Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Po chodbách Rokfortského hradu sa plazila tma.Slepo narážala do stien a vyvolávala ohlušujúce ticho.

Z poza rohu pomaly vykročila dvojica zaľúbencov.Držali sa za ruky,no nevraveli nič. Vychutnávali vzájomnú blízkosť a ticho akoby prehlbovalo ich pocit šťastia.

Na opačnej strane chodby sa zjavilo mihotavé svetlo.Školník sa snažil dolapiť previnilcov, ktorí nastražujú na chodbách hnojové bomby.

„Sem.“šepol chlapec a odhrnul starý baldachýn.

Dievča sa zachichotalo a vkĺzlo do malého úzkeho výklenku.

„Pššt!“pritisol jej prst na pery a lišiacky sa usmial.

Na tvári cítil jej dych a jej vlasy ho šteklili na krku.

Na chodbe počuli pomalé kroky starého školníka.Prešiel okolo ich úkrytu bez toho,aby vedel,že tam niekto je a zahol za roh.

Tí dvaja sa však nehýbali.

„Lumos.“šepla a svetlo jej prútika dopadlo do jeho sivých očí.

„Nox!“namieril na jej prútik a svetlo zhaslo.

V oslepujúcej tme pocítila na šii jeho pery.

Zrazu sa baldachýn odhrnul.

Nestál tam však školník,ani nikto z profesorov.Bola to Narcissa Blacková.

„Preboha,Cissy!Vypadni!“zavrčala Bellatrix a sotila sestru späť do chodby.

„Nevypadnem.“prekrížila si Narcissa ruky na hrudi „Ak sa okamžite nevrátiš do klubovne, napíšem matke,že...“

„VYPADNI!“zvreskla Bella a namierila na ňu prútik.

Narcisse sa v očiach zaligotali slzy.Hodila rýchly pohľad na Luciusa a rozbehla sa preč.

Hluk prilákal školníka,ktorý sa nebezpečne rýchlo rútil chodbou smerom k nim.

„Bež!“zkríkol Lucius,chytil Bellu za ruku a spoločne sa rozbehli chodbou „Rýcho!Ten starý má ale výdrž!“

Prebehli niekoľkými chodbami,ale školník im bol stále v pätách.

„Metly!Lucius,metly!“Bellatrix zrazu zastala a prudko otvorila dvere komory na metly.

„Mám vás!“kričal školník a škodoradostne sa smial.

Bella vytiahla metlu a spolu s Luciusom na ňu rýchlo nasadli.

„Von,Lucius,tamto!“ukazovala na veľké otvorené okno.

Lucius zvrtol metlu a zamieril,kam ukazovala.Preleteli cez okno a stúpali stále vyššie k hviezdej oblohe,nedbajúc na hromžiaceho školníka,ktorého nechali na chodbe.

„Kam poletíme?“zasmial sa Lucius a urobil veľkú otočku nad hradom.

„Na Mesiac.“odvetila a pevnejšie sa ho chytila.

„Tak sa drž!“zavelil a zamieril dohora.

Stúpali niekoľko metrov priamo k mesiacu,no zemskú gravitáciu neprekonala ani ich láska a tak museli niekoľkými oblúkmi klesnúť.

„Na Dracovi 33 sa až tam nedostaneme,ale raz,raz ťa vezmem na Mesiac a ešte ďalej,kam len budeš chcieť!“sľuboval Lucius.

Bellatrix sa neprítomne smiala,keď vleteli späť do hradu a zamierili do Slizolinských spální.

Slizolinský metlobalový tím sebavedomo kráčal smerom k hradu.Na čele stál vysoký siedmak- Lucius Malfoy,strážca a zároveň kapitán.

„Zajtra ich rozsekáme.“uškrnul sa Rodolfo a buchol ho do pleca.

Lucius sa pomaly otočil a povýšenecky nadvihol obočie „Áno,Rodolphus,dobrý postreh. Žasnem,že si si vôbec všimol naše doterajšie víťazstvá,s tvojou bystrou mysľou.“

Rodolfo cúvol a viac neprehovoril. Práve prechádzali okolo skupinky dievčat,ktorej stredobodom bola Bellatrix predvádzajúca nejaké nebezbečné zaklínadlo na čiernom chrobákovi.

„Úchvatné,Bellatrix!“pochválil ju Lucius,keď chrobák dopadol na zem a bezvládne trepotal krídelkami.

Bellatrix sa na neho usmiala spolu so svouou mladšou sestrou Narcissou.Zdalo sa,že ich včerajší spor je zažehnaný.

„Cellitaneso!“namierila prútik na chrobáka,ktorý sa pre zmenu nekontrolovateľne roztočil.

Slizolinčania sa radostne smiali.

„Na dnes vám to stačí,decká.“vyhlásila napokon Bella a schovala svoj prútik „Aby ste nemali nočné mory.“

Lucius sa uškrnul,pristúpil k nej a objal ju okolo pása.

„Prídeš na ten večierok?“spýtala sa.

„Samozrejme.!Ale máme si doviesť partnerov.“usmial sa.

„Neboj,ja si nejakého zoženiem.“povedala a vyšmykla sa mu zo zovretia.

Lucius vošiel do hradu a zamieril do Slizolinskej klubovne.Zvyšok jeho družstva sa už niekam stratil.

„Lucius!...Malfoy!“

Lucius sa začudovane otočil.

„Čo chceš,Narcissa?“zavrčal.

„Bellatrix ide s Rodolfom.“odvetila a s nádejou mu pozrela do očí.

„O čom hovoríš?“bez záujmu vykročil ďalej.

„Bellu pozval na Slughornov večierok Rodolfo.“zopakovala.

„Budeš ma ešte dlho otravovať?“vyhŕkol nahnevane.

„Nie.“hlesla „Odchádzam.“

Lucius vošiel do klubovne,znechutene pozrel na dvojicu bozkávajúcu sa pod zelenou lampou a znizol v oddelených chlapčenských spálňach.

-Takže ona ide s Rodolphusom...Ok,výzva sa prijíma!-pomyslel si a prezliekol sa z metlobalového oblečnia.

Prehodil si cez plecia dlhý čierny habit a vrátil sa do Veľkej siene.

Bellatrix večerala spolu s Narcissou a Rodolfom.Keď videla prichádzať Luciusa,posunula sa,aby mal dosť miesta na sedenie.

Sebavedomo si sadol medzi sestry Blackové a chvíľu sledoval,ako Bella jedla melansový koláčik.

„Pôjdeš so mou na ten večierok?“spýtal sa zrazu.

Bellatrix sa s k nemu s úsmevom otočila.Okomžite však stuhla.Lucius sa nedíval na ňu.Svoje slová adresoval jej malej dotieravej sestre.

Narcissa na ňu hodila natešený pohľad „Áno,pôjdem.“

Belle vypadol koláč z ruky.

„Lucius....“šepla zmätene.

„Prosím,Bella?“zaškeril sa.

Bellatix nahnevane vstala.

„O hodinu ma čakaj v klubovni,Rodolfo.“povedala nahlas,aby to počulo čo najviac ľudí a očarenému Rodovi vtisla bozk na líce.

Lucius za pozeral ako nahnevane kráča cez Veľkú sieň a cítil sa ako víťaz.Nahneval ju viac...

Bellatrix vyšla z dievčenských spální a s Rodolfom za pätami sa blížila k Sughornovej kancelárii.

„No,poď,Rodolfo!“zamávala na neho,keď väčmi zaostal.

Rodolfo poslušne pribehol a ponúkol jej svoje rameno.

Sughornova kancelária bola vyzdobená zelenými a žltými závesmi.Steny sa trblietali a niekedy až nepríjemne rezali oči.

„Slečna Blacková a .. pán Lestrange.“zmätene na na nich pozrel Slughorne,ktorý bol zvyknutý,že Bellatrix chodievala v spoločnosti Luciusa „Som rád,že ste prišli.Hneď tu bude veselšie.“

Bellatix si ho rýchlo premerala a pohohľadom blúdila po miestnosti.

-Kde sú tí dvaja?-vŕtalo jej v hlave.

Vtom ich zazrela.Stáli len kúsok od nich.Lucius bol sklonený a... bozkával jej sestru!

„Rodolphus.“zavrčala a prudko sa k nemu otočila.

„Čo...“ Rodolfovu otázku umlčali Belline pery.

-Aj ja sa viem bozkávať.Viem byť neverná!-myslela si škodoradostne a nanápadne pozrela na predošlú dvojicu.

Od zdesenia však takmer vykríkla.Nebol to Lucius.Ten stál veďľa nej a vizeral,že len málo mu chýba k tomu,aby Rodolfa surovo zmlátil.

„Lucius!“zvískla Bella a rýchlo Rodolfa pustila.

„Môžem sa s tebou porozprávať?“zašepkal,ale jeho slová bolo počuť dokonale.

Bellatrix ho energicky chytila za ruku a viedla von z izby.

„Toto si trochu prehnala.“začal podráždene.keď už boli na chodbe.

„Ja viem,myslela som,že ty sa bozkávaš s Cissy..“

„Čože?Ako si si to mohla myslieť?“zamračil sa „Narcissa je ešte decko.“

„Ja viem!Pomýlila som sa.“obhajovala sa Bellatrix.

„Načo si vôbec pozývala Lestranga?“útočil ďalej „Načo to bolo dobré?“

„To sa ma pýtaš ty?“vyštekla „Ty si pozval Cissy!“

„Odkedy ti tak záleží na sestre?Nikdy ste nemali úžasný vzťah.“

„A tebe odkedy záleží na Lestrangovi?“

„Odvtedy,čo sa s ním olyzuješ na verejnosti!“Lucius už kričal.

Zavládlo nepríjemné ticho.

Bellina ruka vyletela do vzduchu a skôr ako tomu stihla zabrániť s plesnutím dopadla na Luciusovo líce.

„Na Roda si nadávaj koľko chceš,ale mňa znevažovať nebudeš,Lucius.“zavrčala a plytko dýchala.

Lucius stál s tvárou červenou od úderu a hrýzol si spodnú peru.

„Ja som sa ti ospravedlnila... neprijal si,tak.... Zbohom.“zvrtla sa a rýchlymi krokmi sa vracala do klubovne „A aby si vedel,Rodolfo sa bozkáva oveľa lepšie,než ty!“

Lucius a oprel o stenu a prstami si hladil boľavé líce.Bolo veľmi ťažké uveriť,že ešte pred pár hodinami na ňom spočívali Belline bozky....