BBB-6.Tichošľapov žart
Ako sa na druhý
deň ukázalo,Snape sa rozhodol Lilly znepríjemniť život.Keďže jej však nedokázal
ublížiť,rozhodol sa pomstiť sa na Jamesovi.
Ráno sa pokúsil
otráviť mu džús,Remus si to však všimol a obsah pohára skončil na podlahe.Cestou
po chodbe sa James šikovne vyhol spleti zaklínadiel,ktoré v plnej sile
zasiahli Petra.Neskôr Sirius odkloni lúč presne mierenej Sectusempry
a Lilly odstránila nepravý kotlík,ktorý sa chystal vybuchnúť.
Na sklonku dňa sa
záškodníci uchýlili do svojej izby,kde preberali plán na noc.
„Mali by sme
zabehnúť do Zakázaného lesa.“navrhol James a oprel sa o okenný rám.
„Áno,to by sme
mohli.Naposledy sme boli v okolí Rokvillu,však?“spýtal sa Remus živo.
„Peter sa do
večera neuzdraví.“mračil sa Sirius„Dúfam,že niečo netresne,lebo ho naskutku...“
„Upokoj
sa,Tichošľap,bol som za ním.Nechajúsi ho tam cez noc,ale sľúbil,že to
vydrží“upokojoval ho Remus.
„Len aby,ale ja
idem,mám ešte prácu.“Sirius sa uškrnul a prezliekol si tričko:„Večer!“
„Kam zasa
šiel?“krúti hlavou Remus.
„Za Emmou.Majú
rande.“odvetil James a zvalil sa na posteľ.
„Emma?S tou už
predsa bol.“
„Minulý rok,ale
aj ja by som mal ísť.Dnes máme tréning.Úplne som na to zabudol.“James chytil
svoju metlu a vykročil z izby:„Môžeš sa prísť pozrieť.“uškrnul sa na
Remusa a zmizol.
Zbehol dole
schodmi a zamieril cez trávnik k metolbalovému ihrisku.
„James!Počkaj!“ozvalo
sa za ním.
„Ideš sa na mňa
pozrieť?“potešil sa,keď ho dobehla Lilly.
„Och,zlatko,vieš,že
metlobal ma veľmi nezaujíma.Bojím sa ťa však
pustiť samého.“vysvetlila.
„Ja nie som malé
dieťa,Lilly!Udržím sa na metle!“odvetil trochu nahnevane.
„Viem,si predsa
kapitán družstva,nebojím sa,že spadneš z metly. Ale dnes sa Severus správa
odporne.Musím dávať pozor na zemi,aby som ho mohla odzbrojiť.“bránila sa.
„Neboj
sa,postarám sa o seba.Kľudne choď do hradu,ak sa potrebuješ učiť alebo
niečo...“
„Nie!Sadnem si
tam a budem si čítať.“odbila ho tvrdohlavo.
„Keď na tom
trváš,mimochodom,mohla by si potom zbehnúť za Petrom?Je ešte v Nemocničnom
krídle a do rána ho nepustia.My ideme dnes vieš kam.“pokračoval James,keď
spoločne zamierili k ihrisku.
„Samozrejme,ale
dávajte si v noci pozor.“
„Pri Merlinovej
brade,Lilly!Máme osemnásť!Nie tri,chápeš?“
„Ale správate sa
tak.Hlbočník nikdy nespí,nevieš,čo sa môže stať!“vybuchla rozhorčene.
„Idem do šatne.O
chvíľu sme na ihrisku.“zvrtol sa a rýchlo vykročil k šatni.
„Nezabudol si na
niečo?“zvala sa opäť Lilly.
„Zabudol.“prisvečil.
V priebehu
dvoch sekúnd bol pri nej a bozkával jej prekvapenú tvár.
„Ty si
úžasný!“smiala sa „Ale myslela som na toto.“
Na Jamesove
ohromenie z vrecka vytiahla ohnivú strelu.
„Kde si ju
vzala?“spýtal sa a strčil si ju do vrecka.
„V tvojom
svetri.Keď som išla za tebou zastavila som sa dore v izbe.“odvetila
s úsmevom.
James jej kývol
a vošiel do šatne.
Lilly vyšla na
tribúnu a zahĺbila sa do svojej knihy.
Na ihrisku sa
zjavilo celé družsvo.Vzduch bol studený,no hráči vytrvalo lietali stále vyššie.
„Budeme
končiť!“zakričal napokon James a metly sa spustili smerom nadol.
James urobil vo
vzduchu salto.Niektorí žiaci sa s údivom pozerali na zvláštne úkony ich
trénera.Ten sa vo vzduchu krútil a mätal akoby dostal nečakaný záchvat.
„Čo je
James?“smial sa Frank „Nemáš všetkých doma?“
„Toto nerobí
on,Frank!“zakričala Lilly „Pomôžte mu!Má niečo s metlou.“
Dvaja hráči sa
okamžite vzniesli do vzduchu a snažili sa ho zachytiť.
Práve
v momente,keď bezpečnč presadol na Frankovu metlu sa v rohu
bifľomorských tribún mihol čierny habit a po trávniku bežala útla postava.
Lilly vedela,že
to je Snape,ale až vtedy si uvedomila aký je bezcitný a ako ho neznáša.
„Lilly?Ty si ho
vedela?“spýtal sa James,keď ju objal zozadu a spoločne sa dívali za
utekajúcim Snapom.
„Až
teraz.“odvetila a do očí sa jej nahrnuli slzy:„Mohol ťa zabiť!“
„Mohol.“prisvečil,„Ale
neurobil to.“
Sirius stál vo dverách
hradu a lúčil sa s Emmou.Ďalšie rande úspešne ukončené.
Emma zamierila do
Bifľomorskej klubovne a tesne sa minula s Remusom.
„Tak čo?“uškrnul
sa Remus,„Ktorá je ďalšia na rade?“
„Porozprávate sa
zajtra,chlapče.“upozornila ho madam Pomfeyová.
„Jasné!Zajtra!“kývol
Sirius a hlasno sa rozosmial.
Na krajinu rýchlo
padala tma.
Obidve postavy sa
v nej stratili.
Sirius sa zvrtol
a chcel vojsť do hradu,keď mu niečo udrelo do očí.
Obďaleč pri múre
stál zadýchaný Snape,zjavne bežal,no teraz ho zaujalo niečo iné.Lačnými očami
hľadel na miesto,kde ešte pred chvíľou kráčali Remus s Pomfreyovou.
„Chcel by si
vedieť kam šli?“spýtal sa nadšene Sirius.
Snape vytiahol
prútik.
„Odlož
to,Ufňukanec,niekoho zraníš.“smial sa Sirius„Notak,chcel by si vedieť to čo
ja?“
„Prečo by som ti
mal veriť?“vyštekol.
„Ach,Evansová nám
prízvukovala,nech sme k tebe milí.“odpovedal Sirius nevinne.
„Je mi jedno,čo
hovorí tá humu...“
„Ale,ale,Fňuky.Zjavne
nechceš vedieť Remusovo tajomstvo.Keby si si to predsa len rozmyslel,stačí
stlačiť zmrazovaciu hrču pod Zúrivou vŕbou.Neboj,nájdeš ju.“
Po trávniku sa
blížila skupinka ľudí.Snape vbehol do hradu.
„Ako dopadol
tréning?“spýtal sa Sirius Jamesa,keď sa skupinka priblížila.
„To bol
Snape?“začudovane sa ho spýtala Lilly.
„Neodpovedaj na
otázku otázkou,Evansová.“odbil ju.
„On sa pokúsil
zhodiť ma z metly.“vysvetľoval James,„Zajtra si to s ním vybavím.“
„Zajtra bude
neskoro!“zavrčal Sirius a vrhol nenávistný pohľad do prázdnej chodby.
„Bežte už
hore,nech vás nenačape Filch!“zavelil James a chrabromilský tím sa pobral
do klubovne.
„Tak sa
maj!“zamávala Lilly a vybehla za nimi.
„Sectusempra!“
Zo Siriusovho
prútika vyšľahol prúd svetla a zasiahol zmrazovaciu hrču.Zúrivá vŕba
zmeravela.
„Nemusel si ju
práve rozsekať.Toto si niekto všimne.“podotkol James,keď si prezrel
poodlupovanú kôru stromu.
„No a?Sprostý
strom.Ešte si pamätám ten úder zo štvrtého ročníka.“usmial sa Sirius
a vkĺzol do diery.
„Takže Zakázaný
les?“uistil sa James,keď pristál vedľa neho.
„Áno,ale zostaňme
ešte chvíľu v dome.Aspoň do polnoci.“prisvedčil Sirius.
James prikývol
a zmenil sa na jeleňa.
„Ideme na
to!“usmial sa Sirius a jeho šťastný smiech sa zmenil na štekot čierneho
psa.
Remus behal po
dome,trhal a škriabal všetko čo našiel.
Bol nervózny.
James so Siriusom
ho dnes skôr strážili ako provokovali.Ich zvyčajné súboje boli dnes
nemysliteľné.Teda aspoň pre Jamesa.Siriusovu bujarú náladu neschladí nič.
Dvere tunela sa
zrazu odchýlili.
James zmeravel.
Dnu nakúkal
Severus Snape.
Z vedľajšej
mietnosti sa ozývali zvuky bitky.James pristúpil ku dverám a ocitol sa
pred vystrašným Snapom.
Vedel,že má len
pár sekúnd.
Premenil sa
a strčil ho naspäť do tunela.
Skočil za ním
a zatresol dvere.
„Čo tu robíš?Ako
si sa sem dostal?“vyštekol v šoku.
Snape rýchlo
dýchal a vyvaľoval oči na dvere.
„To?To...bol
vlkolak?“vysúkal zo seba.
„Bol.Vieš čo ti
mohol urobiť?Kto ti povedal ako sa tu dostaneš?“naliehal James a posúril
ho späť k Zúrivej vŕbe.
„Black!“vykríkol
Snape:„Ten červoplaz!Chcel ma zabiť!“
„Veľmi za ním
nezaostávaš!Ty si chcel zabiť mňa.“zúril James.
„James?!Si ti?“v
tuneli sa ozvali Siriusove kroky.
„Choď do
hradu!Bež!“súril James Snapa a ten sa rozbehol von,„Som tu Sirius!“
„Výborne,kde
si...?“
„Si normálny?!Ty
si povedal Snapovi ako sa tu dostane?!Zbláznil si sa?!Vieš si predstaviť čo sa
mohlo stať?!Mohol ho zabiť!Oboch by nás vylúčili zo školy!A možno to aj
urobia!A Remus?Vieš čo by na to povedal?!Do konca života by si to vyčítal!On by
najviac doplatil na tvoje hlúpe žarty!“reval James.
„Bol to len
žart...“hlesol Sirius,„Ja...nechcel som mu naozaj ublížiť...“
„Remus ho mohol
roztrhať na kúsky.“drsne zopakoval James.
„Ja...prepáč.Viem
si ale predstaviť koho by mohol rozhrhať.Moju mater alebo sesterničku Bellu...“
„Sirius!“James mu
strelil facku„Spamätaj sa!“