skôr zvierat v ľudskej podobe sa v ten večer vyhrnulo na mestečko zvané NorteVill. Zúrivé beštie, pod záštitou strieborného kruhu visiaceho na oblohe, napádali vydesených občanov.
Kate stála na kopci a s úskosťou sledovala boje. Výkriky... plač... vrčanie... vytie... krv... mŕtvolný zápach... V myšlienkach sa jej vynárali podrobné obrazy minulej noci. Triasla sa. Od nenávisti nemyslela na nič, len... zabiť... V spotenej dlani stískala manželov prútik. Neuvedomovala si čas plynúci okolo, nevenovala pozornosť tlupe vlkolakov bežiacich popod kopec, ani zachádzajúcemu Mesiacu. Pohľadom sa vpíjala do Greybacka pozerajúceho na zvyšky dediny.
„Cítim čerstvé mäso,“zachrapčal, keď bol kúsok od nej.
„A ja... pomstu,“prehovorila a namierila na neho prútik. Mesiac zapadol za hory a Greyback sa pomaly menil do ľudskej podoby.
„Pomstu, žena?“zavrčal, keďsi ju všimol a červenými očami hľadel na prútik v jej ruke.
„Zabil si mi manžela, odvliekol si mi syna, zničil život, ja si ten tvoj zoberiem,“povedala a zdvihla prútik vyššie. Ruky s jej netriasla, hlas nechvel. Bol odhodlaná a chladná ako z mramoru vytesaný anjel smrti.
„Avada Kedavra!“zakričala formulku, ktorú vyčítala z manželových kníh ako neporušiteľnú kliatbu. Tú najhoršiu.
Greyback sa mykol, no prútik ani len nezaiskril.
„Že ty si mukelka toho Louisa McDanlona?“zaškeril sa. „A ty si na mňa namierila prútik? Ty odporná zberba!“
Kate opantali mdloby. Zostala stáť úplne bezmocná, bez nádeje na pomstu, bez nádeje na život, bez nádeje, že uvidí svojho syna.
Na hlave pocítila silný úder a videla približujúce sa úpätie kopca...
„Konečne. Už sme si mysleli, že sa medzi nás nevrátite,“usmiala sa sestrička kontrolujúc jej tep. „Spli ste dlho, slečna, veľmi dlho.“
„Pani...“zašepkala Kate stuhnutými perami. Mala pocit, že zabudli, ako sa majú pohybovať.
„Po desiatich rokoch?“zvolal narodovaný doktor a tiež pristúpil k posteli. „Neuveriteľné! Zázrak!“
„Po desiatich rokoch čo?“zachripela Kate a zistila, že ju bolí každý kúsok tela.
„Ste sa prebrali z kómy, slečna,“upresnil.
„Pani...“
„Nechajte ju, je bláznivá,“šepkala knihovníčka sledujúc Kate zahrabanu za knihami. „Chodí tu každý deň a číta si o vlkolakoch. Tvrdí, že jeden jej zabil manžela a odvliekol syna. Nie je normálna, to odvtedy, čo sa prebrala z kómy.“
„Z kómy?“zujímal sa pán, ktorý chcel Kate vyhodiť z knižnice, pretože nezaplatila poplatok.
„Áno, bola v nej desať rokov, spadla zo skaly, keď niekto napadol jednu dedinu. Bolo to tam vtedy hrozné, zrejme chcela ujsť a takmer sa zabila. Poškodilo jej to mozog,“tvrdila knihovníčka. „Už idete, Kate?“
„Áno, ďakujem vám, už viem ako na to, ďakujem!“vzdychla a vrátila poslednú knihu na miesto.
„Tak dovidenia,“uškrnula sa.
„Zbohom,“odvetila Kate a vybehla na ulicu. No hneď sa vrátila s otázkou. „Prepáčte, kde si môžem dať v meste odliať náboj?“
„Náboj?“preľakla sa knihovníčka.
„Áno, strieborný. Chcem si dať roztaviť šperky,“usmiala sa Kate.
„Ja... netuším,“hlesla a sadla si do kresla.
Kate sa vrátila na ulicu a vošla do zlatníctva.
„Ale, Kate! To sa proste nedá,“presviečala ju svokra.
„Čo sa nedá? Musím zachrániť svojho syna!“zamračila sa Kate a vložila si náboj do pištole. „Viem kde sa pohybuje ten zver a bude mať smolu!“
Kate sa opäť vybrala do hôr prešla cez dedinku NorteVill, zastavila sa pri pätnásť rokov starom pamätníku a pokračovala do hustého lesa.
„Kde sa skrývaš, Greyback?“zvreskla, keď už kráčla hodnú chvíľu. „Viem, že si niekde TU!“
„Som niekde tu,“zachripel mrazivý hlas.
„A iste si ma pamätáš,“pokračovala Kate. „Som Kate McDanlonová, zabil si mi manžela Louisa McDanlona a odvliekol syna Scipa. Dnes som si prišla po neho!“
Greyback sa zasmial a vystúpil zpoza stromov.
„Zase na mňa namieriš prútik, mukelka?“
„Dnes mám niečo lepšie,“usmiala sa, no zbraň nevytahla. „Kde je môj syn?
„Dobrá otázka,“zavrčal. „Ani neviem, čo sa s tvojim Scipom stalo. Možno ho zabili v bitke, alebo neprežil ako malé decko v našom príbytku, alebo... možno som ho zabil ja. Pre neposlušnosť...“
„Kde je?!“zvreskla Kate a teraz už vytiahla zbraň.
„Netuším, mukelka! Ale viem, kde budeš ty! Možno si na tebe tvoj syn pochutí!“
Greyback skočil dopredu, no Kate vystrelila. Vzduch preťal strieborný pás, rozrážajúci si cestu ku Greybackovej hrudi.
Kate sa uškrnula a podišla k svojej krvácajúcej obeti.
„Tak kde je?“
„Nikdy...“zachripel a vrazil jej mocnú päsť do hrude.
Kate dopadla na zem a bezmocne hľadela na chlapa z vlkolačej armády, ktorý pristúpil až k nim.
„Scip...“zašepkala a z úst jej vytiekla krv. „Syn... môj...“
Scipio sa skolnil ku Greybackovi a zatriasol ním. Jeho vodca nejavil známky života a tak fľokol na ženu vedľa.
„Scip...“povedala ešte raz, keď si jej syn prehodil Greybacka cez plecia a odnášal ho preč. „Syn... môj...“