A čo bolo ďalej...
Sirius sedel v kresle a namrzene pozeral na otvorenú knihu na svojich kolenách. Toľko vecí, ktoré ešte nevedel! To snáď nie je možné! Školenie aurorov bolo oveľa náročnejšie ako predpokladal, dokonca sa s Jamesom museli niekedy aj učiť. Zajtra má ďalšiu skúšku a polovicu knihy ešte ani nevidel.
„Sirius!“pribehla jeho priateľka Emma Sonteresová. Mala dlhé hnedé vlasy a mäkké čierne oči.
„Ahoj, zlato,“usmial sa a začiarkol si zaklínadlo, ktoré potrebuje precvičiť.
„Sirius,“zatriasla ním Emma, aby sa na ňu pozrel.
„Čo sa deje?“vyhŕkol, keď si všimol, že Emma plače.
„Sirius, oni... James a Lily...“vzlykala Emma utierajúc si slzy do rukáva. „Oni... sú... mŕtvi!“
Sirius vyskočil na rovné nohy.
„Nie! Ako... to... nie!“krútil hlavou a neveriacky na ňu pozeral. „Emma, to...“
„Veď... Vieš.. Kto ich...“
Sirius nepotreboval počuť viac. Vybehol z miestnosti ako bez zmyslov a zamieril do garáže.
„Sirius, počkaj!“bežala za ním, no Sirius už naštartoval motorku a vyrazil vpred.
***
„Emma?“
Emma sa zvrtla na vysokých podpätkoch a mierne sa zapotácala. „K... kto je tu?“ spýtala sa trasľavým hlasom a žmúrila do uličky. Už pár dní mala pocit, že ju niekto sleduje.
„Emma, to som ja,“ozval sa mužský hlas a kúsok od nej sa zjavil zarastený chlap.
„Kto ste?“spýtala sa a namierila na neho prútik. „Ja vás nepoznám!“
„Zabudla si na mňa?“odvetil protiotázkou a zvláštne sa uškrnul. Takto sa usmieval len jeden muž...
„Sirius?“zamračila sa a cúvla.
„Tak si ma pamätáš, ja viem, som nezabudnuteľný!“povedal spokojne sa podišiel bližšie.
„Bože, Sirius, prečo si to vtedy urobil? Prečo si tam šiel?“spýtala sa vyčítavo, no prútik nezložila.
„Boli to moji nejlepší priatelia, Em, a vieš, ako to bolo!“
„Nie som si tým taká istá... však si nezradil Potterovcov?“zachvela sa. Táto obava ju mátala štrnásť rokov. Predstava Siriusa s temným znamením na predlaktí ju budila zo spánku.
„Nie som Smrťožrút!“zavrčal a prebodol ju očami. „Ty mi neveríš? Vtedy si mi verila a teraz...“
„Vtedy som bola hlúpa a zaľúbená ako pubertiačka, láska je slepá, ale už som z toho vyrástla, Sirius,“povedala neoblomne. „Kam si to chodieval každý piatok? Nikdy si mi to nepovedal!“
„Navštevoval som Petra v jeho úkryte,“odvetil Sirius. „Peter bol strážca tajomstva, on ich zradil!“
„Preto si ho rozmetal na kusy? Zavraždil si priateľa, lebo ho Veď-Vieš-Kto mučil a on mu to prezradil? Aj tak si vrah!“nedala sa Emma a silnejšie stískala prútik.
„Peter mu domášal informácie, jeho nik nemučil a ani nie je mŕtvy!“rozohnil sa Sirius. „Nezabil som ho a dodnes ľutujem svoju slabosť!“
„Tak kde je? Kam zmizol?“
„On je animágus, neregistrovaný,“priznal Sirius a čakal jej reakciu.
„Aha, takže to sa ti hodí, myslíš, že ti na to skočím, Sirius? Ja nie som blbá! Mohol si si vymyslieť aj niečo menej nepredstaviteľné, ako, že bol malý Peter animágus!“krútila hlavou Emma a pomaly sa vzďaľovala.
„Ale on je an... Emma! Počkaj, prečo mi neveríš?“chytil ju za ruku a pritiahol si ju k sebe.
Prútik jej vypadol zo zmeravených prstov a dopadol na kamennú dlažbu.
„Pusť ma. Ide z teba strach, Sirius, nechaj ma na pokoji!“zaprosila a snažila sa mu vymaniť zo zovretia.
„Bojíš sa ma?“zasmial sa chladne a prudko ju pustil.
„Daj mi pokoj, Sirius, mám už vlastný život, nechcem mať nič spoločné s tebou, ani s tvojimi kumpánmi! Ja... vypočúvali ma, keď ťa chytili a ešte dlho som tomu neverila, ale je to preč, Sirius! Už ťa nechcem vidieť!“dokončila, schmatla prútik a vycúvala z uličky.
Sirius sa zasmial štekavým smiechom a pozeral, ako zmizla za rohom. Potom sa otočil s hľadel do špinavej slepej uličky.
„Veril som, že ma ľúbiš,“povedal protiľahlej stene a kopol do prázdnej plechovky. „To som už stratil naozaj všetko?“