Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

 Zjavne Jamesa neznášala a Harry jednoducho nechápal, prečo sa nakoniec vzali. Raz či dva razy mu dokonca zišlo na um, či ju James k tomu nedonútil...

HP5 str. 625

Ako vždy po dobre odohratom zápase sa James veselil so svojimi priateľmi v Chrabromilskej klubovni. Nebolo to po metlobalovom víťazstve. Tentoraz vyhrali všetci iný, oveľa dôležitejší boj - mali za sebou posledný deň strednej školy. Mohli pustiť z hlavy MLOKY, elixíry, zaklínadlá a v podstate všetko, čo sa za sedem rokov nedobrovoľne naučili.

Keď James zliezol zo stola, na ktorom predvádzal niečo veľmi podobné indiánskemu dažďovému tancu, zvalil sa na gauč vedľa Lily, ktorá sa zabávala s Remusom.

„Konečne ťa vidím bez kníh, Evansová,“ zahučal, vzal zo stola čistý pohár a naplnil ho ďatelinovým pivom. „Mala by si si niečo vypiť.“

„Nechcem, Potter,“ odvetila a odsunula jeho dotieravú ruku s pohárom. „Už som jeden mala. Neklamem, naozaj som mala!“

„Ale ja som to nevidel,“ trval na svojom.

„Daj mi aspoň na chvíľu pokoj!“ odsotila ho, takže sa celý polial pivom, vstala s odišla ku skupinke dievčat, ktoré počúvali akúsi Siriusovu veselú historku.

Remus vzal poloprázdny pohár z kamarátovej ruky a trochu sa zamračil. „Nehovoril si, že už spolu chodíte?“

„To je oficiálna verzia,“ odvetil, utierajúc si tričko obrúskom. „O jej pravdivosti nebudeme diskutovať. Raz bude určite moja.“

„Tak, na Lily Evansovú,“ zasmial sa Remus a trochu podvihol pohár.

„Potterovú. Na Lily Potterovú,“ uškrnul sa James a ponad kreslo sa na ňu zahľadel. Práve sa spolu s ostatnými na niečom veselo smiala. Už to nebude trvať dlho. On to nejako vymyslí, aby bola jeho...

„O dvadsať galeónov, že nikdy nebude Potterová,“ zaškeril sa Remus a podal Jamesovi ruku.

„Fajn,“ súhlasil. „Začni šetriť, Námesačník.“

O rok  neskôr

Kým si uvedomila kto práve vošiel do miestnosti, musela na neho pozrieť dvakrát. James Potter je členom rádu? Prečo o tom nevedela? Prečo jej to nikto nepovedal?

Chvate sa ospravedlnila Dadausovi a vyrazila mu oproti. Videla ako ju zaregistroval a na tvári sa mu usadil známy úškrn. Ako to, že sa za ten rok tak zmenil? Bol silnejší, krajší alebo mužnejší? Alebo jednoducho len dospel?

„Čau, Evansová,“ podal jej ruku.

S úsmevom ju prijala a stisla. „Ahoj.“

„Nie, takto nie,“ zasekol sa zrazu, pritiahol si ju bližšie a objal. „Nevideli sme sa viac ako rok!“

Aký sa jej len zdal chutný a sexi. Určite to nebolo tým, že sa len nedávno rozišla s priateľom? Uvažovala, či bol už aj v škole taký zarážajúco príťažlivý. Určite nie! To by s ním chodila už od piatej triedy. Ak nie skôr.

„Je september, takže...“

„Rok, dva mesiace a dvadsaťtri dní,“ predbehol ju. Obaja sa zasmiali. „Stále so mnou nepôjdeš na rande?“

„Ešte o to stojíš?“ pokrútila hlavou. Robí si z nej žarty! Ako je to možné, že sa pri ňom cíti nervózne ako školáčka na prvom rande? Modlila sa, aby sa nezačala červenať. „Predpokladám, že máš minimálne dve priateľky.“

„To sa nevylučuje,“ odvetil a kývol niekomu za Liliným chrbtom. „Odkedy si v ráde?“

„Asi týždeň,“ povedala, spokojná sama so sebou. „Ale čo tu robíš ty?“

„Ja som veľmi užitočný člen už pár mesiacov,“ pochválil sa.

„Áno a ja som hlávková kapusta,“ nemohla si odpustiť trochu ironický tón a zasmiala sa.

James sa mračil. „Čo sa ti nepáči? Ešte sa mi poďakuješ, keď ti zachránim kožu.“

„To by som chcela vidieť,“ odsekla.

Uškŕňal sa na ňu. Tak krásne sa po dlhoročnej praxi vedel uškrnúť len on. To si veľmi dobre pamätala. „Ako za starých čias,“ poznamenal, prehrabol si rukou vlasy a žmurkol na ňu. „Pôjdeš so mnou na rande, Evansová?“

So smiechom prikývla. „Dobre. Rada si s tebou vyrazím.“

„Fajn,“ oči mu zažiarili. „Tak teda dnes o deviatej v...“

„Pri kotlíku,“ navrhla a James okamžite súhlasil.

Netušíte aké dlhé bolo čakanie a ako rýchlo jej večer v Jamesovej spoločnosti ubehol. Ani pri najlepšej vôli vám nedokážem verne opísať ten pocit výnimočnosti a šťastia, ktorý ju ovládol neodkladne po bozku, ktorý jej vtisol na pery vo dverách jej bytu a nebudem sa ani snažiť opísať ako ho zavolala ďalej na pohár vína. No môžem vám verne porozprávať, čo sa dialo potom.

Lily sa zobudila na tichý šuchot niekde v izbe. Otvorila oči a chvíľku jej trvalo, kým si spomenula čo sa stalo a prečo jej tak treští v hlave. Po fľaši poriadne tuhého vína by ani nič iné nemohla čakať! Podvihla hlavu a zažmúrila na Jamesa stojaceho pri okne. Práve si cez hlavu prevliekal tričko.

„Kam ideš?“ spýtala sa rozospato. Keby to bolo len na nej, nikdy by z postele nevyliezli. On sa však zjavne niekam ponáhľal.

Pozrel na ňu len na moment, napravil si okuliare a pomaly odvetil. „Dobré ráno. Prepáč, ale musím ísť.“

„Kam?“ zopakovala otázku. Jeho váhavá odpoveď ju však prebrala. Posadila sa na posteli.

„To nie je podstatné,“ povedal, zastrčil si prútik do nohavíc a obzrel sa okolo, či niečo nezabudol.

„Ozveš sa mi?“

„Hej,“ prikývol náhlivo. Naklonil sa k nej a pobozkal ju na čelo.

„Určite?“

„Jasné,“ opäť prisľúbil, zamieril ku dverám a cestou sa uškŕňal. „Hneď ako budem môcť.“

Zamával jej a stratil sa. Keby si bol aspoň na sekundu istý, že ak ju normálne pobozká na rozlúčku, bude mať silu odísť, určite by to bez váhania urobil. Vedel však, že jediný spôsob ako nesklamať Siriusa a prísť na sľúbenú akciu je nelúčiť sa dlho, ale jednoducho odísť. Chcel to stihnúť kým spala. Už len to, že naňho pri odchode pozerala ho znervózňovalo. Ako rád by sa zvrtol na päte a vrátil sa k nej! Až keď ho konečne ovial studený vzduch na ulici, podarilo sa mu ovládnuť. Obzrel sa na jej okná, ale Lily nevidel. Na jednej strane bol rád, no chcel jej ešte raz zakývať. Pritiahol si k telu jesenný kabát a opäť sa venoval ceste. Tomuto Sirius neuverí! A keď sa o pár dní vráti, môžu s Lily začať normálny vzťah.

Niekto zaklopal na jej dvere. Snažila sa neprejaviť svoju prílišnú radosť aj navonok. Potter ju naštval - neozval sa celý týždeň! Ale teraz bol tu! Priskočila k dverám a prudkým trhnutím otvorila.

„Ahoj,“ usmiala sa Stella, podala je veľkú bonboniéru a slabo ju objala. „Môžem ísť dnu? Chcela som sa rozlúčiť, lebo až od nového roka budem preč!“

„Ja... jasné,“ pustila ju dnu trochu sklamane. Zabudla, že Stella chcela prísť, čakala Jamesa! Ani jej nenapadlo spýtať sa kamarátky kam na takú dlhú dobu ide, usadila ju v kuchynke, ponúkla jej kávu a jedným uchom počúvala jej vysvetlenia a sťažnosti na tento hrozný malý byt.

„Uhm,“ prikývla duchom neprítomne. Kde môže toľko Potter trčať? Nemôže jej poslať sprostú sovu s odkazom?

„To vážne? A kto to je?“ spýtala sa Stella hlučne sa smejúc.

„Kto?“

„Kto je ten šťastlivec?“ zopakovala otázku.

Lily sa zamračila. „O čom hovoríš?“

„Vidím, že si doňho zamilovaná až po uši,“ smiala sa. „S kým chodíš? Poznám ho?“

„Oh...“ začervenala sa. Nevedela či jej to má povedať. Stella si s ňou prežila všetky odmietnutia, ktoré Jamesovi vmietla do očí. „Nedá sa povedať, že spolu chodíme. Bolo to len jedno rande.“

„A skončilo dobre?“

„Najlepšie ako len mohlo,“ uškrnula sa. „Ale musel niekam odísť a... ešte sa odvtedy neozval.“

„Ako dlho?“

„O trochu dlhšie ako týždeň.“

Stella si odpila riadny dúšok kávy. „Nerada ti to hovorím, Lils, ale asi naňho môžeš zabudnúť.“

„Keby som naňho mohla zabudnúť, tak ti to nehovorím,“ odsekla trochu podráždene. Čo o tom ona môže vedieť? „Určite sa vráti.“

„Ako si môžeš byť taká istá?“

„Lebo čakal pridlho na to, aby ma len využil,“ zavrčala presviedčajúc samu seba.

Stella podozrievavo prižmúrila oči. „Však si sa nezaplietla s Potterom?“

Prehrabla si vlasy rukou. Z nejakých neznámych príčin sa za to pred Stellou hanbila. „Prečo nie?“

„Preboha, dievča, ty si sa zbláznila,“ krútila hlavou. „Takto naletieť Potterovi a ešte čakať, že sa ti ozve. Máš vôbec nejaký zdravý rozum? Preber sa, je to Potter! Poznáš ho lepšie ako ja, vieš, že ťa vždy chcel a nechápem ako si mu mohla po toľkých rokoch zožrať ten lacný úsmev!“

„Asi som ho pridlho nevidela,“ zavrčala. „Nechaj to tak. Ak sa ozve, budem rada, ak nie, nič sa nedeje.“

„Ale...“

„Zabudni na to.“

„Lily!“

Oprela sa lakťami o stôl. „Hm?“

„On to s tebou nemyslel vážne, tak si nerob zbytočné nádeje. Radšej si nájdi normálneho chlapa a zabudni, že sa vôbec niečo stalo.“

„Fajn.“

„Lily...“

„Dobre!“ prevrátila očami.

„Lily!“

Pokrútila hlavou, vzdychla si a oveľa vyrovnanejším hlasom odvetila: „Pokúsim sa.“

Stella pokojne vstala, objala ju na rozlúčku a vytratila sa z jej života na tri dlhé mesiace. Mali to byť najkrušnejšie mesiace Lilinho života.

Keď opäť zavítala do hlavného stanu Fénixovho rádu, čakala, že ho tu stretne. No že jej donesie pohár ďatelinového piva a sadne si vedľa nej, akoby sa nič nestalo, to nečakala.

„Ako sa máš?“ spýtal sa šeptom, pretože schôdza pomaly začínala.

Lily si vzala pivo, ale neodpovedala. Najradšej by sa naňho osopila, aby vypadol z jej blízkosti, ale to si teraz nemohla dovoliť. Teraz tu bolo priveľa ľudí.

James pokračoval: „Nerozprávaš sa so mnou? Tak veľmi som ti chýbal, že si stratila reč? No tak, Evansová... Stalo sa niečo?“

„Nie, nič sa nestalo,“ odvetil tónom, ktorý jasne hovoril ‚Áno, stalo sa všetko!!‘.

„Čaute,“ pozdravil ich Sirius, prisunul si stoličku a sadol si vedľa Jamesa. „Kde sú Remus s Petrom?“

„Neviem,“ odsekol James, ktorého podráždila Lilina odpoveď. „Čo som ti urobil, že si na mňa taká hnusná?“

Lily sa povýšenecky zasmiala. Vraj čo jej urobil? Odporne ju zneužil a odkopol, to jej urobil, hajzel! Dva mesiace ani len netušila, že žije a teraz príde akoby sa nič nebolo stalo?

Sirius ich sledoval s pobaveným výrazom, potom zdvihol ruku a niekomu veselo zakýval. Zrejme to boli Remus a Peter, lebo o sekundu boli pri nich a vítali sa, akoby sa nevideli prinajmenšom rok.

„Prosím ticho,“ ozval sa uprostred ich uvítacieho rituálu Dumbledore a miestnosť skutočne úplne stíchla. „Som rád, že sa stretávame v tak hojnom počte...“ Prebehol po všetkých očami a usmial sa.

„Evansová, no tak, sme dospelí ľudia...“ šepkal James najtichšie ako to šlo, pretože Dumbledore stále rečnil.

Lily sa uškrnula. „Nie, Potter, ty si ešte stále decko.“

„Čo jej sadlo na nos?“ rovnako šeptom sa spýtal Remus, keď si pritiahli stoličky a zvedavo na nich pozeral. Ani Sirius nepočúval Dumbledora, ale nakláňal sa k nim, aby mu nič neušlo.

„Neviem, je na mňa odporná odkedy som prišiel,“ odvetil James.

„Lily?“ oslovil ju Remus.

„Hm?“

„Stalo sa niečo?“

„Okrem toho, že...“ zasekla sa. Uvedomila si, že im to nechce povedať. Nie takto. Pozrela na Rema a potom mykla plecom. „Nič, Remus, neboj sa. Som v poriadku.“

Remus podvihol obočie, vymenil si spýtavý pohľad s Jamesom a pokrútil hlavou.

„Nenecháme ťa odísť, kým nám nepovieš...“ začal James, ale prerušil ho zvýšený Dumbledorov hlas: „Ak by si bol taký milý, James, a na chvíľu sa venoval nám a nie Lily, veľmi by sme to ocenili.“

James prekvapene zdvihol pohľad. „Potrebujete niečo?“

„Chcú vedieť čo sme zistili,“ oboznámil ho Sirius s úškrnom. Potom boli až do konca schôdze takí zaneprázdnení rozprávaním  tom, čo zažili, urobili a zistili, že Lily sa viac nemusela vyhýbať ich dotieravým otázkam. Až keď ich Dumbledore rozpustil a pomaly sa vytrácali z domu, James ju opäť dobehol.

„Nebudem sa s tebou baviť,“ odbila ho, po pár dobiedzavých otázkach a vyšla na ulicu.

„Nenechaj sa prosiť,“ požiadal ju. „Naozaj neviem, čo sa ti stalo. Vieš, že som bol dlho preč, takže za ten mesiac sa toho muselo stať veľa. Mohla by si mi to všetko povedať?“

„Boli to dva mesiace,“ odsekla zádrapčivo a pokrčeným nosom sa obzrela okolo. „Čo to tu tak hnusne páchne?“

„Ideme okolo reštaurácie,“ odvetil ukazujúc na vývesnú tabuľu. „To sú len výpary z kuchyne.“

„Hej,“ zamračila sa. „Pošlem na nich hygienu.“

„Neodbočuj od témy,“ požiadal ju. „Tak čo sa stalo? Musím to z teba ťahať ako z chlpatej deky? Vyjadri sa konečne. Nevidím ti predsa do hlavy.“

„Uhm,“ zahundrala, zastala a nahnevane sa mu zahľadela do očí. „Kým ty si si užíval...“

„Bol som na akcii!“

„... niekde s niekým iným...“

„Bol som na akcii, Evansová!“

„Iste...“ zatvárila sa pochybovačne a pokračovala v ceste.

„Práve sme o tom hovorili pred celým rádom! Nemôžeš mi neveriť!“ presviedčal ju.

„Celé dva mesiace,“ zacmukala jazykom. „Ani jediný raz si sa neozval!“

„Nemohol som!“

„To ti presne vyhovovalo, však?“

„Čo ťa žerie?“

„Asi som tehotná,“ oznámila mu napätým hlasom.

James zastal. „Te... Ty? Tehotná? Evansová... myslíš to vážne?“

„Hovorím asi,“ zopakovala, zazerajúc naňho ako masový vrah. „A nemysli si, že tu je aj nejaký iný adept na otecka okrem teba.“

„Ale... Bola si u doktora alebo si si robila ten... tehotenský test?“ habkal prekvapene.

„Idem si jeden práve kúpiť,“ ubezpečila ho.

„Kúp si dva,“ vyhŕkol.

Lily podvihla obočie. „Prečo? Nie som sama kto je v takejto situácii?“

„Nie, ale, čo ak to budú dvojičky?“ spýtal sa, no keď videl výraz jej tváre, radšej dodal: „To bol žart, Evansová. Kde si nechala svoj zmysel pre humor?“

„Kde som nechala rozum, že som sa s tebou zaplietla, ty idiot,“ pokrútila hlavou. „Ideš so mnou, alebo to znovu necháš celé na mňa?“

„Tak moment, nič som na teba nenechal...“ ohradil sa a objal ju okolo pliec. Ona však jeho ruku striasla.

„Nedotýkaj sa ma,“ zavrčala, skontrolovala oba konce ulice a prešla cez cestu. James ju nasledoval s búšiacim srdcom. Čo ak je naozaj...? Bože, keby to len bola pravda! Potom by si ho určite vzala. Určite by súhlasila! Tá nevrlosť ju prejde, len čo sa všetko ujasní. Je len zbytočne nervózna. A potom sa vezmú a budú mať bábo! Pri tej myšlienke sa uškrnul. Nanešťastie si to Lily všimla.

„Je ti niečo smiešne, Potter?“ zavrčala.

„Nesmejem sa,“ odvetil, no úškrn z jeho tváre nezmizol.

„Jasné,“ odfrkla si. „Ty si si užil a nič iné ťa trápiť nemusí. Myslíš si, že som taká sprostá, že by som od teba niečo čakala? Jediné čo ti dovolím bude to, že mi každý mesiac zaplatíš alimenty, inak sa nemusíš obťažovať ani tým, že by si nás navštevoval.“

„Ak si tehotná neopustím vás, Evansová,“ ubezpečil ju. „Urobím všetko, čo je v mojich silách aby ste...“

„Fajn, tak choď kúpiť ten test,“ zavrčala nahnevane. Nemohla ho brať vážne. Akosi sa k tomu nevedela donútiť.

„JA? Ale to je ženská záležitosť...“

„Tak bude to?“

„Ehm... nemám muklovské peniaze,“ priznal.

Lily vytiahla peňaženku a vrazila mu do ruky pár libier. „Padaj.“

S hlbokým nádychom vošiel do lekárne a zamieril priamo k voľnému okienku. Opäť sa hlúpo uškŕňal. „Dobrý,“ škeril sa na predavačku, ktorú okamžite zalial rumenec. Takého pekného a šarmantného zákazníka tu určite nemá každý deň!

„Áno?“ usmiala sa a pohodila hlavou, aby upozornila na svoje dlhé vlnité vlasy.

„Chcel by som jeden test,“ zaklepkal prstami na pult.

„Prosím?“ zachichotala sa.

„Test... ten - na bábätko. Viete, Evansová je asi tehotná,“ škeril sa a oči mu žiarili.

„Oh, myslíte tehotenský?“ spýtala sa sklamane, akoby nesplnil nejaký dávny sľub, no počkala si na odpoveď dúfajúc, že James chcel predsa len niečo iné.

„Presne,“ súhlasil a keď jej podal peniaze priam horel nedočkavosťou. „Ako dlho to trvá?“

„Zvyčajne deväť mesiacov,“ odvetila prekvapene, že nevie takú základnú informáciu.

„Ten test,“ upresnil, keď videl, že sa nepochopili.

„Aha. Len pár minút,“ pousmiala sa nad jeho horlivosťou. „Návod na použitie je vo vnútri. Vaša partnerka zrejme bude vedieť ako to funguje.“

„Hej, len by to mohlo byť trochu rýchlejšie,“ utrúsil, vzal si výdavok a keď odchádzal, vôbec si nevšimol lekárničkin sklamaný pohľad. Potriasol ním Lily pred nosom a ponúkol jej svoje rameno. „Kde to urobíme, Evansová? Ideme k tebe alebo ku mne? Môžeš sa premiestňovať, teraz, keď nie si sama? Neublíži mu to?“

„Ešte stále to nie je isté,“ upozorňovala, no jeho nemú ponuku, aby sa chytila jeho ruky, neprijala. „Ideme ku mne, je to len kúsok.“

James súhlasil, alebo, úprimne povedané - neodvážil sa odporovať a tak sa opäť ocitol v jej byte, hoci za úplne iných okolností ako naposledy, ale rovnako príjemne vzrušený a šťastný ako blcha. Mal dojem, že sa mu plní jeho najtajnejší sen do úplných detailov. Až na to... ale Lily ho určite tiež ľúbi, len sa to bojí dať najavo. Hlúpe komplexy zo strednej!

„Čakaj tu,“ prikázala, usadila ho v obývačke a stratila sa v kúpeľni.

James si vyzliekol kabát, no nevydržal sedieť na mieste. Len čo sa Lily zavrela v kúpeľni, bol na nohách a prechádzal sa krížom - krážom po malom bytíku. „Už to je?“ spýtal sa občas, no ešte sa nedočkal kladnej odpovede. Každá sekunda mu pripadala ako večnosť. Nekonečné čakanie sa mu zarývalo pod kožu. Vraj pár minút! Už tu musí stepovať prinajmenšom hodinu! Ručičky nástenných hodín však hovorili v jeho neprospech. Sotva sa posunuli. „Evansová, už to musí byť! Tak?“

Dvere sa konečne otvorili a Lily vyšla do chodby. Po lícach sa jej kotúľali slzy. „Je to negatívne.“

„Takže... ?“ Mal dojem, že v jeho vnútri spľasol veľký balón a nechal ho prázdneho ako dutý strom..

„Som tehotná,“ zavrčala.

„Ale to je pozitívne!“ zvýskol.

„Myslíš?“ zamračila sa, tresla za sebou dverami a kým prechádzala do kuchyne utierala si slzy do svetra.

„Jasné, že je! Budeme mať dieťa, Lily!“ žasol a najradšej by sa na ňu vrhol a celú ju vybozkával, no ona sa tvárila sklamane. „Ty sa vôbec netešíš? Vôbec?!“

„A na čo sa mám tešiť? Že budem slobodnou matkou s malým Potterom, ktorého otec sa raz za pol roka milostivo zastaví na návštevu, za čo ho bude jeho dieťa milovať? Že mám pobabraný celý život kvôli jednej debilnej noci? Ty si si užil a tým to pre teba hasne, vôbec ti to nemusí zasiahnuť do života, ale môj život sa úplne zmení! Ja ešte nechcem mať dieťa,“ plakala hodila sa na kuchynskú stoličku a schúlila sa do klbka. „Pobabral si mi celý život, Potter.“

„Ja vás neopustím,“ zaškrípal zubami. Prečo mu stále neverí? Urážalo ho ako neustále opakovala, že ich nechá samých, kým on bude žiť ďalej ako doteraz. „Nevidíš ako sa na to malé teším? Nemôžeš sa trošku tešiť aj ty?“

„Nie. Ty vôbec netušíš aká je to zodpovednosť. Predstavuješ si, že teraz budeme veľká šťastná rodina? Ale to tak nefunguje! Mať dieťa je obrovská vec!“

„Som rovnako dospelý ako ty,“ namietal. „ Viem, že to nie je žiadna sláva, ale nič lepšie ti teraz ponúknuť nemôžem. Lily, vezmi si ma.“

„Úplne ti šibe,“ vzlykala.

„Mne? Čakáme spolu dieťa, je to priam našou povinnosťou. Prosím, Lily, vezmi si ma,“ kľakol si ku stoličke a z toho klbka, do ktorého bola zabalená, vylovil jej ruku. „Milujem ťa, Lils, pochop to konečne a navyše... to malé si zaslúži oboch rodičov a normálnu rodinu.“

„Ale ja teba nie,“ zavrčala. Áno, páčil sa jej a bola z neho úplne unesená, ale určite ho neľúbila! Veď ho takmer ani nepoznala!. „Nebuď hlúpy, vieš, že by to nefungovalo.“

„Prosím, Lily! Vezmi si ma. Neber mi moje dieťa,“ požiadal ju tak pohnutým hlasom, až prekvapene zdvihla zrak a pozrela sa naňho, akoby ho niekto nafarbil nazeleno. „Daj nám šancu.“

„Musím si to premyslieť,“ odvetila.

James, stále držiac jej ruku, si sadol na zem a oprel sa o stenu. „Tak premýšľaj. A zajtra si urob voľno, pôjdeme kúpiť snubný prsteň.“

Súhlasila. James mal pravdu, nakoniec bude jeho. Hoci z donútenia, ale predsa jeho a bude mať celý život na to, aby ju presvečil, že ju miluje a ona ho možno raz bude milovať tiež. Na druhý deň kúpili prsteň a o dva týždne, keď Lily zohnala nového majiteľa svojho bytíku, sa nasťahovala do Jamesovho domu v Godrickovej úžľabine.

„Mám pre teba prekvapenie,“ oznámil jej James hneď v prvý večer, práve keď sa chystala osprchovať a zaliezť do postele. „Poď dole.“

„Dúfam, že to nebude na dlho, som unavená,“ posťažovala sa, ale zišla za ním do obývačky.

„Lily!“ cez celú miestnosť k nej prebehol Remus a objal ju. „To je úžasné! Budúca pani Potterová!“

„Dlžíš mi dvadsať galeónov,“ buchol doňho James so smiechom.

„Nemám dvadsať galeónov,“ priznal Remus a zaškeril sa. „Ale že si to ty, určite mi tú stávku odpustíš.“ Postrapatil mu vlasy.

„Ja ťa založím, Remus,“ ponúkol sa Sirius a tiež bez váhania Lily objal. „A budú mať bábätko. Využi to, Remus, stav sa s ním, že to bude chlapec.“

Remus zaváhal potom natiahol k priateľovi ruku. „O dvadsať galeónov, že to bude dievča, James.“

„Beriem,“ súhlasil.

„Debilná stávka, bude to chlapec,“ krútil Sirius hlavou. „Ani sa nečudujem, že si stále bez peňazí, Remus, s takýmto prístupom...“

„Lily, poď si sadnúť, nestoj predsa,“ potiahol ju James ku gauču. „Môžeš piť ďatelinové pivo? Alebo radšej džús? Čo si dáš?“

„Nechcem nič,“ odmietla.

„Ale no tak, musíš si niečo dať,“ trval na tom James a už jej nalieval plný pohár džúsu. „Napi sa, zlato.“

„Nechaj ma, nechcem,“ zamračila sa. Celá táto hlučná spoločnosť jej bola proti srsti. „Idem spať.“

„To nemyslíš vážne, Lils,“ krútil hlavou. „Zostaň chvíľu s nami, chalani prišli len kvôli tebe a ty chceš odísť?“

„Nemám na to náladu a som unavená,“ zdôraznila.

„Nechoď. Má ešte prísť Siriusova priateľka a...“

„Pusť ma, chcem ísť spať.“

„Lily, nerob scény,“ požiadal ju.

„Nechaj ju, James,“ krotko ho upozornil Remus. „Nech sa ide vyspať, vravel som, že ten večierok nie je dobrý nápad.“

„Priveľa hovoríš,“ uškrnul sa Sirius. „Lily, James má pravdu. Pol hodinka ťa nezabije. Zostaň, bude zábava. Máte predsa zásnuby!“

Vtom sa ozvalo klopanie na dvere a tak Lily neodpovedala. James otvoril. Dnu sa nahrnulo pár ďalších ľudí, prevažne ich spolužiaci z Rokfortu, jedného muža Lily vôbec nepoznala a ďalšia mladá žena, ktorá zamierila priamo k Siriusovi musela byť jeho spomínaná priateľka. Všetci im hromade gratulovali, potriasali rukami, objímali a bozkávali na líca.

„Vždy som vedela, že sa nakoniec vezmete,“ nadchýnala sa jedna ich bývalá spolužiačka o ktorej Lily ani nevedela, že ešte žije.

„Mala si to povedať Removi, kým bol čas,“ poznamenal Sirius.

„Naozaj úžasné,“ precedila Lily pomedzi zuby a snažila sa zachytiť Jamesov pohľad, aby ho mohla zabiť očami. Konečne ju zaregistroval, pretlačil sa pomedzi priateľov a objal ju okolo drieku. „Trochu sa usmej, netvár sa tak tragicky, toto je párty, nie kar!“

„Mám úplne v paži celú tvoju párty,“ odvrkla nahlas. „Dovliekol si ma do tohto domu s tým, že mi tu bude úžasne a pritom sa nemôžem ani normálne vyspať.“

Siriusova priateľka sa potichu zasmiala. „To sú hormóny. Za chvíľu bude v pohode.“

„Ako vieš?“ mrkol na ňu Sirius podozrievavo.

„Mám dve deti, zabudol si?“ pobozkala ho na líce.

Sirius vyvalil oči a poza jej chrbát naznačil Jamesovi prekvapené: „Čože?!“

„Tak fajn, choď spať,“ pobozkal Lily James na líce. „My budeme potichu.“

Lily sa krivo neveriacky usmiala a vyšla z izby s ironickým: „To určite.“

James zostal len bezradne stáť uprostred obývačky. „Čo jej je?“

„Hormóny,“ zopakovala Siriusova priateľka. „A to si ešte počkaj, až sa to narodí.“

„No ja neviem,“ hundral James pozerajúc tu na Rema, tu na Siriusa a zamyslene si šúchal bradu. „Radšej pôjdem za ňou.“

„Keby niečo, tak krič,“ uškrnul sa Sirius, pritiahol si k sebe priateľku a potichu sa spýtal. „Fakt máš dve deti? Vôbec na to nevyzeráš.“

James položil svoj pohár piva na stolík v chodbe a zaklopal na Liline dvere. „Si tu, Evansová?“

„Je to poľutovaniahodné, ale áno,“ odsekla a James vošiel, šúchajúc si dlane o nohavice. Zvedavo na ňu pozeral. Zrejme čakal čo sa bude diať. Ale Lily si vytrvalo rozčesávala vlasy s takou razanciu, že keby držala v ruke niečo iné ako hrebeň, určite by si ublížila.

„Myslel som, že ti večierok urobí radosť,“ povedal napokon. „Vždy si predsa milovala párty.“

Lily sa zamračila. „To bolo na Rokforte.“

„No, hej, a? Veď to nebolo tak dávno, no od školy sme sa prakticky nevideli. Len raz...“

„Pche,“ vyhŕkla. „Jasné. Jediný raz. Jediný!! Ale už nie som študentka, Potter. Situácia sa značne zmenila, tak si to konečne uvedom. Myslela som si - naozaj som si myslela, že si možno pobral trochu rozumu odkedy sme skončili školu, ale ty si stále rovnako sebecký ako kedysi.“

„Nie som sebecký, ja len...“

„Iste a čo tie stávky? ‚Dlžíš mi desať galeónov, či nevidíš, že som ju dostal? Vyhral som stávku, Remus, lebo ja vždy vyhrávam!‘ Čo to je vlastne za nezmysel stavovať sa o takéto veci? Keby si ma naozaj... mal rád, úplne by som ti stačila ja ako výhra!“ tresla hrebeň na stôl.

„Bola to len taká hra, Lily. Neber tie stávky vážne!“ zmierlivo sa zasmial, ale Lily ho schladila jediným pohľadom.

„Hra. Fajn,“ zopakovala ľadovo. „Pre teba je všetko len hra. Ale uvedom si, že keď sa dieťa narodí, nebudem mať čas vychovávať ešte aj teba. Mal by si konečne dospieť. A teraz ma nechaj. Chcem sa normálne vyspať. V živote som nebola taká unavená ako za posledné dva týždne.“

„Tak dobrú noc,“ zaželal jej praktickým tónom, akoby bol na podobné sťažnosti na svoju osobu zvyknutý. „Nepotrebuješ ešte niečo?“

„Potrebujem len aby si vypadol,“ usmernila ho a keď konečne zhasol svetlo a zavrel za sebou dvere, v momente zaspala.

Keď sa prebudila, bolo takmer poludnie. S veľkou neochotou opustila svoju posteľ prekvapená, že spala tak dlho a že ju nezobudil hluk, ktorý sa určite šíril domom aspoň do druhej ráno. Pristúpila k oknu a odostrela závesy. Nepamätala si, že by ich večer zaťahovala, ale teraz sa zo svojej predvídavosti tešila, pretože slnko dopadalo priamo na posteľ. Určite by ju zobudilo oveľa skôr.

S hlbokým zívnutím vyšla z izby. Počula tlmený zvuk rádia z kuchyne. James tam však nebol. Opäť sa vrátila do chodby. „James? Si tu? Potter?!“

„Bré ránko,“ ozvalo sa a James vyšiel z pivnice. „Myslel som si, že ťa budem musieť zobudiť na obed.“

„Tak si si myslel zle,“ odvetila. „Čo to vlečieš?“

„Našiel som dole kočík!“ oznámil jej nadšene. „Pozriem sa či je funkčný a ak sa ti bude páčiť, budeme mať prvú časť detskej výbavičky.“

Lily sa lepšie pozrela na zaprášený predmet v jeho rukách. „To je kočík pre bábiky.“

„Vážne?“

„Áno,“ zasmiala sa. „Nemáš ani predstavu aké veľké je bábätko? Tam by sa len ťažko zmestilo.“

„Zdal sa mi trochu malý,“ priznal James, opäť otvoril dvere pivnice a postavil kočík za ne. Neveľmi spokojný so svojim omylom si oprášil ruky. „No nič. Škoda, že ho pri chlapcovi nevyužijeme.“

„Ako vieš? Čo ak to bude dievča?“

„Bol by som rovnako šťastný, ale bude to chlapec,“ povedal presvedčene. „Dáš si lievance? Kúpil som na ne džem.“

„Jasné, že si dám,“ súhlasila, keď ju chytil za ruku a ťahal do kuchyne. „Zjedla by som celý vagón lievancov!“

So smiechom ju posadil na vysokú barovú stoličku, vybral z chladničky pripravené cesto a keď kládol panvicu na sporák, žmurkol na ňu. „Malý bude poriadny hladoš, však? Má sa na čo tešiť, až bude na Rokforte! Tam niky nie je núdza o jedlo.“

„Ona sa nebude prežierať ako ty,“ nesúhlasila Lily. „Bude to krásna mladá slečna. Prefektka, pekná po mame a...“

„Bude kapitánom metlobalového družstva,“ fantazíroval James. „Triafač alebo stíhač. Odrážači sú väčšinou nudní.“

„... a všetci chalani s ňou budú chcieť chodiť.“

„Každý mesiac bude mať inú babu. Všetky ho budú milovať, Evansová, ako ja teba,“ uisťoval ju.

„A bude chodiť do Chrabromilu,“ doplnila.

„Jedine,“ uškrnul sa a pleskol jej na tanier prvý lievanec. „Dobrú chuť. A bude sa volať...“

„Harietta. Nie, mala som jedno také meno! Ako to len bolo... ?“

„Phil Potter,“ James sa na okamih zamyslel. „Nie, to nie je ono. Ty už si to zjedla, Evansová? Neblázni!“

„Ide ti to nesmierne pomaly,“ napomenula ho nespokojne si oblizujúc prsty. „A ja vyberiem meno.“

„Ale aj ja chcem vybrať meno,“ namietal. Mal plnú hlavu nápadov! Dokonca začal čítať mená autorov kníh, len aby sa mal kde inšpirovať.

Lily zacmukala. „Tak ty vyber pre chlapca a ja pre dievča. Aj tak to bude dievča.“

„Ako to môžeš vedieť?“

„Lebo som povedala,“ odsekla, prosebne naťahujúc ruku s tanierom.

„Tak nehovor hlúposti,“ požiadal ju, vytiahol ďalší lievanec a sledoval ako sa doň hltavo pustila. „Nejedz to tak rýchlo, bude ti zle.“

„Je mi výborne,“ namietala. „Sú úžasné. Vážne veľmi dobré.“

James však bol myšlienkami niekde inde. „Harietta Potterová. To je strašné. Harrie Potterová. Ako sa ti to môže páčiť, Evansová? Harry Potter. Neznie to trochu... pošastane?“

„Mne sa to páči,“ škerila sa. „Ešte lievanec! Sme hladní!“

„Oh, Merlin, kto vás dvoch bude živiť?“ zasmial sa. „Musíš počkať!“ Naklonil sa ponad pult a pobozkal ju. Neprotestovala, len sa zachichotala.

„Viem, že som úžasný, ale mám len jednu panvicu.“

„Keby si bol taký úžasný, tak myslíš na všetko a máš dve,“ nesúhlasila. „Ako dlho ste včera oslavovali?“

„Nie včera, ale dnes,“ opravil ju. „Do štvrtej. Potom už ani Sirius nevládal. Smola, že si nebola chvíľu pri nás.“

„Mne bolo dobre tam, kde som bola,“ uistila ho a rozhliadla sa okolo. Pridobre si pamätala neporiadok, ktorý zostával po klubových večierkoch v Rokforte. „Kto upratal?“

„Trochu mi pomohli chalani,“ odvetil a pri spomienke na Siriusa, ktorý pre istotu skontroloval každú fľašku, aby v nej niečo nezostalo, sa uškrnul.

„Prepáč, že som včera tak vyletela,“ ospravedlnila sa kajúcne.

„To nič, zabudni na to,“ žmurkol. „Prečo si na mňa taká nervózna? Naozaj som taký nehorázny bastard ako mi stále tvrdíš?“

Začervenala sa. „Nie. James, prosím, neber to tak. Ide o to, že ja len, ak to chápeš, nejde ani tak o teba, ty sa správaš lepšie, než som čakala, určite mi rozumieš, ale keď ja sa tak strašne bojím!“

„Rozumel som správne, že sa bojíš?“ utvrdzoval sa v domnení toho, čo z toho súzvuku slov vyrozumel. „Myslíš ohľadom Voldemorta a toho všetkého... ?“

„Nebuď smiešny, Voldemort ma môže maximálne zabiť,“ nervózne sa zasmiala, akoby tam bolo naozaj niečo na smiech. Potom zvážnela. „Bojím sa pôrodu a...“

„Čože?!“ James práve obracal lievanec a takmer netrafil späť na panvicu. „Evansová, bojuješ proti najmocnejšiemu čiernemu mágovi v dejinách a bojíš sa pôrodu?“

„A čo?“ zamračila sa dotknuto.

„No... veď to nie je nič strašné. Len chvíľu... to bolí a potom budeš v pohode. Ale no, netvár sa tak! Nemôže to byť nič hrozné!“ presviedčal ju so smiechom.

„Vážne? Koľko detí si porodil, Potter?“ podvihla obočie. „Ešte mi daj nejaké ponaučenie.“

„Ja to len vidím realisticky,“ oznámil jej spokojne. „Vy ženy rady dramatizujete. Keby to bolo naozaj také strašné, ľudstvo by už dávno vymrelo. Nikto by do toho nešiel dobrovoľne, ale vy sa na to tešíte! Jednoducho to nemôže byť také zlé. Inak to nedáva zmysel. A napokon, prežila to skoro každá žena, prečo by si ty mala byť výnimka? Môžeš spávať pokojne.“

„Netušila som, že si taký odborník,“ predstierala, že ho počúva s obdivom. Zaklipkala očami a nadšene sa usmiala. „Pokračuj, Potter, len mi ešte päť minút rozprávaj o tom ako preháňam a ručím ti za to, že sa týždeň nevy...“

„Tak mi povedz čo také hrozné si počula,“ vyzval ju.

„Moja kamarátka si od bolesti trhala vlasy aj s korienkami. Celé hrste, Potter, vieš si to predstaviť?“ spýtala sa so stiahnutým hrdlom. „A jej sestre, ona je dosť maličká, sa pri tom roztrhla koža na chrbte až po...“

„Stačilo,“ zamával rukou a zamračil sa. Vážne netúžil vedieť podrobnosti. „Budeš ešte chcieť tie lievance.“

„Prešla ma chuť,“ pokrútila hlavou.

James chápavo prikývol. Ktovie čo všetko sa jej teraz rúti hlavou, ak boli tie dva príklady len špičkou ľadovca. Fakt hnus. „A čo bolo to druhé?“

„Prosím?“ nechápavo sa zamračila.

„To druhé. Povedala si, že sa bojíš pôrodu a... -nedokončila si,“ pripomenul jej, vytiahol posledný lievanec a odložil panvicu bokom.

„Ah, to je nepodstatné,“ vyhovárala sa. Veľký úspech však nezožala, pretože James už bol rozhodnutý dotiahnuť to do konca.

„Len pekne pokračuj, keď si už začala,“ zaškeril sa. „Dáš si kávu?“

„Nie.“

„Nie kávu alebo nie, nepovieš mi to?“

„Oboje, budem zvracať,“ odvetila držiac sa na mieste, kde by mal byť žalúdok.

„Nevyhováraj sa!“ zakričal za ňou, keď sa rozbehla do kúpeľne. Potom potichšie dodal: „Ja som ťa varoval.“

Vzali sa začiatkom decembra. Lily sa v nijakom prípade nesnažila zakryť rastúce bruško, ale trochu jej prekážalo pri tanci. Nebola to veľká svadba, len taká menšia rodinná udalosť, na ktorú - keďže James ani Lily nemali takmer žiadnu rodinu - sa zišli ich najbližší priatelia.

Po prvých spoločných Vianociach, ktoré prebehli v celkom pokojnom duchu, a (vďaka Siriusovi a Jamesovi) veselom Novom roku, sa vrátila Stella.

Zaklopala na Liline (alebo presnejšie povedané Liline a Jamesove) dvere len pár dní po svojom príchode.

„Oh môj bože, Lily, ty si si ho vzala?!“ Takto znela úplne prvá veta, ktorou po niekoľkých mesiacoch privítala priateľku. Chytila ju za obe ruky a v očiach sa jej zračil hnev a súcit.

„Ja som tak trochu musela,“ potichu sa obhajovala Lily, pretože James sa motal niekde po dome. Pri pomyslení, že počul ten výkrik sa zahanbila. Niežeby k nemu prekypovala nehynúcou láskou, ale napokon vôbec nebol taký zlý a nezodpovedný ako sa obávala.

„Oh môj bože!“ zvýskla, keď si uvedomila na čo Lily naráža. „Ten sviniar! Dúfam, že mu to oplácaš pri každej príležitosti! Čo ti to urobil?“

„Hm, urobili sme to spolu,“ ozval sa James a vyšiel z obývačky. Lily sa naňho ospravedlňujúco pozrela, no James to nepotreboval. „Ale o tom ty nemôžeš nič vedieť, takže ma tvoja reakcia veľmi neprekvapuje.“

Stella pokrčila nos akoby zacítila niečo nechutné. „Takéto poznámky si nechaj pre seba.“

„Zvláštne,“ uškrnul sa. „Chcel som ti odporučiť presne to isté, Stella. Ak si si to ešte nevšimla, si práve v mojom dome a rozprávaš sa s mojou manželkou o našom dieťati, takže skús trochu premýšľať skôr ako otvoríš ústa.“

„Zrazu toľká obetavosť,“ zadrapila sa doňho ironicky. „Ale keby nebola tehotná, ani by si si na ňu nespomenul, však?“

James sa zamračil. „Vy dve trpíte nejakými bludmi alebo čo? Akoby som počul Lily pred mesiacom. Koľkokrát ešte budem musieť opakovať a dokazovať, že ju milujem, kým to pochopíte? Predpojaté ženské...“

„James, nehnevaj sa,“ začala Lily.

„Nechaj ho,“ zastavila ju priateľka. „Len nech si zvyká. Nebudeš sa predsa hrať na milujúcu manželku, keď ti skazil život.“

„Prestaň s tým, Stella!“ zahriakla ju, až sa prekvapene odtiahla. „Nič o nás nevieš. Nič!“

„Nemala som nikam odchádzať. Úplne si sa zbláznila? Hovoríme o Potterovi! O Potterovi, Lily!“ zdôrazňovala.

„Nie,“ odvetila Lily chladne. „Hovoríme o mojom manželovi. O Jamesovi, Stella. Ak chceš pokračovať v tom nezmyselnom ohováraní, nech sa páči, tam sú dvere.“

„Toto som od teba vážne nečakala,“ vmietla jej do tváre a tak náhle ako prišla, zazerajúc na Jamesa, opäť odišla.

„Prepáč,“ otočila sa k nemu Lily, len čo sa zavreli dvere.

„Tebe nemám čo prepáčiť,“ odvetil a trošku sa uškrnul. „Večer príde Peter. Vraj má nové informácie o pohybe niekoľkých Smrťožrútov.“

„Pôjdem si zatiaľ prevetrať hlavu,“ povedala, zašla si po zimný kabát a vykročila do zimy.

„Idem s tebou!“ zakričal za ňou a keď sa obzrela, videla ako za ňou pomaly klusá po zamrznutej zemi. „Aby sa ti niečo nestalo.“

„Nemusíš ma strážiť,“ namietala s úsmevom, chytila sa jeho ruky a nechala sa viesť.

„Ja ťa nestrážim. Jednoducho len chcem byť s tebou.“

„Tak na to máš povolenie,“ privolila.

Chvíľu šli mlčky, sledujúc domy okolo pomedzi padajúce lupienky snehu. Dedinka bola cez zimu skutočne čarovná.

„Ešte vždy si mi nepovedala ten druhý dôvod prečo sa bojíš,“ vyhŕkol zrazu.

Lily sa zasmiala. „To si musel čakať tak dlho kým sa na to spýtaš? Takmer som aj zabudla, že sme o tom hovorili!“

„Ja nie,“ odvetil krátko. Naschvál nezabudol. Chcel to vedieť a ani čas jeho zvedavosť nezmiernil. „Tak?“

„Už sa nebojím. Môj druhý strach už nejestvuje,“ povedala. „Bola to hlúposť.“

„Tak mi ju povedz, nech sa zasmejeme,“ vyzval ju nedočkavo.

„Nepovedala som, že to bolo smiešne,“ obhajovala sa. „Bála som sa, že ma naozaj opustíš, James. Vravela som si, že teraz to berieš ako nutnosť, že si ma vezmeš kvôli dieťaťu a potom, ak to nebude fungovať...“

„Nechápem ako si si to mohla myslieť. Nám dvom, že by to nefungovalo?“ pobavene sa zasmial, zastal a otočil sa k nej. „To by sme museli žiť v inej galaxii.“

Tiež sa zasmiala. „Chcel si povedať: každý v inej galaxii.“

„Presne. Keby nás delili tisícky svetlených rokov...“

„... potom by nám to nemuselo vyjsť...“

„... ale len za predpokladu, že by nefungovala sovia pošta,“ zamyslel sa. „V akejkoľvek inej situácii...“

„... jednoducho patríme k sebe.“

O sedem mesiacov neskôr

James si sadol na okrej jej postele, žiarivo sa usmievajúc. „Si najstatočnejšie dievča na svete.“

„To si teda myslím, že som,“ odvetila a pobozkala ho. „Chceš si ho pobaviť?“

James opatrne zobral uzlíček z jej rúk a pošteklil Harryho po tváričke. „Je nádherný. Je... dokonalý. Remus príde o celé dôchodkové sporenie.“

„James!“ zasmiala sa.

Harry zamrnčal.

„Nehnevaj sa, Harry, dostaneš svoj podiel z výhry,“ uškŕňal sa. Mohol by naňho hľadieť pokojne aj celý deň a určite by ho to neomrzelo. „Harry Potter.“

„Harry Potter?“ ozvalo sa od dverí. Dnu nazeral Sirius s obrovskou kyticou. Obzrel sa na niekoho za sebou a rozrehotal sa ako kôň. „Počul si to, Remus?“

„Harry? Nie Harrie?“ uisťoval sa a postrčil Siriusa dnu, aby si to overil.

„Harry. Chlapček,“ potvrdila Lily.

„Tak či onak je to nemožné meno,“ utrúsil Sirius. „Skoro ako Phil. Vieš si to predstaviť, Remus? Phil Potter.“

„Nie,“ odvetil s poloúškrnom. „Kto vymyslel meno?“

„Povedzme, že to bolo jediné na čom sme sa zhodli,“ diplomaticky odvetila Lily.

„Hej, zhodli sme sa, že to určite nedáme,“ nemohol si odpustiť James.

„Ale zhodli sme sa,“ buchla doňho so smiechom.

James opäť pozrel na ňu, pobozkal ju a súhlasne dodal: „To by sa nám nemohlo stať, že by niečo nefungovalo.“

„Zase to začína,“ podotkol Sirius a  vzal malého Jamesovi z rúk. Tomu to zjavne až tak neprekážalo, pretože sa mohol naplno venovať Lily. „Poď k ujovi, Harry. Ja viem, že sa to nedá vydržať. A práve preto máš uja Siriusa, aby si nemusel celé dni počúvať len tých dvoch pomätencov. To je tak, keď sa niekto zamiluje až po uši, vieš?“