Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Na Rokfortskom nástupišti sa tlačili študenti.Vlak sa napĺňal a kufre z nástupišťa mizli.

Po chodbe kráčali Záškodníci a hľadali si voľné kupé.

„James,tu je voľné!“zakričal Sirius,ktorý šiel trochu rýchlejšie a energicky otvoril dvere kupé.

Dnu vošli všetci štyria Záškodníci a sprievode Lilly Evansovej.

„Posledná cesta Rokfortským expresom.“smutne sa usmiala a oprela sa o Jamesa „Ešte si živo pamätám tú prvú.“

Sirius sa rozosmial „Plakala si pri okne.“

„A potom si odišla s Ufňukancom.“dodal James a zamrvil sa na sedadle.

„Hej,s Fňučkom.“prikývla.

„Ja som sedel na druhom konci vlaku a písal som list rodičom.“ozval sa Remus.

„List rodičom?Veď sme ledva vyrazili z domu.“uškrnul sa Sirius.

„Bol som sám.“brámil sa „Cítil som sa stratený.“

Vlak sa pohol a všetci svorne pozreli z okna.

Posledný pohľad na náš druhý domov.“slávnostne predniesol James,keď Rokfort mizol za kopcom,

„Kto by si bol pomyslel,že Sirius si za sedem rokov pobytu v ňom nenájde poriadnu babu?“usmial sa Remus.

„Veru,musím hľadať v iných krajinách.“vyhlásil Sirius a pozrel na nich pohľadom –Žiadna nie je hodna Siriusa Blacka- „Ale vy dvaja.. Dva roky dozadu ste sa hádali priamo vo vlaku a zrazu aké hrdličky...“

Sirius stíchol.Dvera kupé sa otvorili a dnu nakúkala Izzie.

„Ahojte!“pozdravila „Hmm... Remus,môžeš?“

Remus spýtavo pozrel na Lilly,no tá len pokrčila plecami a splietala sa prsty s Jamesovými.

Vstal teda a nasledoval Izzie na chodbu.

„Čo sa deje?“spýtal sa,keď tam dlhšie stáli a nič nevraveli.

„Prepáč.“hlesla a do očí jej vyhŕkli slzy „Nemala som ťa len tak... bez pravdivého vysvetlenia nechať samého.“

Remus sa chladne zasmial „Ale stalo sa.“

„Bol by si ochotný mi odpustiť?“vyhŕkla Izzie a ledva zadržiavala plač „Ja som bola hlúpa...“

„Nie,Iz.“zastavil ju „Nemalo by to cenu.Ja dnes odídem a ... je to márne. Prepáč.“

Izzie sa rozplakala.

„Prepáč.“zopakoval a vrátil sa do svojho kupé.

„Čo chcela?“vyzvedal Sirius.

„Vrátiť čas.“odvetil a zvalil sa na svoje sedadlo „Ale nemala časovrat.“

James škaredo pozrel na Petra,sediaceho pri okne.Na tvári mal ešte malú jazvu od bitky,ktorá sa odohrala pred pár mesiacmi.

„Peter za to nemôže.“ozvala sa Lilly,ktorá si všimla jeho tvár.

„Veď hej.“zahundral James a sledoval krajinu mihajúcu sa za oknom.

„Lilly?“zašepkal.

„No?“pozrela mu zospodu do tváre,pretože teraz mu už ležala na kolenách.

„Vezmeš si ma?“

Lilly neodpovedala.

Záškodníci sledovali každý jej pohyb.

„Nechceš sa ma to spýtať inokedy?“odvetila napokon pomaly.

„Nie,myslím,že nie.“

„Tak teda... áno,vezmem.“usmiala sa.

Sirius nadšene zvískol.Remus im zatlieskal,akoby práve odohrali veľmi náročnú pasáž divadelnej hry.

Lilly a James sa nežne pobozkali.

Ruch v kupé narastal.Sirius otvoril okno a vystrčil sa von.Snažil sa niečo kričať proti vetru,ale slová akoby mu ani nevychádzali z úst.Vkĺzol nazad do kupé s vlasmi nazvyčajne strapatými.

„To bolo úžasné!“zasmial sa,no vyzeral trochu omráčene „Prečo som to doteraz nevyskúšal?“

Vzápätí vybehol na chodbu.

„James Potter a Lilly Evansová si povedia svoje áno v ... nejakom meste.. niekedy!Všetci ste pozvaní!Bude svadba!Bude sa piť a tancovať!!“vrieskal „Svedkovia- Sirius Black a Remus John Lupin- mimochodom,obaja šťastne slobodní.“

Z kupé vychádzali študenti aby zistili čo sa deje.

Sirius prešiel celý vlak a nevinechal ani Slizolinské kupé. Občas sa vystrčil z okna a vrieskal niečo do vetra.

Napokon sa uspokojil s voľným miestom v kupé plnom piatačiek.

Vlak sa rútil krajinou a unášal ich za nový životom.Životom za bránami školy a za ich veľkými snami.

Ešte netušili,že tento život zničí jedna osoba...

Osoba,ktorej meno netreba vyslovovať.

KONIEC