Jdi na obsah Jdi na menu
 


Čo sa deje, keď všetci spia

22. 8. 2009

„Remus, nepleť sa do toho,“zavrčal Sirius už trochu rozladený kamarátovým naliehaním.

„Prečo?“nepáčilo sa Remusovi ako ho odpísali. Vzali so sebou aj Červochvosta a jeho nechali na izbe.

„Lebo ty by si nám to nedovolil, stačí?“odvetil James a preklopil portrétový otvor.

„Nie, ja nič nepoviem, fakt!“bránil sa Remus.

Sirius zastal a zaváhal, no potom pokrútil hlavou. „Zostaň radšej tu, Remus. Nechceme aby si z toho zase mal zle. Keby na to prišli.“

„Ale...“pokúsil sa zaprotestovať Remus, ale portrétový otor sa zaklepol naspäť a on zostal v klubovni sám.

 

„Normálne ma až mrzí ako si ho odpísal,“povedal James keď so Siriusom a Petrom kráčali dolu schodmi od Chrabromilskej klubovne.

„Mňa nie,“odsekol Sirius. „Vieš ako to skončilo naposledy. Asi by nám to ani nedovolil.“

Všetci sa svorne v myšlienkách vrátili dva mesiace dozadu, keď vytopili Filchovu pracovňu žabím slizom a odskákal si to Remus, ktorého školník chytil.

„Asi máš pravdu. Aspoň dnes ho vynecháme,“súhlasil Peter a zabrzdil ich, pretože na konci chodby stála pofesorka Sproutová.

„Asi ide za Slugym,“uškrnul sa James. „Meg tvrdí, že spolu niečo majú.“

Nočné návštevy na Rokforte neboli žiadnou novinkou. Záškodníkom sa neraz podarilo pristihnúť mladšie či staršie páriky v bezpečí tmy tajných kútov.

Stíšili intenzitu svojich krokov a potichu sa prešmykli okolo chodby kde bola profesorka. Ešte pár poschodí a boli na mieste.

„Fajn, ja idem dnu,“zašepkal Sirius a vzal si od Jamesa potrebné veci. „James, začni zabezpečovať ostatné a ty, Peter. Dávaj pozor a zrejme ťa budem potrebovať.“

Peter zostal strážiť na chodbe.

Sirius vbehol na toalety a okamžite začal rozmiestňovať hnojové bombičky a svetelné granátiky.

James sa pobral chodbou k ďalším záchodom, aby študentom znemožnil prístum k nim.

Veľká akcia sľubuje veľkú zábavu. O tom sa už neraz presvedčili za tri roky štúdia v Rokforte a okolí. J

„Všetko pripravené?“spýtal sa James, keď zadychčane dobehol späť na chodbu.

„Konečne, to ti trvalo!“zýval Sirius rozvalený naprostred chodby.

„Tak sorry, ale obehnúť celý hrad a zapäčaťiť záchody nie je zase až také jednoduché!“bránil sa James. „Poďme spať.“

Peter súhlasne prikývol a všetci traja sa pobrali do Chrabromilskej veže. Celý hrad už spal. Nebáli sa Filcha ani jeho mačky, či niekoho z učiteľov. Bolo skoro ráno, keď pobúchali po portréte Tučnej pani aby ju zobudili.

„Čo tu robíte? Koľko je vôbec hodín?“spýtala sa vyplašene.

„Nezaujímavé tajomstvo,“povedal Peter heslo a Tučná pani sa rezignovane prehupla. „Dobrú noc.“

Záškodníci vystúpili hore schodmi a otvorili dvere izby.

„Dobré ráno, Remus,“neodpustil si Sirius, aby nezobudil kamaráta a teatrálne odsunul záves na jeho posteli. Úsmev mu zamrzol na tvári. Posteľ bola prázdna.

„Kde je?“vyhŕkol James a zabudol si rozopínať košeľu, aby vhupol do postele.

„Ako to mám vedieť?“spýtal sa Sirius. „Myslím, že Remus je tam, kde by nemal byť. Má na to zvláštny talent. Idem ho hľadať.“

„Idem aj ja,“nemohol v niečom James zaostávať a tak vybehol za kamarátom. „Peter, čakaj tu, hneď prídeme!“

Prebehli cez portrétový otvor („Čo je toto za noc! Vráťte sa do postelí!“kričala Tučná pani.) a o chvíľu boli na štvrtom poschodí.

„Sirius, je to voda, čo tečie po chodbe?“spýtal sa James a pokrútil nosom.

„Bojím sa, že nie,“odvetil Sirius a pomaly pristupoval k záchodom. „Remus to zase schytal.“

Prebrodili sa tekutinou rozliatou po podlahe a otvorili WC, ktoré ňou bolo doslova zatopené.

„Remus?“zakričal James a poobzeral sa okolo.

„James, ja vás zabijem!“ozval sa hlas z kabínky. „Čo to je?“

„Remus, si v pohode? Vylez odtiaľ!“pobádal ho Sirius a mal čo robiť aby sa nezasmial.

„Tak vyjdi, potom si s nami rob čo chceš!“uškrnul sa James.

„Nemôžem,“ozvals a Remus trochu skľúčene. „Zasekol som sa.“

„Tak ich vyvaľ prútikom!“navrhol Sirius. „Alebo nechaj tak, ja to urobím!“

„Nie!“zastavil ho Remus a párkrát si odkašľal, kým z neho vyliezlo. „Nezasekli sa dvere.“

Sirius s Jamesom pozreli pobavene na seba.

„Rem. Ty si sa zasekol....“začal James, no prerušilo ho Remusove striktné. „Hej!“

Sirius sa neudržal a vybuchol smiechom.

„Ste mŕtvi,“kričal Remus z kabínky. „Rozprávam sa s dvoma mŕtvolami!“

„Sorry, kamoš, nechceli sme, aby si tam skončil ty,“smejúc sa povedal James.

„Mysleli sme skôr Filcha,“pridal sa Sirius.

„Alebo Ufňukanca.“

„Ale určite nie teba!“

„Alebo Evansovú,“dodal James.

„Evansovú?“zamračene na neho pozrel Sirius a prestal sa smiať.

James mykol plecom a napriek Remusovým protestom strčil hlavu do kabínky. „Bombarde by ti odpálilo zadok, že?“

„Hej,“zase odvetil Remus maximálne stručne.

„A keby sme ťa ťahali?“spýtal sa Sirius stojaci vonku.

„To by nešlo,“odpovedal James a vystrčil sa von. „Nechajme záchod zmiznúť.“

„To by šlo,“ozval sa Remus trochu veselšie.

„Tak to urob,“pobádal ho Sirius. „Zaklínadlo je: Evanesco. Matka ho často požíva.“

„Nemám pri sebe prútik. Niekde mi spadol, keď to tu celé buchlo,“povedal Remus. „Musíte to skúsiť vy.“

James so Siriusom na seba rýchlo pozreli.

Toto zaklínadlo ešte neskúšali. Bolo súčasťou VČÚ a učilo sa až v piatom ročníku.

„Najprv si ho skúsime na to čo je tu,“navrhol James a namieril na zvyšok delobuchu pri svojich nohách. „Evanesco!“

Delobuch namiesto aby zmizol nadobudol oranžovú farbu.

Sirius vytiahol prútik a obzrel sa okolo seba. Napokon si vybral odtrhnutú rúru z umývadla.

„Evanesco!“vykríkol a švihol prútikom, ako to robila jeho mama. Rúra sa zachvela a zostala tam, kde bola.

„Blbé zaklánadlo!“ zlostil sa Sirius a skúsil to ešte raz. Rúra sa opäť len zachvela.

Potom to skúsil James a potom zase Sirius. Rúra robila pokroky. Najprv sa len triasla, potom chvíľu levitovala, za úspech pokladali aj keď sa premiestnila o dva metre ďalej až napokon na pár sekúnd zmizla a opäť sa objavila.

„Myslím, že lepšie to nebude,“mykol James plecom, keď sa to zopakovalo osemkrát.

„Tak fajn, Remus, ideme na to“zvýšil Siirus hlas a postavil sa pred dvere kabínky do bojovej pozície. „Zmizne na pár sekúnd, takže rýchlo sa pozbieraj, lebo ak spadneš bude ti zo záchodu trčať len hlava!“

„Dobre,“napäto odvetil Remus.

Sirius otvoril dvere a svojvoľne sa pustil do smiechu. Remus bol v komickej poskŕčanej polohe. Keď ho to prešlo namieril prútik starostlivno na záchodovú misu. Švihol ním ako predtým a vykríkol: „Evanesco!“

Niečo tlmene puklo.

Sirius zažmurkal a sklopil prútik.

„Podarilo sa?“spýtal sa James, ktorý nechcel nakúkať do kabínky v prípade, že je Remus napoly nahý.

„Áno,“spokojne odvetil Sirius. „Remus zmizol. A zdá sa, že natrvalo.“

 

„Evansová,“šťuchol James do svojej spolužiačky.

„Nie, Potter, nejdem,“podvedome zahundrala Lily a tuhšie si pritahla paplón.

„Evansová, zobuď sa!“povedal James o niečo hlasnejšie.

Lily otvorila oči a bola by vykríkla, keby jej niekto nedržal ústa rukou.

„Pššt!“naznačil James a pomaly ju pustil.

„Čo tu robíš, Potter?“zašepkala a pozrela sa po dievčatách, či ich nezobudili.

„Potrebujem ťa, poď,“ukázal na dvere, ale Lily sa nehýbala. „No tak, ide o Remusa!“

Lily si zamrmlala niečo, čo znelo ako nevyberané slovo a vybehla za ním. „Tak čo je?“

„Si sexi,“uškrnul sa James, keď si ju na chodbe prezrel v pyžame.

Lily sa začervenala. Preskočil mu hlas!

„Ak si chcel len to, Potter,“zamračila sa a natiahla ruku za kľučkou.

„Nie, Evansová, fakt je to súrne!“zabrzdil ju. „Remus sa zasekol... Ale to nie je dôležité. Remus zmizol. Nemôžeme ho nájsť.“

Lily nadvihla obočie. „Ak je za zasenutými za dverami, jasné, že ho nenájdete.“

„Nie, je to trochu zložitejšie,“James si začal prehrabávať vlasy. „Em, to pyžamko je fakt...“

„Prestaň!“zahriakla ho Lily a snažila sa nevšímať si, ako mu preskakuje hlas. „Vysvetli mi to s tým Remusom a čo odo mňa chceš!“

Sitiuácia bola dosť vážna, James sa teda upokojil a rýchlo jej porozprával čo sa stalo. Ako nastražili delobuchy, ako našli Removu prázdnu posteľ, ako sa ho snažili dosatať zo záchodu i ako napokon zmizol. Vynechal len detajly ich rozhovorov.

„Sme fakt bezradí,“povedal napokon. „Nevieme ako ho dostať späť!“

„Potrebujem sa dostať do knižnice!“zamyslela sa Lily.

„Ako môžeš teraz myslieť na knižky?“zamračil sa James a pokrútil nad ňou hlavou.

„To nerieš, Potter, aj tak nepochopíš! Dostaň ma jednoducho do knižnice,“povedala Lily a vykročila ku schodom.

S Jamesom sa zviezli dole do klubovne, kde ju vyzval, aby chvíľu počkala. Odbehol do ich izby a vrátil sa s akýmsi plášťom neurčitej farby.

„Nič sa nepýtaj,“odvetil na jej spýtavý pohľad. „A potom sa nečuduj Siriusovi. Remusa mu je fakt ľúto. Je šťastný, pretože zvládol to kúzlo.“

Prebehli chodbami opäť nedbajúc na výkriky Tučnej pani, ani na tichú chôdzu. Celý hrad spal! Keď sa však dostali do vstupnej haly James rozprestrel plášť a prehodil si ho cez plecia.

Lily zhíkla.

„Pššt,“po druhý raz ju tíšil James. „Filch má izbu hneď za rohom!“

„Ale to je...“zašepkala Lily neprestajne vyvaľujúc oči.

„Áno, neviditeľný plášť. Vlez ku mne. Pinceová v knižnici hliadkuje akoby tam mala zlatý poklad,“James nadvihol plášť a naznačil jej, aby prišla k nemu.

„Pôjdem tam asi radšej sama,“zaváhala, ale James ju pritiahol k sebe a obaja zmizli pod plášťom.

„Ideme na to, Evansová?“spýtal sa James mužným hlasom a vykročil po chodbe.

„Prestaň to robiť, Potter!“zavrčala a nasledovala ho dlhými krokmi.

„Čo?“

„To s tým hlasom,“odvetila a začervenala sa. „Rozčuľuje ma to.“

James sa spokojne uškrnul a odsunul dvere knižnice. „Ktoré oddelenie?“

„Dobrá otázka,“povedala Lily a zasvietila prútikom na police plné kníh. „Takto to nepôjde. Accio Kniha obnovy!“

Chvíľu sa nič nedialo, potom sa na konci uličky zjavila veľká stará kniha a letela priamo k nim.

„Waw, Evansová, si fakt dobrá!“pochválil ju James.

„Nie, nie som,“ohradila sa. „Accio Nájdi stratené! Accio Nepodarené kúzla! Accio...“

James takmer nestíhal chytať lietajúce knihy do rúk.

„Ešteže som tak dobrý stíhač,“uškrnul sa ponad kopu kníh v náručí.

„Ako môžeš teraz mysliať na metlobal, Potter?“napodobnila Lily jeho výstup pred chvíľou a na dôvažok pokrútila hlavou.

„To nerieš, Evansová, aj tak nepochopíš,“odsekol a položil knihy na zem. „Čo hľadáme?“

 

„Kde ste toľko trčali?“spýtal sa Sirius vyškerený od ucha k uchu a nechal zmiznúť umývadlo. To bola jedna z mála vecí, ktoré tu ešte zostali. Sirius nechal zmiznúť takmer celé vybavenie záchodov a zjavne ho to veľmi bavilo.

„Black, ty nie si pri zmysloch!“skríkla Lily celá rozčúlená, keď sa poobzerala okolo. „Na to spätné zaklínadlo môžeme zabudnúť!“

„Upst,“zaškeril sa Sirius. „Tak, čo urobíme?“

„Myslím, že ty si už urobil dosť,“odvetil James trochu podráždene.

Lily energicky otvorila jednu z kníh, ktoré si vzali so sebou a nalistovala stranu 281.

„Čo mám robiť?“spýtal sa James, keď Lily vytiahla prútik a bola zjavne pripravená čarovať.

„Nič,“odvetila, no po prečítaní ďalšieho riadka si to rozmyslela. „Rem je celým menom Remus Jackob Lupin?“

„Remus John Lupin,“opravil ju James nazerajúc jej cez plece do knihy.

„Postav sa na miesto kde sedel, Potter,“požiadala ho a ledabolo ukázala na napoly zrúcaný záchod, ktorý sa, našťastie, nestal obeťou Siriusovho miznúceho kúzla. „A keď sa dostanem k slovám ,est verita hystrichopsylla talpae´ povieš privolávacie zaklínadlo a povieš jeho celé meno.“

„Dobre, ale hovor zrozumiteľne,“požiadal James nevšímajúc si Siriusov pochybovačný výraz.

Lily začala čítať a o chvíľu sa dolstala k spomínanej pasáži.

„Accio Remus John Lupin!“vhŕkol James.

Niečo puklo podobne ako keď Remus zmizol.

„Chválamerlinovi, som späť,“usmial sa Remus a začal si naťahovať ruky.

„To je síce fajn, ale kde v pekle je James?“zamračil sa Sirius pozerajúc všade okolo Remusa, či nenájde svojho najlepšieho priateľa. „Evansová, od tu nie je!“

„Jasné, že tu nie je,“odvetila Lily spokojne. „Neviem vrátiť späť čo zmizlo. Len som ich vymenila.“

„Okamžite ho zavolaj naspäť!“vyvalil Sirius oči a siahol po prútiku.

„Prečo by som mala, aj tak len otravuje.“

„Lily!“prosebne na ňu pozrel Remus. „Musíme niečo urobiť.“

„Ste tak naivní,“pokrútila Lily hlavou. „Človek by vám dal päť knutov. Jasné, že ho tam nenechám.“

Remus so Siriusom si vydýchli.

„Rem, opíš mi kde si bol,“požiadala Lily.

„Neviem, ale bolo to tam dosť úzke,“povedal a začal sa znovu naťahovať. Bolo tam niečo mäkké a viselo to aj zo stropu... Neviem kde som bol.“

„A čo si počul? Nejaké zvuky?“spýtala sa Lily trochu prekvapene.

„No...“ Remus sa zamyslel. „Zdalo sa mi, že počujem kroky. Rýchle kroky... možno buchnutie dverí. A ešte chrčanie. Akoby sa niekto dusil.“

„Úzky priestor... niečo mäkké... rýchle kroky... dvere a niekto sa dusí,“pomaly vymenuvávala Lily. „Prečo si si nezasvietil prútik? Vedel by si kde si!“

„Nemal som ho. Kde vlaste je? Vypadol mi tu!“ vyplašene sa začal obzerať okolo seba.

„Asi som ho nechal zmiznúť. Vieš, to kúzlo mi už fakt ide,“pochválil sa Sirius.

„No dík,“zamračil sa na neho Remus.

„Už viem!“vyhŕkla Lily. „Cítil si aj nejakú známu vôňu?“

„Vôňu?“Remus opäť tuho rozmýšľal. „Neviem, úplne normálnu... ako doma.“

„Presne! Páni, Potter sa práve nachádza...“teatrálne predniesla Lily.

„U Remusa doma?“spýtal sa nertpezlivo Sirius a odsudzujúco pozrela na Remusa, akoby on mohol za to, kde James je.

„Nie, u vás v izbe. Pravdepodobne zavretý v Remusovej skrini,“vyviedla ho Lily z omylu.

„Robíš si srandu, Evansová?“neveril jej Sirius, ale Lily istým krokom vyšla zo záchodov a zamierila do chrabromilskej veže.

Sirius s Remusom si celou cestou vymieňali pochybovačné pohľady.

„Ako vlastne prišla na tak absurdú myšlienku?“opäť sa dozvedal Sirius.

„Je tam mäkko, pretože Remus má veľa habitov a visia aj zo stropu, pretože sú na vešiakoch. Predpokladám, že Rem má v skrini poriadok... A tie kroky, to bolo keď Potter bežal po plášť, takisto dvere.“

„A čo to chrčanie?“tentokrát sa spýtal Remus.

„Peter. Nepočul si ho ešte chrápať?“zasmiala sa Lily. „A voňalo ti to tam ako doma. Voňalo to tebou.“

Remus uznanlivo prikývol.

„Ktorá je vaša izba?“spýtala sa, keď vybehla do chlapčenských internátov a pred ňou sa zjavila dhlá chodba plná dvier.

Remus ju obehol a vošiel do izby. „James?!“

„Uaaa!“vykríkol Peter, strhol sa zo spánku a bleskovo na nich namieril prútik. „Kto je?“

„Kľud, Peťo,“odvetil Remus a zasvietil.

Zo skrine sa ozývalo tlmené búchanie.

„James!“Sirius priskočil ku skrini a otvoril dvere.

James sa vylial na podlahu a plytko dýchajúc hľadel na strop. „Myslel som si, že som v rakve. Nesmejte sa, drevo, mäkko a smrad. Čo vám napadne.“

„Že Remus by si mal vyprať ponožky,“zasmial sa Sirius a zatresol dvere skrine.

„Čo sa stalo?“spýtal sa Peter a keďže to zaujímalo aj Remusa a Jamesa, Sirius začal všetko rozprávať.

Lily sa unavene vytratila a odcupkala do svojej izby. Začalo svitať. Dievčatá ešte spali, ale ona vedela, že už by nemalo význam ísť si ľahnúť. Určite by už nezaspala.

Pristúpila ku skrini a otvorila dvere...

„Black! Ja ťa...!“zvreskla a zúfalo pozerala dovnútra.

Bolo tam všetko, čo Sirius nechal zmiznúť.

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

xD ja zemrem

(Miša, 21. 7. 2011 21:26)

Máš zmysel pre humor :D ...dobre som sa pobavila

:D

(Simc, 10. 5. 2011 9:33)

Smejem saaa :D:D ten koniec ma uplne dostal!! :D SUPER!!:)