Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Narcissa sa už od rána zvŕtala pred zrkadlom. Dnes musela byť dokonalá.

Bellatrix sedela na gaučil a čítala Denného proroka.

„Bella, poď mi pripevniť závoj!“netrpezlivo zavolala Narcissa.

„Veď to vieš aj sama,“odvrkla Bella.

„No tak, nestihneme to!“zamračila sa Cissy. Bella vstala a chytila do rúk biely závoj.

„Pristane ti to,“povedala pravdivo a pripevnila ho sestre do vlasov.

„Viem,“usmiala sa Narcissa. „Lucius bude nadšený!“

Bellatrix nahodila pochybovačný výraz a vrátila sa k Dennému prorokovi. „Temný pán je rád, že sa uzavierajú čistokrvné manželstvá.... 

pozn. Autora: TAKTO začínala 6. časť poviedky Ak nie si moja, ale pretože sa mi už nechce písať a vám sa nechce čítať ako sa potajme na seba pozerajú, ako sa milujú a zároveň nenávida, ako si robia prieky, aby na seba upozornili atď. Napíšem ešte aspoň poslednú časť, ktorá je sentimentálna, melancholická a podľa knihy sa Nikdy nemohla uskutočniť. Snáď mi to odpustíte...

Bellatrix pálila kliadby na všetky tri naraz a bola veľmi spokojná, keď jej paľbu len s námahou opätovali.

„Avada Kedavra!“zvreskla a namierila prútik na malú Ginny Weasleyovú, ktorá sa len tak- tak uhla.

„Moju dcéru nie ty suka!“ozval sa výkrik a Molly Weasleyvá vystriedala všetky tri dievčatá.

Bellatrix sa z hrdla vydral ironický smiech a útočila s novou silou.

„Avada...“

„Crucio!“predbehla ju Bellatrix a Molly sa len o kúsok uhla pred jej zaklínadlom.

„Nie! Odstúpte. Odstúpte! Je moja!“odháňala Molly študentov, ktorí jej prichádzali na pomoc.

Belle na perách pohrával úsmev. „Čo sa stane s tvojimi deťmi, keď ťa zabijem? Keď sa mamička poberie za Freddiem?“

„Už... nikdy... viac... sa... nedotkneš... mojich... detí!“vykríkla Molly do tempa vypálených zaklínadiel.

Bellatrix sa zasmiala, namierila na ňu prútik a na perách jej vyselo zabíjacie zaklínadlo...

Lucius Malfoy stál na schodoch a už vzdal pokusy dozvedieť sa, kde je jeho syn. Narcissa sa rozbehla do útrob hradu a volala Dracovo meno.

Bellatrix bojovala v šialenom súboji s Molly Weasleyovou.

Lucius zvieral prútik a zmietal sa ako v ohni. Má ísť hľadať syna, alebo pomôcť Belle?

„Avada Kedavra!“Bellin smiech sa strati za závojom zelenej žiary.

Luciusovi sa z hrdla vydral priškrtený výkrik, no bolo neskoro. Bellatrixino telo sa bezvládne zosunulo na chladnú podlahu.

Dav šťastne vykríkol a Voldemort zreval od hnevu. Voldemort, ktorý si nevážil Bellu oddanú telom i dušou viac ako ustáchaného Červochvosta...

Luciusovi sa pri pohľade na Belline prázdne oči podlomili nohy a zosunul sa na schody. V pamäti sa mu vynárali obrazy smejúcej sa Bellatrix v rokfortskej rovnošate. Belly mieriacej na neho prútikom a vykrikujúcej, ako ho nenávidí a vzápätí, ako ho bozkáva pod hviezdnou oblohou.

„Avada Kedavra!“

„Expelliarmus!“

Lucius pri výkrikoch zdihol hlavu. Voldemortovo telo padlo vedľa Bellatrix. Vstupnou halou sa ozvali víťazné výkriky a potlesk, pri ktorom sa Luciusovi vynorila ďaľšia spomienka. Deň, keď po vyhratom metlobalovom zápase bežal za Bellatrix, no cez dav ju nemohol dosiahnuť. Rodolfo mu ju vzal z náruče a odviedol. Vtedy bol príliš hrdý, aby za ňou bežal. Príliš sebecký...

Lucius vstal zo schodov a rozrážal si cestu davom k Bellinmu telu.

Mnohí sa na neho obzerali a ukazovali prstom, keď pristúpil k nej a vzal ju do náručia.

„Zastavte ho niekto!“zvolal niekto zo zadu, no nik nevytiahol prútik.

Lucius chytil pevnejšie Bellatrixino chladné telo a pomaly kráčal ku dverám. Nad Zakázaným lesom svitalo. Vo Vstupnej hale sa vytvorila chodbička, ktorá doviedla Luciusa až von.

Nikto na neho nevypálil zaklínadlo, nikto nekričal, ale všetci sa pozerali. Všetci tí, ktorí stáli na „strane dobra“ čítali zármutok z každej Luciusovej črty.

Lucius prešiel cez cez školský pozemok a odmiestnil sa.

Na brehu veľkého tmavmodrého jazera kľačal svetlovlasý muž.

„Prečo, Bellatrix?“zašepkal a bozkával jej chladné pery, akoby jej tým chcel vrátiť život.

Stará vŕba, pod ktorej konármi sa ukrývali zašumela vo vetre.

„Si to ty, Bella?“potešil sa Lucius a vystrel ku konárom prázdne ruky. „Bellatrix?“

Vietor odtrhol zopár lístkov vŕby a niesol ich ponad vodu do neznáma.

„Bellatrix!? Počkaj! Ja... už ťa viac neopustím! Bellatrix!“

Lucius sa ako šialený rozbehol za lístkami, nedbajúc na stúpajúcu hladinu vody. „Bella, Bella!“

Voda sa mu dotkla brady a pošteklila ho na perách.

„Počkaj, už idem! Počkaj na mňa!“

Na hladine sa odrážali prvé lúče slnečného svetla a zvestovali krajine nový deň. Na brehu ležala mŕtvola ženy, ktorej ešte z pier nezmizol posledný smiech.

Po hladine sa ticho kĺzali vlnky od miesta, kde smrť objala jej milenca...

http://www.youtube.com/watch?v=QNuyFOndY2M