Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Sirius Black, naslovovzatý sukničkár. Milovník žien a večný Casanova. Kto by to bol povedal, že nájde tú pravú v takej nečakanej podobe, akou bola ONA?

Vonku sa už dávno zotmelo, no pre muklov neviditeľné svetlá Siriusovej motorky sa ešte vždy preháňali tmavou oblohou. Mieril do svojho obľúbeného podniku v Šikmej uličke. James mu chcel povedať niečo dôležité a on si to predsa nemohol nechať ujsť. Zatočil riadidlami a motor jeho veľkej dámy spokojne zapriadol. Zamieril k zemi a keď sa už nebezpečne priblížil ku kamennej dlažbe na širokej ulici, prudko zabrzdil.

Mesto bolo na pohľad tiché, ulicami sa len sem-tam mihol tieň akéhosi tuláka, no Sirius vedel, že vo vnútri bude pulzovať život.  Zaistil motorku a vošiel do Deravého kotlíka. Ukázalo sa, že sa v ničom nemýlil. Čarodejnícka krčma praskala vo švíkoch. Bez problémov sa predral k pultu a rýchly pohľadom zistil, že jeho priateľ tu ešte nie je.

„Jednu ohnivú, Tom,“ kývol na zhrbeného barmana, ktorý vyzeral, akoby z roka na rok vysychal. Zubato sa na Siriusa zaškeril a siahol pod pult, aby mu nalial whisky.

Sirius sa obzrel po hosťoch. Na to, v akej nebezpečnej dobe žila čarodejnícka pospolitosť tu bolo až príliš živo. Za dlhým obdĺžnikovým stolom hrali karty čarodejníci, či iné tvory, zahalené v obnosených háboch od hlavy po päty, v kúte pod schodmi sedel veľmi starý čarodejník nad fľašou rovnakej ohnivej whisky akú pil Sirius a na niečom hlasno štrngotal a vzadu pri okne sa veselo bavila skupina mladých čarodejníc. Všetky sa veselo smiali. Pri pohľade na tú krásnu skupinu sa Sirius uškrnul a keď mu barman posunul pohár po pulte, takmer ho nestihol zachytiť.

„Upst,“ zasmial sa a opäť hodil očkom na čarodejnice pri okne. Jedna z nich sa mu obzvlášť pozdávala. A v tom sa jej zvedavé modré oči upreli naňho a jej plné, nadýchané pery, ktoré mal okamžite chuť pobozkať sa šibalsky usmievali. Tvár jej lemovali hnedé kučery, ktoré príjemne podčiarkovali jej zamatovo bledú pleť a svojou jednoduchosťou nechali vyniknúť jej tvár. Sirius podvihol pohár a naznačil jej, že pripíja na ňu. Nezachichotala sa, ako by očakával. Dokonca ani neočervenela, len podvihla jedno obočie, akoby sa ho pýtala, či je normálny a ďalej sa venovala priateľkám.

Sirius sa napil a začal uvažovať, čo mu asi chcel James oznámiť, keď sa kvôli tomu potreboval vypariť do baru. Zlatisto hnedá tekutina mu však žiadnu uspokojivú odpoveď nadávala.

„Tri ďatelinové pivá,“ ozval sa mu zrazu pri uchu melodický hlas a keď sa pootočil zazrel ju. Trochu netrpezlivo poklepkávala dokonale upravenými prstami po pulte, kým sa barman Tom pomaly odšuchtal do skladu mrmlúc si popod nos, nech počká.

„Nechcete niečo tvrdšie?“ spýtal sa Sirius, ktorý sa nedokázal ubrániť presvedčeniu, že čarodejnica prišla za ním a teraz sa sebavedomo uškŕňal.

„Nie,“ odsekla, ani naňho nepozrela. Predsa len sa mu zdalo, že sa pousmiala.

„Máte dámsku jazdu?“ spýtal sa v snahe nadviazať rozumný rozhovor.

„Dá sa tak povedať,“ prikývla a vzápätí štipľavo dodala: „Na to ste určite rýchlo prišli s tým vašim mozgom zameraným len na opačné pohlavie...“

Zasmial sa. „Ako ste ma tak rýchlo odhadli?“

„Ľahko.“

Už mu začínala hrať na nervy. „Jasné, váš vysoko kvalitný ženský intelekt vám to prezradil. Vycítili ste ma na míľu, však?“

„Nie, videla som vaše vypadnuté oči, keď ste na nás pozreli,“ opäť zaklepkala po pulte. Tom sa stále nevracal.

„Čudujete sa? Pozrite na seba...“ premeral si ju od nôh vo vysokých topánkach, až po vyzývavé tričko a jemne sa zamračil. „Asi je to pre vás novinka, no keď sa takto oblečiete, muži si myslia, že o pozornosť stojíte.“

„A vy ste nebodaj muž?“ zachichotala sa.

Sirius do seba prevrátil zvyšok obsahu pohára a zaškeril sa od ucha k uchu. „Vyzývate ma, aby som vám to dokázal?“

„Na to nemáte,“ povedala.

„Neprovokujte,“ vystíhal ju.

Konečne naňho normálne pozrela. Bola naozaj krásna. Taká krásna, že Siriusov mozog prestal uvažovať normálne. Pousmiala sa.

„Jednoducho nemáte šancu,“ usmernila ho, keď sa Tom pomalou, šuchtavou chôdzou približoval zo skladu.

Dvere sa otvorili a so závanom čerstvého vzduchu vošiel dnu James.

„Nabudúce, keď sa stretneme,“ povedal ešte Sirius, kým sa jeho krásna neznáma vrátila ku kamarátkam. „Budete ma prosiť, aby som vás pobozkal.“

Vzala do si od Toma fľaše. James už stál pri nej, no ona ešte upreto pozerala do Siriusových očí. Na okamih, akoby zaváhala, potom sa zvrtla, takmer vrazila do Jamesa a náhlivo sa vrátila k svojmu stolu.

James si sadol na vysokú barovú stoličku s povzneseným úsmevom. „To bol kus.“

„A bude moja,“ škeril sa Sirius. „Ešte dve, Tom.“

„Nepochybne,“ James sa na chvíľu odmlčal, kým dostal svoj pohár a barman sa vzdialil. Potom pokračoval tichším hlasom. „Včera som bol v hlavnom stane...“

Sirius zbystril pozornosť. Keď sa hovorilo o Fénixovom ráde, určite to bude stáť za to. Čakal, že James mu teraz povie aby si zbalil zubnú kefku, pretože vyrážajú na nebezpečnú misiu.

„Dostal som úlohu mimo mesta,“ pokračoval a keď videl Siriusov nadšený, priam euforický výraz, bolo mu takmer až ľúto, že ho prišiel požiadať o tak rozdielnu vec. „Budem preč možno celý týždeň a od teba by som potreboval jednu službičku.“

„Akoby sa už stalo,“ vehementne vyhlásil Sirius.

„To som rád,“ priznal James a vedel, že ďalšou vetou ho úplne odzbrojí. „Evansová ide zajtra na svadbu nejakej kamarátke a potrebuje garde.“

Siriusova tvár spľasla. „Na svadbu?“ spýtal sa celkom bez elánu.

James prikývol a dúfajúc, že to zlepší, dodal: „Evansová už mesiac o inom nehovorí. Vieš, že to stále spomína. Nemôžem jej povedať, že nikam nejdeme a sama by nešla. Poznáš ju...“

Vidina dobrodružstva sa rozplynula. Nemal sa viac na čo tešiť. Svadba! Prečo sa musel sľúbiť už dopredu? Teraz bude musieť odolávať namysleným škaredým družičkám celý večer! „No, aj to je istý druh nebezpečnej misie, že?“

James sa zasmial. „Ďakujem, Evansová sa poteší. Príď ju vyzdvihnúť pozajtra ráno okolo siedmej. Určite bude potrebovať pomoc s nejakými pletkami.“

Sirius len skormútene prikývol.

„Netvár sa tak otrávene,“ napomenula ho Lily s úsmevom od ucha k uchu.

„Neznášam svadby,“ zaškrípal Sirius zubami. „Tí chlapi nevedia čo robia. Slepo sa ženú do niečoho, čo vôbec nepoznajú! Zničia si celý život kvôli jedinej žene, ktorá sa časom zmení na nechutnú starú strigu.“

„Tak to preto James zaváhal, kým mi povedal áno! Musel si ho dlho spracovávať?“ zažartovala.

„Ani som sa o to nepokúsil. Pri vás dvoch to nemalo význam,“ odvetil Sirius a narovnal sa, keďže sa približovali k svadobnému stanu. Dnu sa už hmýrili ľudia hľadajúc si voľné miesto s čo najlepším výhľadom. Očakávalo sa, že nevesta bude krásna a nikto nechcel odísť bez toho, aby si ju poriadne neobzrel.

Stan bol obrovský, pokrýval takmer celú plochu veľkej, rozsiahlej záhrady, ktorá bola dokonale upravená. Od vchodových dverí až k provizórnemu oltáru sa vinul dlhý koberec. Sirius si najskôr myslel, že je červený, ale potom si uvedomil, že je posiaty stovkami lupeňov červených ruží. Po ňom mala prísť nevesta.

Lily ho zaviedla k jednému zo zadných radov lavičiek a usadili sa. Sirius sa obzrel okolo. Nevidel nikoho známeho. Vlastne vysoká čiernovláska tri rady pred nimi mu niekoho pripomínala, ale nedokázal si spomenúť, kde ju videl. Znudene sa zamrvil. Prečo sa na toto nechal nahovoriť? Neznáša predsa svadby. Ale Lily tu tak veľmi chcela ísť a James musel odísť na nejakú rádovú misiu práve teraz! Nemal sa nechať ukecať. Nie sú tu ani žiadne družičky, ktoré by stáli za to. Zomrie nudou!

„Ahoj, Lils,“ zašepkalo dievča, ktoré si práve prisadlo a letmo ju objala. „Kde máš Jamesa?“

„Od včera leží, je chorý,“ vysvetlila Lily. Bol to krycí manéver, aby zamaskovali skutočnú príčinu Jamesovej absencie.

„Alebo len mal toľko rozumu, že sa vyhol tomuto cirkusu,“ sarkasticky poznamenal Sirius a podal novej dievčine ruku. „Sirius Black.“

„Vanda Kennedyová,“ predstavila sa červená ako pivónia. Dá sa predpokladať, že v momente, ako uprela pohľad na Siriusa sa jej srdce rozbúšilo nevídanou silou, pretože krv jej udrela do tváre.

Sirius sa zaškeril. Bola pekňučká. Nie vychudnutá, ani pribratá, ale správne bacuľatá s mäkkými hnedými očami. Bohužiaľ, Sirius nemal veľmi rád materské typy. Keby to vedela, určite by nevynaložila tú námahu, aby zaujala jeho pozornosť. Nevedela to však a tak sa naďalej usmievala a nevšímajúc si Lily, ktorá tvorila medzi nimi akúsi bariéru, sa snažila vtiahnuť Siriusa do rozhovoru. „Ste priateľ nevesty, či ženícha?“

„Povedzme, že som tu na vlastnú päsť,“ povedal neurčito.

Vanda sa zasmiala. „Ja som tu kvôli neveste. Spolu s Lily sme ju spoznali na kurze varenia.“

„Kurze varenia?“ vyhŕkol Sirius a zaškeril sa ako slniečko. „Ty si chodila na kurz varenia, Lily? Preto si nechcela povedať, odkiaľ ju poznáš!“

„Nesmej sa,“ zatvárila sa urazene. „Práve kvôli tomu som ti to nechcela povedať.“

„Vy dvaja sa poznáte?“ ožila Vanda ešte viac. „Myslela som, že si tu sama, Lily.“

Skôr, než stihol niekto zareagovať, prikradla sa k nim zozadu postaršia čarodejnica s ustarosteným výrazom a poklepkala Siriusa po pleci. „Prepáčte, že vás vyrušujem, mladý pán, ale potrebovali by sme pomoc. Boli by ste ochotný...“

Sirius vyskočil na rovné nohy. Konečne nejaké rozptýlenie! A možno ho zabavia na tak dlho, že zmešká minimálne polovicu obradu! To by sa hodilo.

Nasledoval čarodejnicu do domu, pričom opatrne obchádzali červený koberec určený pre nevestu.

„Neobťažovala by som vás, ale čarami nám to nejde, musíme to urobiť ručne a ženích nesmie vidieť nevestu pred obradom! To prináša smolu,“ vysvetľovala, keď prechádzali cez kuchyňu. Sirius bol zvedavý, čo za problém už len môžu mať. Keby nesedel v poslednej lavičke, určite by ho špeciálne nevyhľadávala. Potrebovali proste chlapa, ktorý by sa na to pozrel a urobil, čo treba. Vyšli hore po schodoch a zamierili k otvoreným dverám. Na zemi bola rozložená dlhá vlečka a spoza steny vykúkala zadná časť nádherne bielych svadobných šiat. Sirius si v duchu pomyslela, že vchádzajú do úkrytu tarantuly, ale pokúsil sa nahlas nezasmiať. Ešte nikdy nebol v prítomnosti nevesty tesne pred obradom. Vzrušenie, ktoré tu vládlo mu spôsobovalo zimomriavky.

„Mám pre teba záchrancu, zlatko,“ povedala čarodejnica vstupujúc do izby.

„Záchrancu? Nebuď sentimentálna, mami,“ odvetil veselý zvonivý hlas. „Zvládla by som to aj sama, keby som sa nebála, že si umažem šaty. Kde je ten statočný hrdina?“

Sirius, ktorý zostal zdvorilo stáť pred dvermi sa práve pohol ďalej, keď sa nevesta zvrtla k dverám a nazrela do chodby. Bola to ona. Jeho krásna neznáma. Pokiaľ si Sirius správne spomínal, v ten večer v bare nebola taká očarujúca ako v tejto chvíli. Na obnaženom krku jej visela dlhá retiazka spúšťajúc sa hlboko do tajomnej jaskynky živôtiku a Sirius by veľmi rád zistil, kam až siaha. Pozdĺž bielych okrúhlych pliec sa vinul hodvábny závoj. Bola to najkrajšia žena, akú v živote videl.

Zastal a neschopný čokoľvek urobiť, alebo aspoň povedať, sa zadíval na jej dokonalosť. Nebola iná ako ostatné. V podstate by mohla byť úplne všedným dievčaťom s rozkošným úsmevom, ale nejakým zvláštnym, neodhaliteľným spôsobom bola stelesnením všetkého, čo Siriusa vždy priťahovalo.

Pozerali na seba dlhšie, než by sa očakávalo, ale ani jeden z nich neuhol pohľadom.

„No tak, čo ste zamrzli, pane?“ zasmiala sa a pokračovala trochu ironicky. „Poďte ma zachrániť!“

Sirius sťažka prehltol.  V hrdle mu vyschlo a tak len trhane prikývol a vošiel dnu.

„Úplne sa jej to rozpadlo,“ hovorila jej mama a niečo mu ukazovala, ale Sirius mal oči len pre nevestu, ktorá mu prestala venovať pozornosť a naprávala si závoj podľa odrazu veľkého stojatého zrkadla. „Skúšali sme to napraviť čarami, ale nedrží to. Sú úplne nové a...“

Nepočúval ju. Automaticky nahmatal predmet, ktorý mu podávala, ale nespustil pohľad zo zrkadla. Nevesta sa usmievala sama na seba v dobrej nálade, keď si všimla jeho upretý pohľad. Opätovala mu ho v zrkadle. Jemne sa usmiala a potom, s nežným rumencom na lícach, sa otočila k oknu.

Široké šaty mu bránili vidieť jej postavu, ale vysoko posadený živôtik veštil dlhé nohy tak, ako si ich pamätal. Najradšej by ju vyzliekol z tej záplavy bielej, ktorá mu zahaľovala výhľad na to, čo sa mu na ženách páčilo najviac, a spoznal každý kúsok jej tela priamo tu.

„Budete to vedieť?“ spýtala sa čarodejnica.

„Čo?“ prebral sa zo zadumania. „Áno, iste.“

Konečne pozrel na predmet vo svojej ruke. Bola to biela črievička. S nízkym podpätkom. Podrážka sa však od špičky odliepala a zostala visieť ako vyplazený jazyk. „Potrebujem poriadny lep.“

„Ja niečo nájdem!“ ustarostene si vzdychla a vybehla z izby.

Nevesta stále pozerala z okna. Nebola taká uštipačná ako v Deravom kotlíku a zatiaľ nedala nijako najavo, že sa už niekedy stretli. Túžil sa jej prihovoriť. Chcel zistiť, či ten anjel má aj meno a či sa bozkáva aspoň tak dobre ako vyzerá. Pristúpil k nej a zahľadel sa na ňu z profilu tak, ako fascinovaný umelec hľadí na sochu madony.

Zazrela ho kútikom oka, pozrela naňho a zasmiala sa. „Nebojte sa, nebudem vás prosiť, aby ste ma pobozkali!“

Konečne ho uistila, že je to jedna a tá istá žena.

„Jediné, čoho sa bojím je, že sa teraz zobudím a zistím, že ste bola len výplod mojej fantázie,“ odvetil. Nebolo to prvý raz, čo niečo také povedal, ale prvý raz to myslel úprimne. Zdalo sa mu to, alebo to znelo úplne inak, než kedykoľvek predtým?

Začervenala sa viac, než predtým, keď na seba pozerali v zrkadle a opäť náročky odvrátila zrak.

„Mám lepidlo,“ dobehla staršia čarodejnica dychčiac a položila na zem nádobu veľkú ako téglik na zmrzlinu.

„Ďakujem, mami, teraz choď, prosím ťa, povedať hosťom, nech sú trpezliví,“ povedala do okna a neotočila sa, pokým jej mama opäť neodbehla.

Sirius zatvoril dvere, zhodil zo seba oblek a sadol si na zem k lepidlu. Neponáhľal sa ho však použiť.

„Ako sa voláte?“ spýtala sa a otočila sa k nemu.

„Black, Sirius Black,“ predstavil sa roztrasene ako škôlkar, ktorý sa bolí, že odpoveď nebude správna, a s nádejnou uprel pohľad na ženu svojich snov.

„Ja som Daisy,“ povedala rovnako pohnutým hlasom. „Daisy Hawardová, čoskoro Wilsonová.“

„Daisy,“ opakoval Sirius s úsmevom. „Čoskoro Wilsonová? Poznáte sa už dlho?“

„Päť rokov,“ odvetila pomaly. „Študovali sme spolu.“

Poklepkal si topánkou po nohe. Bol nervózny. Takmer už zabudol, kvôli čomu prišiel. Bál sa z nej spustiť oči, akoby sa mohla rozplynúť v obláčiku pary.

Stála nad ním a chudými prstami sa hrala s retiazkou na krku. Neušlo mu, ako sa občas nadýchne, akoby sa chystala niečo povedať a potom opäť zatvorí ústa v mlčanlivej túžbe. Až sa napokon odhodlala prelomiť ticho. „Vtedy v Deravom kotlíku - to bola moja rozlúčka so slobodou.“

Sirius uznanlivo prikývol. Zahľadieť sa do budúcej nevesty počas rozlúčky so slobodou, to je naozaj sila.

„Povedz mi niečo o sebe,“ vyzvala ho.

„Nie, z nás dvoch som ja ten menej zaujímavý. Hovor ty,“ nesúhlasil a ani sa nepozastavil nad ich prechodom k tykaniu. „Chcem vedieť všetko. Kto si? Čo máš rada a čo neznášaš? Kde si bola doteraz a prečo som ťa nestretol skôr?“

„Asi si chodil nesprávnymi cestami,“ zasmiala sa. „Čo tu robíš?“

„Som tu s Lily,“ pousmial sa. Zdĺhavo otvoril lepidlo a namočil doň pripravený štetec, aby konečne urobil, na čo prišiel. „Ako sa ti podarilo zničiť tú topánku?“

„Mali sme včera nácvik a chcela som ich rozchodiť,“ priznala sledujúc ho, ako sústredene nanáša vrstvu lepidla na vrchnú časť podrážky. „Zakopla som o prah. Nevšimla som si, že sa zničila.“

„A to som si až doteraz myslel, že anjeli sa vznášajú, nezakopávajú o prah,“ pozrel na ňu s úškrnom.

Priam počul, ako sa jej rozbúšilo srdce. Videl, ako jej žila na krku divo pulzuje rozprúdenou krvou. Bolo pre ňu rovnako ťažké udržiavať tento rozhovor v zdvorilostnej tónine?

Položil črievičku vedľa seba a vložil do nej ruku, aby ju pritlačil k zemi.

„Veríš v lásku na prvý pohľad, Sirius?“ spýtala sa zrazu šeptom.

Pokrútil hlavou. „Nie. Preto sme sa stretli dvakrát.“

Vstal, pričom nechal črievicu tam, kde bola a pristúpil k Daisy. „Nerozumiem tomu.“

„Čomu?“ spýtala sa zvedavo.

„Ako som mohol doteraz žiť, keď som nemal pred očami každú minútu tvoju tvár?“ prstom sa dotkol jej líca. Pomaly a jemne, akoby sa bál, že by ju mohol poškodiť.

Zasmiala sa, no ani jej nenapadlo odtlačiť mu ruku.

„Pripadám ti ako smiešny blázon?“ Prešiel k jamke ja nej brade a pohladil jej červenú spodnú peru, keď zašepkala: „Najsmiešnejší z bláznov.“

Obmotal jej prsty okolo krku. „Tak ma zastav a vysmej.“

Voňala ako jarná lúka plná kvetov. Bola nádherná a vôbec sa mu nebránila.

Pobozkal ju najprv na nos. Nechcel, aby sa zľakla.

Jej oči sa však povzbudivo usmievali a keď sa k nej opäť naklonil, sama mu bozky opätovala. Objal ju okolo pásu a pritisol k sebe. Prešiel jej rukou na hruď. Svadobné šaty mala na živôtiku posiate drobnými korálikmi, no pod tou bariérou bielej nádhery cítil ako prudko jej bije srdce.

„Neber si ho,“ zaprosil a pobozkal ju na krk. „Ty nie si stvorená pre nikoho iného. Musíš byť len moja.“

„Vôbec...“ začala, ale hlas sa jej zlomil v povzdychu, keď ju Sirius pobozkal na hruď. Prerývane sa nadýchla a odtiahla sa od neho. „Vôbec ťa nepoznám. Nezahodím všetko, čo sme s Timom zažili pre pár minút rozhovoru s tebou.“

Uprene sa jej zahľadel do očí. Mierne sa uškrnul a opäť si ju pritiahol. Viac sa neodsunula, možno vedela, že by to nemalo význam, ale Sirius bol presvedčený, že sa mu poddáva z iného dôvodu.

„Nemôžeš sa zaňho vydať. Vieš to, odkedy som vošiel do tejto miestnosti,“ trval na svojom a opäť ju bozkával na krku. Ako môže byť taká krásne poddajná a zároveň odmietavá? Ako môže hovoriť nie, keď každým jeho dotykom jej telo kričí áno? „Prosím, daj mi šancu. Prisahám, že ťa nesklamem.“

Prosil. Naozaj ju prosil, aby ho neodkopla. V priebehu troch minút mu ukradla zdravý rozum, rozvrátila sny a ešte mu chce aj zlomiť srdce?

„Daisy?!“ ozval sa výkrik na chodbe. Na schodoch zadupotali kroky.

Chcela sa mu rýchlo vymaniť, ale nepustil ju.

„Povedz, že ma ľúbiš,“ povedal celkom nahlas. Len to mu stačilo. Vedel, že keď to raz povie, už sa nevydá za nikoho iného.

„Pusť ma,“ zašepkala vydesene. Kroky sa rýchlo približovali.

„Povedz to,“ zopakoval a dych sa mu od vzrušenia zrýchlil.

Vrhla letmý, skúmavý pohľad na dvere a prikývla. „Ľúbim ťa.“

V tej chvíli ju pustil a vrhol sa na zem k topánke. Schmatol ju do ruky a kontroloval, či drží.

Dvere sa rozleteli. Bola to jedna z družičiek v levanduľových šatách. „Už som sa bála, že si si to rozmyslela!“

Daisy sa nervózne zasmiala. Znovu hľadela do zrkadla naprávajúc si vlasy, ktoré jej Sirius uvoľnil. „So Siriusom sme práve...“

„Topánka,“ vysvetlil, podišiel k Daisy a kľakol si. „Môžem? Už je hotová.“

Dych sa jej zasekol v hrudi, keď Sirius nadvihol vrchnú časť jej mohutnej sukne a zasmial sa, pretože na odkrytie čakalo ešte niekoľko vrstiev.

„Už poriadne meškáte,“ komentovala družička bezstarostne. Nič si nevšimla. Prešla popri nich a zastala pred zrkadlom.

Daisy trochu vystrčila nohu v tenučkých bielych silonkách dopredu, aby sa Sirius nemusel zdržiavať hrabaním v jej sukniach. Chytil ju za pätu s prstami kĺzal hore po lýtku, pričom jej hľadel do očí. Mala presne také nohy, ako si predstavoval.

Družička sa obzrela okolo. „Kde máš kyticu?“

Daisy, ponorená do nekonečnej hlbiny Siriusových očí, odpovedala veľmi pomaly, akoby jej každá slabika spôsobovala muky. „Dole.“

Sirius jej nasadil črievičku a rovnakým kĺzavým pohybom zišiel po jej nohe na zem.

„Vy môžete ísť,“ požiadala ho družička a ešte raz skontrolovala jej tvár, aby bola dokonalá.

„Choď,“ prikývla Daisy a Sirius odišiel.

Neurobí to. Nevezme si ho. Určite si nevezme toho nemožného chlapa - niežeby ho Sirius poznal, ale určite bude nemožný!

Vrátil sa na svoje miesto úplne ako v mrákotách. Klesol na lavičku a otočil sa späť k dverám z ktorých mala o pár minút vyjsť.

„Je všetko v poriadku? Už to začne?“ spýtala sa ho Lily.

„Áno, všetko je v poriadku,“ prikývol a hneď ako to povedal, zabudol na svoje slová.

Prečo ho poslala preč? Myslel si, že spolu ujdú. Únos nevesty v bielych šatách... určite si to chce prediskutovať so snúbencom, povedať mu, že svadba sa ruší. Obzrel sa k oltáru. Chudý chlap s okuliarmi na malom nose sa nervózne uškŕňal. Dá si ho zavolať dnu?

Práve vo chvíli, keď si to pomyslel, sa rozoznela hudba a cez otvorené dvere vyšla Daisy. V ostrom slnečnom svetle sa mu zdala ešte krajšia, než v prítmí izby. Hostia vstali a všetci sa obzerali ako nádherný biely anjel kráča záplavou ruží k oltáru.

Snažila sa hľadieť na svojho nastávajúceho, ale pohľad jej stále zalietal k Siriusovi, stojacemu na kraji radu.

„Je krásna, však?“ zašepkala Lily, keď bola takmer pri nich.

„Dokonalá,“ odvetil dostatočne jasne na to, aby ho počula aj nevesta.

Pousmiala sa. A kútikom oka ešte raz pozrela jeho smerom. Potom už kráčala k oltáru.

„A totálne zadaná,“ dodala Lily veselo. „Nezabudni dýchať, Sirius!“

Netrpezlivo prikývol. Všetci si sadli.

Čarodejník stojaci pri snúbencoch si odkašľal.

Povie nie. Určite povie nie.

„Dámy a páni, vítam vás pri tejto úžasnej oslave lásky a vernosti,“ začal rečniť mučivo pomalým hlasom.

Sirius si v nervozite stláčal kolená a zo všetkého najviac túžil po tom, aby už bol koniec.

„Pýtam sa teda, Timothy Wilson, berieš si...“

Jasné, on povie áno a čo z toho bude mať? Ona aj tak povie nie. Dá mu šancu. Dá šancu Siriusovi. Musí mu ju dať.

„A ty Daisy Emma Hawardová, berieš si tu prítomného Timothyho Wilsona za manžela?“

Nie, nie, nie! Kričal Sirius vo svojom vnútri. Takmer sa neovládol. Prečo to trvá tak dlho. Nech len otvorí ústa a povie: Nie.

Daisy sa pousmiala a jemne sklonila hlavu: „Nie.“

„Áno!“ zvýskol Sirius.

„Áno,“ opravila sa Daisy rýchlo.

„NIE!“ vyskočil.

Ľudia celkom zmätene otáčali hlavy od Daisy na Siriusa a zase späť v nezmyselnej spleti súhlasov a nesúhlasov, takže nakoniec nikto nevedel, či sa Daisy práve vydala, alebo sa chystá ujsť spred oltára s tým neznámym mladým mužom, ktorý teraz zamračene pozeral na mladučkú nevestu.

„Nepleť sa do toho, Sirius,“ požiadala Daisy polohlasne a chytila Tima za ruku.

„Povedala si nie?“ šokovane sa spýtal a v úplnej dezorientácii nevedel, či jej má stisk opätovať, alebo sa zvrtnúť na päte a ukončiť toto divadlo ako chlap.

Lily zatiaľ úpenlivo poťahovala Siriusa za kabát v nemej túžbe, aby si sadol, akoby sa nič nestalo. On tam však len stál a pozeral na snúbencov ako skutočný milenec, ktorý práve uvidel svoju milovanú s iným.

„Hovorím áno!“ vyhlásila Daisy pevne a uprene hľadela Timovi do očí. Na Siriusa sa už neobzrela.

„Ale, Daisy...“ zaváhal novomanžel, lapajúc po dychu. Ničomu nerozumel.

„Áno, beriem,“ zopakovala. „Naveky.“

Stanom sa rozľahol potlesk, najprv trasľavý a nesmelý, no keď sa novomanželia pobozkali, jeho zvuk zosilnel.

„Poď!“

Zacítil na chrbte Lilinu ruku, no nedokázal odtrhnúť zrak od bozkávajúcej sa dvojice. To sa nemohlo stať naozaj. Ešte teraz predsa cítil pod prstami koráliky prišité na jej živôtiku.

„Sirius, poď!“ zavrčala Lily a potisla ho trochu silnejšie. Konečne sa pohol z miesta.

Chytila ho za lakeť a viedla ako malé dieťa, trávnikom k vysokej tepanej bráne.

Utekali. Za chrbtami im zneli vzrušené rozhovory miešajúce sa so živou, veselou hudbou.

Lily zabuchla dvierka brány a zdrapila Siriusa za lakeť. „Ideme domov!“ zavelila a vzápätí po nich zostala len ozvena po dvojitom hlasom PUK.

Godrickova úžľabina nebola taká prázdna ako ulica pred domom, v ktorom sa konala veľkolepá svadba. Keď sa vynorili spoza vysokých kríkov a zamierili k domu na konci ulice, mnohí susedia za nimi zvedavo otáčali sliedivé oči.

„Poď rýchlo, Sirius,“ prosebne ho potiahla za rukáv, keďže sa jej zdalo, že Sirius sa šuchce naschvál pomaly - z nohy na nohu. „Poď dnu!“

Kývnutím hlavy pozdravila starého suseda a prinútila Siriusa vojsť až do kuchyne, kde vyčerpane a ohúrene klesol na stoličku, akoby si potreboval oddýchnuť po namáhavom výstupe na kopec. Nič nehovorili a hoci si Lily odsunula stoličku a nahnevane na svojho priateľa zazerala, ani jediným odfrknutým nedala najavo svoj spaľujúci hnev. Držala sa na uzde pretože verila, alebo skôr „chcela veriť“, že na svoje počínanie mal vážnejší dôvod ako momentálne pobláznenie peknučkou tvárou nevesty.

„No?“ spýtala sa napokon a ten zvuk po dlho tichu vyznel ako výstrel.

Sirius sa zamračil. „Nemala si ho brať!“

„Prečo nie? Kvôli tomu, že si sa na ňu frajersky uškrnul, oprel si sa plecom o zárubňu, premeral si si ju od hlavy po päty o odobril jej výzor upretým pohľadom? Kvôli tomu mala zahodiť za hlavu celé roky s Timom? Keby som vedela, ako si budeš krátiť dlhú chvíľu, nikam ťa nevezmem,“ hustila doňho čakajúc, že sa aspoň pokúsi obhájiť svoje čisté úmysly, ale Sirius len neprítomne hľadel ponad jej plece, akoby tam videl niečo veľmi zaujímavé.  „Ako si to všetko mohol pokaziť? Mal to byť najkrajší deň ICH života, Sirius! Prečo si ju namotával, keď si vedel...“

„To je od nej,“ vyskočil zrazu Sirius zo stoličky, pričom nespúšťal oči z bielej zdobenej obálky na skrinke. Vzal ju do ruky a vysypal jej obsah. Bola tu pozvánka na svadbu a krátky rukou písaný list.

Lily sa mračila, keď ho roztvoril a hltavo prečítal. „No áno, je,“ pripustila. „Nechaj ju na pokoji, už aj tak si jej dosť skomplikoval život.“

Sirius opäť poskladal list a vrátil ho do obálky. Vynaložil všetko svoje úsilie, aby ukázal svoju ľahostajnosť a nezáujem, ale v skutočnosti sa tešil ako malý chlapček. Napísala jej svoju novú adresu. Vie, kde ju nájde.

„Máš pravdu, chcel som len vedieť...“ pedantne vrátil obálku na miesto a uškrnul sa od ucha k uchu. „Ale teraz je to jedno. Odkáž jej, že ma to mrzí.“

„Nerob hlúposti,“ požiadala ho ešte, kým prešiel cez kuchyňu a na niekoľko dní odišiel.

Našiel ju o tri týždne. Vystihol chvíľu, keď bola sama a doslova ju vtiahol do bočnej uličky, aby ju pritisol o múr a opäť sa dostal do jej bezprostrednej blízkosti, ktorá ho tak omamovala.

Videl, ako sa na tvári, po počiatočnom šoku, že ju niekto pritlačil o múr, usadil prekvapený úsmev. „Čo sa deje?“

Skôr, ako jej odpovedal, s úškrnom ju pobozkal. „Musím uznať, pani Wilsonová, že ste to vymysleli veľmi... kreatívne.“

Prekvapene podvihla obočie, ale stále sa usmievala. „Čo?“

„Takže pán Wilson je diplomat ocenený Medzinárodnou čarodejníckou organizáciou pre združenie čarodejníckeho práva?“ pokračoval otázkou, hoci dobre vedel, že je to tak. „Ale v tom prípade budeš zrejme často osamelá. Taký poverenec ministerstva pre medzinárodné vzťahy je asi často v zahraničí...?“

Keď pochopila, kam tým Sirius smeruje, zachichotala sa a na líca jej vystúpila dievčenská previnilá červeň. „Cestuje skoro stále.“

„Paráda,“ znovu ju pobozkal. „A kedy sa vráti?“

„Ako vieš, že je preč?“ spýtala sa prekvapene, no nečakala na odpoveď, jeho veľavravný sebavedomý úsmev jej stačil. „Príde až v piatok!“

„Fajn. Večer som u teba. Mala si pravdu takto to je vzrušujúce...“ naposledy ju pobozkal a odkráčal.

Ideálna žena pre sukničkára Siriusa Blacka? Taká, ktorá nikdy nebude chcieť viac...