Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Na okraji ktoréhosi veľkého mesta v Anglicku stála rozľahlá vila. Toto miesto bolo známe sídlo Malfoyovcov. Známe v čarodejníckom svete, ako dom váženej rodiny s čistou krvou. Známe aj v muklovskom svete ako dom, do ktorého nikdy žiaden sused nevstúpil.

Bellatrix prišla k bráne a chytila studené železo. To, prečo tu prišla sa jej zdalo potupné a úžasné zároveň.

„Kto je tam?“ozval sa chladný ťahavý hlas po jej pravici.

„Bellatrix Blacková! Prišla som za Luciusom,“ohlásila, hoci za bránou nebolo nikoho vidieť, vedela, že ju počujú.

„Poďte ďalej,“vyzval ju hlas otrávene a brána sa otvorila.

Bella vošla a vykročila ku vchodu.

„Aká milá návšteva,“privítal ju pán domu s ironickým podtónom v hlase. Bella privrela oči a povýšenecky pozrela na posedenie pri čaji.

„Lucius je doma?“spýtala sa , keď im namiesto pozdravu takmer nebadane kývla hlavou.

„Je v dome, Dybbo vás tam zavedie,“odvetila pani Malfoyová a kývla na domáceho škriatka prichádzajúceho z dverí s podnosom.

Škriatok sa uklonil a viedol Bellu po mohutnom schodišti do domu. Keď vyšli na druhé poschodie škriatok zaklopal na vysoké dvere a po vyzvaní vošiel dnu.

„Pán Malfoy, máte návštevu,“ uklonil a škriatok až po zem. „Slečnu Blackovú.“

Lucius sa vystrel za písacím stolom a odhrnul od seba zvitok pergamenu, pričom na ňom zanechal dlhú čiaru.

„Choď, Dybbo,“zahriakol škriatka, ktorý čakal na ďalšie pokyny.

Bellatrix pomaly vošla do izby a srdce jej zvláštne prudko búchalo, keď škriatok zatvoril dvere a ostalo ticho.

„Bellatrix?“potichu ju oslovil Lucius. „Čomu vďačím za tvoju návštevu?“

Bella sa hlboko prerývane nadýchla a prudko mu pozrela do očí.

„Chcem sa stretnúť s Voldemortom, a aj Rodolphus,“vyhŕkla.

„Aj Rodolphus?“posmešne zopakoval Lucius. „A?“

Bellatrix sa na neho zamračila, nemala rada, keď sa s ňou niekto zahrával a Lucius to vždy vedel dokonale. Vedela, že ak mu teraz bude protirečiť, nemá šancu dostať sa k Voldemortovým stúpencom.

„Zaveď ma k nemu,“zavelila a žiadostivo na neho pozrela, akoby čakala, že vytiahne Voldemorta zo zásuvky stola.

Lucius sa uškrnul a poškrabal sa na nose.

„Tak ty si ma prišla prosiť...“

„Neprišla!“skočila mu do reči Bella a ruka jej vyletela k prútiku.

„Zahrávaš sa s ohňom, Bellatrix, nezavediem ťa k nemu.“

„Zavedieš! Buď ty, alebo ktokoľvek iný! Nemysli si, že som na teba odkázaná, Lucius, lebo to v žiadnom prípade nie som!“

„Naozaj? A kto iný ti môže pomôcť?“spýtal sa a pohodlne sa usadil, akoby sa chystal pozerať obzválšť zaujímavý film.

Bella zaváhala, mračila sa na neho a v duchu zúrila.

„Kde ho môžem nájsť?“tvárila sa, že prepočula jeho otázku.

„Ja ti to nepoviem, Bella.“

„Prečo?“vyštekla a vytiahla prútik. „Lucius...“

„Počul som, od Narcissy, že chodíš s Rodolfom, a ty si mi to potvrdila.“

„Čo je teba do toho s kým chodím, alebo nie?! Kto sa zahráva s mojou sestrou?“

Lucius nasadil výraz z ktorého sa nedalo nič vyčítať.

„Tak ma tam zavedieš?“naliehala ignorujúc jeho predošlé odmietnutie.

„Poviem Temnému pánovi o tvojom záujme,“zahundral po chvíľi. „Čakaj moju sovu, donesie ti list.“

Bellatrix prikývla a s víťazným pocitom sa pohla k dverám, no zastavilo ju ďaľšie zaklopanie z druhej strany a opäť vošiel domáci škriatok tvária sa nezaintresovane a zvedavo, akoby čakal, čo sa bude diať.

„Prišla za vami slečna Blacková, pane,“oznámil a uklonil sa.

Lucius vykočil a zamračene pozrel na Bellu, akoby ju tam doviedla.

„Narcissa!“vyhŕkol prekvapene.

Do izby vošla Narcissa a kyslo pozrela na Bellu.

„Čo tu robíš?“zamračila sa Bellatrix.

„Chcela som sa ťa spýtať to isté, Bella!“

„To je v poriadku, Cissa, Bellatrix je na odchode,“priskočil k nej Lucius.

Bellatrix sa chladne uškrnula sa sestru a vyšla z miestnosti. Za dverami nastal akýsi rozruch a počula Luciusov naliehavý hlas.

***

„Čo povedal?“vyhŕkol Rodolphus hneď ako Bellatrix prekročila prah domu. „Čo sa stalo?“

„Nič,“odvrkla Bella a hodila svoj plášť na kreslo. „Ale presvečila som ho. Upozorní na nás Voldemorta.“

„Výborne, kedy?“uškrnul sa Rodolfo a zvalil sa na pohovku.

„Neviem, povie mi to až neskôr.“

„Ten sukin syn! Len sa s nami zahráva!“zahromžil Rodolfo a vyskočil na nohy. „Čo ti povedal? Čo ti presne povedal?“

„Že povie Temnému pánovi o... našom záujme a že nám sova donesie list.“

„A to bude kedy? Kedy sa Lucius stretne so svojim pánom?“

„Ja neviem, Rodolfo!“vykríkla Bella, keď ju začali unavovať jeho nezmyselné otázky.

„Mal som tam ísť ja! Ktovie o čom všetkom ste hovorili.... okrem Voldemorta?“

„O ničom! Prestaň vyvádzať, Rodo!“

Rodolfo zastal a zamračil sa na ňu. „Ja zariadim, aby nás Voldemort prijal.“

„Nech sa páči, ja ti v tom nebránim!“mykla plecom a ukázala prútikom na dvere, ktoré sa rozleteli.

Rodolfo zlostne prešiel cez izbu a zmizol na slnečnej ulici.

„Baví ťa to, Bella?“uškrnula sa Andromeda stojaca na schodoch. „Stále si sa nerozhodla či Malfoy alebo Lestrange?“

„Ja som sa rozhodla už pred rokom,“odvetila Bellatrix a zanovito si preložila ruky na hrudi. „Narcissa chce Luciusa.“

Andromeda sa zasmiala a zostúpila trochu nižšie. „A čo chceš ty?“

„Ja? Temného pána!“

„Kde sa dvaja bijú tretí vyhráva?“nadvihla Andromeda obočie a opäť vyčarila uštipačný úsmev.

„Ty sa do toho nemáš čo starať, ešte sa vláčiš s tým humusákom?“

Andromeda sa mykla od zlosti, no ovládla sa. „Teda nenazývaj humusák.“

Bella sa zasmiala a zvalila sa do kresla. „Zraňujem tvoje nežné city?

„Áno, zraňuješ,“prikývla Andromeda a zišla úplne dolu. „Rodo ťa má rád, pre teba to však nič neznamená, že? Ty neprestaneš myslieť na Luciusa. On to tiež vidí, nie je tak hlúpy ako vizerá.“

„On nevyzerá hlúpo!“

„To si povedala ty,“zasmiala sa Andromeda a pozrela z okna. „Je na teba prislabý, bude pod papučou.“

„Pod čím?“

„To sa len tak hovorí, medz muklami,“vysvetlila Dromeda a sladko sa usmiala.

„Teraz nerieš Rodolfove city, máš sa učiť na MLOK-a,“napomenula ju Bella povýšenecky.

„Nemusíš mi to pripomínť. Ja nebudem tráviť čas na neznámom mieste ako ty, ja sa budem učiť.“

„MLOK-a som zvládla výborne aj bez hlúpeho bifľovania, ja na to mám, Dromeda.“

„Prišiel po mňa Teddy, tak povedz matke, že sa vrátim až večer... neskoro.“

Bellatrix zanadávala a vyprevadila sestru nevyberanými slovami.

***

„Bellatrix?“

„Kam ideme?“

„Vravel som ti, že ma máš nasledovať a sklop dočerta ten prútik!“

„Nesklopím kým mi nepovieš kam ma to vlečieš. Ja sa ti nenechám len tak vodiť za nos, Lucius.“

„Chcela si sa predsa stretnúť s Temným pánom, nie?“

„Ja sa s ním aj stretnem.

„Tak ma nasleduj.“

„Tu môj pán určite nežije... je to tu nechutné.“

„Vážne?“

„Áno a prečo nesmel ísť Rodolfo, ha?“

Lucius zaťal zuby a pevne chytil Bellu za ruku vyše lakťa. „Vravel som, že mu poviem len o tebe, Bella! A netvrdil Rodolfo, že si našiel inú cestu?“

„Našiel. A idem radšej s ním, nenechám sa vláčiť po stokách!“vytrhla sa mu a rezko sa obrátila na odchod.

„Tak ste prišli,“ozval sa vzduchom vysoký chladný hlas. „Prečo si nechal svojho pána čakať, Lucius? Myslel som si, že už neprídete.“

Bellatrix sa otočila späť a v očiach jej žiarili iskričky.

„Môj pane...“