Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Chrabromilská klubovňa bola prázdna.Noc už bola vo svojej druhej polovici a väčšina študentov spala.V kresle pri vyhasnutej pahrebe sedel malý tučný chlapec a na tvári sa mu zračili jeho myšlienky..bolesť,žiarlivoeť,strach...nenávisť...

James a Lilly sa túlali nekde po hrade pod neviditeľným plášťom,Sirius zmizol ešte večer a ako zvyčajne,nikomu nepovedal kam ide a Remus zobral Izzie do kuchyne.

Peter ostal sám... v prázdnej izbe nemohlo zaspať a teraz ho mátali zradné myšlienky.

Napokon sa rozhodol.Urobí to!Musí to vedieť.A bude mať aj dobrú výhovorku,keby sa to zvrtlo...

************************

„Dobré ráno!“do izby vbehol rozveselený Sirius.

„Preboha,Tichošľap,kde si bol tak dlho?“zahundral Remus,ktorý práve vstával z postele.

„Užíval som si život,Námesačník.“povedal a obliekal si školský habit.

„Celú noc?“zaškeril sa James.

„Ty sa veľmi nevyškieraj.“usmernil ho Remus „Veď si prišiel sotva pred dvoma hodinami.“

„Ale všetci vieme,že som bol s Evansovou a nie na potulkách...bohviekde a s kým!“bránil sa James.

„Nemali by ste si toľko užívať život,ale radšej sa pripravujte na MLOK-y.“napomenul ich Remus.

„MLOK-y?Robíš si srandu?Veď na to máme ešte celú večnosť.“odbil ho Sirius a prehodil si cez plece tašku s niekoľkými knihami.

Po raňajkách sa ich cesty rozišli.Remusa čakal život a zvyky muklov,Petra Dejiny mágie a ostatní mali voľnú hodinu.A tak zatiaľ,čo sa James preháňal na metle,Remus objavoval najnovšie vymoženosti muklovskej techniky(boli už vtedy počítače??)

Peter sedel v učbni dejín a už po stýkrát ľutoval,že nedosiahol lepšie VČÚ z Astronómie.Nudný výklad učiva sa mu zľahka dotýkal myšlienok a letel do zabudnitia.Opäť sa sústredil len na jednu vec-povie jej to!

Binsov nekonečný prednes sa skončil.Naradostení študenti sa vyhrnuli na chodbu.Medzi prvými bol Peter predierajúci sa davom.

Onedlho našiel,čo hľadal.

„Izzie?“spýtal sa nesmelo drobného tmavookého dievčaťa.

„Ahoj.“usmiala sa potešene „Čo sa deje?“

„Poď so mou,prosím ťa... musím ti niečo povedať.“odvetil a nervózne si mädlil ruky.

Izzie niečo rýchlo povedala kamarátke a nasledovala Petra do malej prázdnej triedy.

„Tak,čo sa stalo?“spýtala sa naliehavejšie,keď zavrel dvere.

„Ide o Remusa.“zahundral Peter.

„Stalo sa mu niečo?“

„Nie... no, áno.Remus ti rozprával o svojej chorej babičke,však?“hovoril pošepky,takže Izzie musela k nemu pristúpiť bližšie,aby jej nič neuniklo.

„Áno,tá čo za ňou chodí každý mesiac,však?“prikývla a ani si neuvedomila,že tiež šepká.

„To nie je pravda!“zafrfľal Peter a tíško za škodoradostne zasmial „Jeho starká už asi ani nežije.Remus je vlkolak.“

V triede sa rozľahlo tich,ktoré prerušila len Izzie pomaly si sadajúca na najbilžšiu lavicu.

„Nie,.. on... ale...“neveriacky krútila hlavou „Remus... to nemôže byť pravda!“

„On ti to nechcel povedať,aby si to niekomu neprezradila.“zaklamal Peter.

Izzie sa vo vydesených očiach zablisli slzy.

„Nehovor mu,že som ti to prezradil ja.Najlepšie asi bude,keď sa budeš tváriť,že o ničom nevieš.“hovoril Peter a jeho nervozita sa niekam stratila.

Potom otvoril dvere a bez slova odišiel.

Izzie sa bolestne rozplakala.

*****************

Remus sa pochmúrne dovliekol do Chrabromilskej klubovne.Nohy len ťažko odliepal od zeme a pohľad mal mrazivo bolestný.

„Mal si ťažký týždeň,Námesačník?“uškrnul sa Sirius rozvalený ne gauči.

„Hej.“povedal potichu „James,požičiaš mi plášť?“

„Ideš s Iz na nočnú prechádzku?“spýtal sa a vybehol po schodoch do izby.

Remus hodil svoju tašku na zem a počkal,kým mu James donesie svoj poklad.

„Našli sme ti tú pravú.“skonštatoval James spokojne,keď si Remus prehodil plášť cez ruku.

„Nevyzeral veľmi nadšene.“poznamenal Sirius a díval sa za odchádzajúcim Remusom.

„Neurobil si úlohy.“zamračil sa James na jeho tašku.

„Óó,láska nebeská!“vzdychol Sirius a zaboril sa hlbšie do mäkkej sedačky „Ty to poznáš najlepšie,Paroháč.“

Portrétový otvor sa opäť preklopil a dnu vošli Lilly a Izzie.

„Iz,Remus už odišiel.Neviem,mienite ísť,ale požičal som mu istú vzácnu vec.“usmial sa James a posunul sa aby si mohla Lilly prisadnúť.

„Ale,my sme... rozišli sme sa.Nepovedal vám to?“spýtala sa smutne a pohľadom behala po Petrovi.

„Rozišli?“vyskočil Sirius „Prečo?“

„Proste to už nebolo... Nebol to on a ja by som to nezvládla.“povedala so slzami v očiach a zmizla na schodoch.

„Ona ho nechala.A čo mala znamenať tá čudná odpoveď?“divil sa James.

„James,ona o tom vie.Remus jej o tom povedal a nazvládla to.“vysvetlila im to Lilly „Idem sa s ňou porozprávať.“

Dvere izby sa pomaly otvorili a dnu nakukla červenovlasá dievčina „Môžem vojsť,Iz?“

Izzie smutne prikývla a zotrel si z tváre posledné slzy.

„Nechcem ťa presvičať aby si sa cez to preniesla,viem,že je to ťažké.“začala Lilly a čupla si k jej nohám.

„Ty,vieš..“

„Áno,viem to už dávno.No,ide o to,že ak ti o tom Remus povedal musí ti skutočne dôverovať. Prosím,nepovedz to nikomu.“dokončila Lilly s nesmelým úsmevom.

„Ale mne to nepovedal Remus.On ani nevie,že som sa to dozvedela.“priznala sa Izzie „Viem to... od Petra.“

„Čože? Od Petra?Mne sa snáď sníva!Ďakujem,že si mi o tom povedala.Ak chceš,zajtra sa ešte porozprávame,teraz musím letieť.“

Lilly vstala a rozlúčila sa s ňou.

„Dobre,zajtra.“súhlasila Iz „Ahoj.“

Remus vyšielz hradu a pod neviditeľným plášťom sa dostal až k Zúrivej vŕbe.Zdvihol dlhú palicu,ktorou stlačil zmrazovaciu hrču a vkĺzol do diery medzi koreňmi.Sice vedel,že tu už nikoho nemôže stretnúť,stále si neskladal nevi;diteľný plášť.Vošiel do jednej z ošumelých izieb Škriekajúcej búdy a zvalil sa na posteľ.

Cez štrkinku dosák,nakrivo pribitých k okennému rámu pozeral na Rokfortský hrad.

Neplakal... Neprehovoril... Nemyslel...

Túžil len po jedinej veci-ležať tu naveky.

Už po niekoľkých minútach ho však vyrušili náhlivé kroky.

„Si si istý,že bude tu?“spýtala sa Lilly pochybovačne.

„Bude,neboj.“odvetil James.

„Je to tu len Remusove.“potvrdil Sirius a šibalsky sa zasmial.

„Nie je tu!“skonštatovala,keď nazrela do izieb.

„Zobrel si predsa plášť.“pripomenul jej James.

„Leží na posteli.“oznámil Sirius,ktorý nazrel do izby a ukázal na Remusovu neviditeľnú nohu.

„Choďte dolu.“Lilly ich vytlačila za dvere a zatvorila „Remus?Rem,viem,že si tu,tak sa ukáž.“

No Remus akoby ani nedýchal...

„Ak sa jej okamžite neukážeš,pôjdem dnu a skočím na posteľ!“zakričal Sirius z chodby.

„Black!!Povedala som,že máš ísť dolu!“skričala a vystrčila hlavu na chodbu aby sa uistila,že Sirius zišiel po schodoch.

Keď sa pozrela späť do izby,na svoje veľké prekvapenie zistila,že Remus sedí na posteli s pláštom pri nohách.

„Nepotrebujem psychológa,Lils.“pochmúrne sa usmial.

„Ja viem a ani sa o psychológiu nesnažím.“odvetila a sadla si vedľa neho „Musím ti však niečo povedať.Ty nevieš,prečo ťa Iz opustila,však?“

„Hľadala ničo iné.“povedal automaticky.

„To ti povedala?“usmiala sa „Neviem,či ti to pomôže,ale mal by si vedieť,že je to kôli... tomuto.“

Lilly sa rozhliadla po izbe.

„Že som vlkolak?“vyvalil na ňu oči.

„Hej.Vie to od Petra.“prisvečila.

„PETER!“ozval sa výkrik z chodby a bolestivé jačanie potvrdilo Lillyne obavy.Sirius s Jamesom to vzali do vlastných rúk.

„Nezastavíš ich?“spýtala sa Remusa.

Ten však naďalej sedel na posteli a nevyzeral,že by sa na to chystal.

„Ďakujem,Lils.“usmial sa a priateľsky ju objal „Poď,zachránime toho zradcu.“

„Neprekáža ti,čo urobil?“

„Prekáža.Neboj,pôjdeme pomaly.“uškrnul sa „Skôr či neskôr sa to musela dozvedieť.Ale chcel som jej o tom povedať sám.Aby som videl,či bude zdesená,alebo ma bude ľutovať.“

„Spýtaj sa Petra,ak z neho ešte niečo zostalo.“podotkla.

Remus sa veselo rozosmial.