Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Bella zabuchla dvere izby a unavene sa zvalila do kresla. Dlhé letné dni jej liezli poriadne na nervy a horúce slno ju nevýslovne unavovalo. Polovica prázdnin už bola za ňou, no jej hlavou lietali stále tie isté myšlienky. Početné útoky na muklov a humusákov ustali a Denný Prorok sa stal nezaújmavým.

„Slečna Bellatrix, poďte sa prosím naobedovať. Vaša matka, veľactená pani Blacková, vás volá."uklonil sa domáci škriatok.

„Vypadni!"zavrčala na neho.

„Ale slečna..."

„Vypadni!"zvreskla a kopla do neho bez toho, aby vstala z kresla.

Škriatok sa rýchlo uklonil a šúchajúc si zranený bok vycúval z izby.

Bella sa zaborila hlbšie do kresla a zamyslene leštila svoj prútik. Rozohnať neposlušné myšlienky sa jej však nedarilo, ani keď sa na schodoch ozvali kroky.

„Bellatrix! Máš sa ísť najesť! Mamka je naštvatá a ja ju za teba znášať nebudem.“zavrčala Andromeda z dverí „Tak láskavo pohni zadkom!“

Z konca Bellinho prútika vystrelili iskričky.

„Tak jej povedz, nech sa upokojí.“zahundrala podráždene a vstala z kresla.

„Tak prídeš?“s nádejou v hlase sa spýtala Andromeda.

„Hej.“odvrkla Bella a začala sa prezliekať.

Andromeda zavrela a hlasno dupajúc nohami zbehla dolu schodmi.

Bellatrix sa prezliekla do muklovského oblečenia a zastrčila si prútik do vrecka nohavíc. Konečne bola plnoletá a mohla čarovať aj mimo Rokfortu.Potichu otvorila dvere izby a na rozdiel od sestry zišla po schodoch takmer po špičkách. Prebehla cez chodbu a vykĺzla dverami na ulicu. Jej jediným ceiľom bolo nájsť ho... tiež sa pridá k Voldemortovi. Posledný ročník Rokfortu môže vynechať. Nikoho nebude zaújmať, koľko získala MLOK-ov, keď bude vládnuť svetu po boku Luciusa a toho... v Prorokovi mu vraveli Voldemort...

Bella odhodlane kráčala ulicami Londýna a nevšímala si pohoršené pohľady ľudí do ktorých vrážala. Hlavu mala zdvihnunú vysoko a jej tvár odrážala skalopevné rozhodnutie zmiešané s typickým pohŕdavým Blackovským úsmevom.

O niekoľko ulíc ďalej sa náhle zvrtla a niekto by si mohol myslieť, že prešla cez starý, vandalmi zničený múr, ktorý stojí uprostred Londýna. Bella sa však ocitla v hostinci nazývanom Deravý kotlík. Zopár čarodejníkov v kúte krútilo hlavami nad Denným Prorokom, na druhej strane miestnosti stará, záhadne vyzerajúca žena plakala ako zmylov zbavená a svoj žiaľ utápala v ohnivej whisky. Barman tam nebol a chýbali aj zvyčajní zákazníci, ktorých tvorili nevrlo vyzerajúci čarodejníci od ktorých by človek mohol očakávať hocičo. Bella vytiahla prútika a vybehla zadnými dverami...

„Pristúp bližšie. Ako sa voláš?“

Lucius sa neistým krokom približoval k vysokému mužovi.

„Malfoy. Lucius Malfoy.“zopakoval Lucius a pozrel mužovi do tmavých očí.

„A tvrdíš, že si čistokrvný?“ľadovým hlasom sa spýtal muž.

„Áno, som. Môj rodokmeň siaha až do stredoveku, bez najmenšieho styku s muklami.“

„A prečo by som ti mal veriť, Malfoy? Ako mám vedieť, že nie si nastrčeným aurorom?“

„Ja vás nenútim, aby ste mi verili, ale myslím, že muž s takým ušťachtilým cieľom ako máte vy, by mal spoznať nepriateľa.“medovým hlasom odvetil Lucius.

Muž sa zasmial „Myslíš, že si ma takto získaš? Nie Lucius, nie. Ale čoskoro budeš mať šancu mi dokázať svoju vernosť. Všetci moji prívrženci sú síce zástancami môjho cieľa, ale predali by ma za dva poháre mizernej whisky. Vidím, že hovoríš pravdu, Lucius. Potrebujem však viac ľudí. Silnejšiu armádu. Lepších bojovníkov!“

Lucius sa spokojne uškrnul „Ako vám v tom môžem pomôcť?“

„Pohybuješ sa v správnych kruhoch, Lucius, určite sa ti podarí získať si ľudí a priviesť ich na... správnu cestu. Ja sa teraz budem držať v úzadí, nechcem na seba príliš upozorňovať, síce tým hlupákom sa to už podarilo.“

„Veľmi rád sa podujmem na túto úlohu. Kedy sa opäť stretneme?“

„Oslovuj ma pane!“ zavrčal Voldemort.navšímajúc si otázku.

„Prepáčte, pane.“opravil sa Lucius.

„Neboj sa, včas sa dozvieš, keď ťa budem potrebovať.“spokojnejšie pokračoval Voldemort „Nateraz pracuj na tom, čo som ti povedal a zostaň s tými čarodejníkmi v spojení. Neopováž sa mi tu dotiahnuť nejakého aurora, lebo lord Voldemort sa vie veľmi hnevať. Chceš zakúsiť môj hnev, Lucius?“

„Nie, pane.“

„Tak sa snaž a teraz už choď.“

Lucius prikývol a bez ďalších slov opustil staré panské sídlo. O niekoľko minút s hlasným puknutím zmizol.

Bellatrix kráčala po Šikmej uličke. Tiene budov sa predlžovali, slnko sa chýlilo k západu.

Bella prešla cez celú ulicu až sa dostala k vysokej budove čarodejníckej Gringottbanky. Nevstúpila však dnu. Obišla budovu a zabočila pomedzi obchody do inej časti čarodejníckeho sveta. Zašitá ulička. Hlásila tabuľka označujúca kľukatiacu sa ulicu plnú pochybne vyzerajúcich ľudí.

Bella sa pretlačila pomedzi starého bosoráka, ktorý predával talizmany z jedovatého červeného realgaru a mladíka spievajúcemu akési staré šamanské piesne a kráčala na koniec ulice k napochybnejšej krčme čarodejníckeho sveta.

„Kam mieriš, maličká?“chytila ju za nohu hrbatá ježibaba.

„To je moja vec!“odsekla Bella a vyšklbla sa jej z rúk, pričom zrakom spočinula na čudnej veci, ktorú mala ježibaba prehodenú cez plece a radšej ani nemyslela na to, čo by to mohlo byť.

Vysoko nad hlavou sa vo vetre kýval erb krčmy znázorňujúci mukla obaleného zelenou žiarou. Krčma U čistokrvného brata mala s týmto erbom často veľké problémy. Bella sa zhlboka nadýchla, keďže pochybovala, že v nasledujúcich minútach bude môcť slobodne dýchať, a potisla dvere dnu. Okamžite k nej doľahol pach špiny a štipľvý cigaretový dym. Dnu bola nepríjemná tma a hluk.

„Bellatrix?!Kam to ideš,...?“

Práve vo chvíľi, keď Bella prekročila prah a väčšina návštevníkov na ňu uprela lačné oči, ju pár mocných rúk pritiahol späť na ulicu.

„Zbláznila si sa? Do tej krčmy nevkročíš bez toho, aby ťa tam neokradli, alebo neuniesli.“vrčal jej do ucha a ťahal ju ulicou.

„Teba do toho nič. Aj keby som tam...“

„Čo si tam chcela?“

Lucius ju otočil tvárou k sebe a zabodol do nej sivé oči.

„Voldemorta.“uškrnula sa.

„Tam?“Lucius nadvihol obočie „Nebuď smiešna. Hľadá ho ministerstvo, nemôže len tak vysedávať v krčme.“

„Nie som až taká naivná, Lucius. Nečakala som, že bude sedieť za barom a...“

„Ale ty ho nemáš čo hľadať. Vrátiš sa do Rokfortu.“skočil jej do reči.

Bella už mala na jazyku to, o čom celý deň premýšľala. Chcela mu povedať, že sa do školy nevráti. Nikoho nebude zaújmať aké dosiahla vzdelanie, keď bude sedieť po boku najväčieho čarodeja súčastnosti.

„Chceš mi prikázať, aby som sa tam vrátila?“spýtala sa povýšenecky a hodila na neho pohľad –Ty mne chceš niečo prikazovať??-

„Nie. Bella, nevrátiš sa tam, však? Máš už sedemnásť. Môžeš čarovať. Pridáš sa k nemu. Pridáš sa k nám. Budeš medzi prvými bojovnkmi za ten ušľachtilý cieľ.“

Bella sa zarazene dívala na nadšeného Luciusa. Fanatický odraz v jeho očiach ju priam desil. Bola taká rozhodnutá opustiť školu, ale teraz? Nechcela urobiť nič, čo by ho potešilo. Chcela sa búriť, byť neposlušná a nevyspytateľná. Chcela byť lepšia ako ON.

„Vrátim sa tam. Nemysli si, že po tom, čo si mi povedal vo vlaku sa ti hodím do náručia.“hrdo zdvihla hlavu a potlačila nutkanie, ktoré oponovalo jej slovám.

Lucius vyzeral sklamane.

„Aj tak tam budem.“zašepkal.

„Narcissa bude neznesiteľná. Ako dlho ťa neuvidí?“rýchlo zmenila tému Bella.

„Ah, iste. Cissy.“povedl Lucius tónom, ktorý naznačoval, že keď už sa dostali k téme jeho frajerky, nič zvláštne sa nedozie „Daj jej tento list.“

Bellatrix zamračene chytila pergamenový papier a strčila si ho do vrecka.

„Tak. Dovidenia, Bellatrix.“kývol jej a vrátil sa do Zašitej uličky.

„Zbohom.“zakričala za ním vykročiac opačným smerom.

List pre Narcissu ju ťažil vo vrecku a myšlienky, ktoré si chcela dnes večer usporiadať sa ešte viac rozbúrili.

Siahla rukou do vrecka a prešla prstom po celom obvode listu. Obzrela sa a vytiahla ho z vrecka. Netrpezlivo prelomila pečať a roztvorila ho.

Drahá Narcissa. -Z pezgamenu sa na ňu usmievalo Luciusove písmo. Bella sa pohlúžila do nechutných vyznaní lásky a už oľutovala svoju zvedavosť, keď sa dostala k posledným slovám:

For you dear Bella(Pre teba, drahá Bella)

P.S. - Vedel som, že to nevydržíš. Odpustíš mi to?

Bellatrix pokrčila pergamen a vyhodila ho do koša. Čo si to ten Lucius dovoľuje? Zase ju dostal. Má ju snáď celú prečítanú? Síce tu nepotreboval veľké veštecké schopnosti, ale ...