Lilly Heathcliff - Poviedky z môjho vrecka

Vzduchom sa šírili nadšené výkriky. Štadión bol plný ľudí. Hralo sa finále metlobalu- Slizolin proti Bystrohlavu.

Zelené a modré postavy sa mihali v povetrí a bojovali o prvenstvo. Slizolin vyhrával s veľkým nádskokom,zelená tribúna šalela.

Lucius lietal popred obruče a perfektne odrážal loptu. Stíhači lietali vysoko nad ostatnými a hľadali malú zlatú loptičku.

Bystrohlavský stíhač sa ledva vyhlo dorážačke a vyrazil vpred.

„Lestrange!“zareval Lucius,keď si všimol,že ich stíhač letí ďalej opačným smerom.

Rodolfo sa strhol a letel za Bystrohlavčanom. Na rýchlejšej metle ho dobehol no držal sa po jeho boku, keďže strela stále unikala jeho očiam.

Slizolin skóroval. Študenti kričalia pískali,takže zanikol nielen komentár,ale takmer nikto si nevšimol ešte jednu udalosť.

Bystrohlavský stíhač krúžil okolo štadiónu a v ruke zvieral ohnivú strelu.

Profesor Hulton odpískal koniec zasápsu a odletel sa poratiť k profesorskej tribúne.

Na chvíľu zavládol zmätok: Bystrohlav chytil strelu,ale ak uznajú aj posledný Slizolinský gól, vyhrajú oni. Ani jedna fakulta nemala chuť deliť sa o pohár víťazov.

„Vyhral Slizolin!“vyhlásil napokon profesor a na Slizolinskej tribúne sa zdvihla vlna nadšenia..

Lucius zosadol na zem a v obklopení svojich spoluhráčov dvíhal nad hlavu pohár. Z tribúny sa k nim valila masa ľudí. Slughorn tiež zišiel dolu a zdĺhavo im gratuľoval.

Lucius prijímal obdivné pohľady zo všetkých strán a hrdo vypínal hruď. Boli víťazi!

Pomedzi dav sa k nim predierala kučeravá osôbka. Bellatrix na neho uprela pohľad svojich veľkých hnedých očí a nevinne sa usmiala. Na okamih zabudli na včerajšiu hádku. Zdalo sa,že keď už Luciusa nepáli líce a Bellina česť zabudla na urážku, odídu dnes zo štadióna v tesnom objatí.

V nasledujúcej minúte však jej oči stemneli a úsmev sa stratil. Objal ju Rodolphus a odvádzal ju preč od nekonečného hučiaceho davu a zvedavých tvárí mladších študentov.

Vlna pohybu strhla Luciusa a odnášala ho naspäť do hradu.

V Slizolinskej klubovni sa konala bujará oslava. Profesor Slughorne sa postaral o jedlo a nechal svojich študentov,nech sa dosýtosti vybláznia.

O zábavu v ten večer nebola v Slizolinskej klubovni núzda. Mnohí sa smiali na účet iných fakúlt, alebo sa zhovárali o napínavom priebehu zápasu, najmä o poslednej napínavej časti. Takmer nikto si nevšimol, ža Bellatrix s Rodolfom tam nie sú. Neboli totiž jediní. Viaceré páriky, alebo študenti s radosťou porušujúci školské pravidlá opustili kluboňu a túlali sa po chodbách. Niekto si to však všimol a nenechal si ujsť príležitosť.

Narcissa Blacková a krútila okolo Luciusa, akoby to bolo jej jediné poslenie v živote. Lucius však sedel v kresle bez záujmu a sledoval len stenu, ktorá sa každú chvíľu odsunula a niekto vošiel dnu.

„Dáš si ešte pivo, Lucius?“ zaštebotala Narcissa a zamávala mu fľaškou pod nosom.

„Hej.“ zahundral a prijal ju.

„Skutočne úžasný zápas...“ prenikal k nemu jej rýchly sled slov „... už sme mysleli, že sa budeme musieť deliť o pohár s tými... Sú to všetci humusáci...“

„Ako si si mohla myslieť, že prehráme, Narcissa?“zamračil sa.

„Neviem, asi mi niečo...“

Ale čo sa jej stalo sa už nedozvedel. Stena sa opäť odsunula a dnu doľahol Bellin škrekľavý smiech. Rehotala sa ako zmyslov zbavená a lenivo sa opierala o Rodolfovo rameno.

Keď zbadala Luciusa s Narcissou koketne im zakývala a so smiechom vbehla do dievčenských spální.

Lucius hodil fľašku ďatelinového piva na tvrdú podlahu, kde sa rozbila a tekutina sa rozliala popod nohy študentov.

Narcissa vydese zvreskla a utierala si fľaky z nového habitu.

Rodolfo meravo sledoval každý jeho pohyb a výrazne mu odľahlo, keď Lucius nezamieril k nemu, ale do spální.

Lucius zabuchol dvere svojej izby a chladne pomaly padol na posteľ. Zo stolíka sa na neho vyškierala fotka ministra mágie zízajúca z titulnej strany novín.

Po chodbe niekto náhlivo prebehol, nervózne si popiskujúc.

Luciusa však upútal článok pri fotke:

Zatknutie vyčíňajúcich čarodejníkov

 Včera sa vo večerných hodinách podarilo pracovníkom Ministerstva mágie zatknúť skupinku štyroch mladých čarodejníkov, ktorí napadli svojho muklovského suseda.

Zatiaľ čo obyvateľia Hestwoodu na juhu Anglicka, kde sa táto udalosť odohrala sú vystrašení, minister mágie Gerald McGann tvrdí, že situáciu majú pod kontroou.

V každom prípade sa nedá prehliadnuť, že tento už piaty útok za tri mesiace vyvoláva u čarodejníckej verejnosti nepokoje a strach.

Zároveň sa nám podarilo zistiť doposiaľ neoverené informácie o podobnom útoku v inej časti Anglicka, kde sa obeťou stala čarodejnica muklovského pôvodu. Takisto sa povráva, že za týmito organizovanými skupinami stojí istý čarodejník nazývaný „lord Voldemort“.

Lucius sa uškrnul a prezliekol sa. Za tmavozelenými závesmi okolo postele však celú noc nezavrel oči.

***

„Pozri, Bellatrix, ďalšie útoky.“ Strčila jej Narcissa pod nos Denného Proroka.

„Zase muklovia?“zaškerila sa a pozrela do novín.

„Včera mukla a humusáčku a dnes v noci ďalších muklov.“informovala ju sestra.

„Ukáž mi to ešte.“vytrhla jej noviny z rúk „A odkedy ty čítaš Proroka?“

„Dal mi ho Lucius, ale už sa ponáhľal na hodinu.“smutne vzdychla Narcissa .

„Bol z toho nadšený, však?“usmiala sa Bellatrix a odložila si noviny do tašky.

„Áno, páči sa mu to.“bez nadšenia konštatovala Narcissa.

„Myslela som si, čistá krv aj tak zvíťazí.“nadchýňala sa „A ministerstvo tak očividne ignoruje toho Voldemorta. Neviem či muklom pomôže, že chytia tých nastrčených panáčikov, ale už ani to sa im nedarí.“

Narcissa trochu udivene sledovala sestrinu šťastnú tvár.

„Otec mi o tom písal.“pokračovala Bella „Vraj bolo útokov viac, ale už zakazujú Prorokovi publikovať ich. Ktovie koľko muklov zdochlo, kým vyšiel tento Prorok.“

„Už musím ísť.“zahundrala Narcissa, ktorá skoro nič nezjedla, prehodila si tašku cez plece a vyšla zo siene.

Pri Bifľomorskom stole nastal rozruch. Niekoľko profesorov a rokfortská zdravotná sestra postávali okolo vzlykajúceho dievčaťa.

„Nie!“kričalo z plného hrdla a celá sieň na ňu hľadela „Nie! To nemôže byť pravda! Ona bola čarodejnica! Ona... MAMA!“

Zdravotníčka ju chytila a spolu s profesorkou Sprautovou ju odvádzali preč. Dievča sa stále mykalo, kričalo a plakalo. Niekoľko jej ďaľších spolužiačok sa rozplakalo tiež.

„Čo sa jej stalo?“spýtala sa Bellatrix Rabastena Lestrangea, ktorý práve prišiel k stolu.

„Vravia, že jej zomrela mama. Boli to tí chlapi, ktorí mučia muklov.“odvetil sucho.

„Takže to bola tá humusáčka, ktorú zabili?“

„Nie, to je iná.“odvetil Rodolphus sadajúci si k nej z druhej strany. „Prorok to nestíha.“

Bellatrix sa zasmiala tak hlasno, že sa niekoľkí za ňou obzerali a pobúrene krútili hlavami.

„Mám čarovanie, Rodo, už musím letieť.“vykrútila sa a tiež zmizla za dverami Veľkej siene, pričom sa ani neobzrela na Rodolfa, ktorý za ňou kričal, že tiež ide na čarovanie.

Na hodine čarovania písali záverečný test. Keďže mali túto hodinu s Bifľomorčanmi nikto sa nevedel sústrediť. Bifľomorčanky neustále nariekali nad nešťastím nejakej Mary Jane, zrejmä dievčaťa, ktorému umrela mama. A nadávali na Bellu, ktorá sa na tom smiala. Profesor Flitwick upozornil na písanie testu a strhol obom fakultám po päť bodov.

Na konci hodiny Bella odovzdala napoly vyplnený test, no nevyzerala, že by ju to veľmi trápilo.

Podobne dopadli aj ostatné testy toho roku. Niekedy sa Bella nevedela sústrediť kvôli Voldemortovi, inokedy bol na príčine Lucius, alebo proste z toho nič nevedela. Koniec roka prišiel akosi skôr než zvyčajne a dni leteli akoby tiež nestíhalo za zrýchleným časom. Keď sa spred hradu pohla kolóna kočov bez záprahu, počasie bolo sychravé a nálada v kočoch mu bola podobná.

Bellatrix sa zamračila na sestru, ktorá sa zimomriavo túlila k Luciusovi a prisunula sa bližšie k Rodolphusovi. Lucius klepkal Narcisse po pleci a upieral na Bellu zamyslený mrazivý pohľad. V koči sa vznášala akási chuť záverečnej bitky Napoleónskeho boja. Rodolfo sa spokojne uškŕňal a namyslene si hladil hnedé vlasy.

Koč zahrkotal pri Rokvillskej stanici a zastal. Rodolfo šikovne otvoril a vyskočil von. Bella sa chytila jeho ruky a dopaldla k nemu.

„Máme vám držať miesta v kupé?“spýtal sa Rodolfo Luciusa.

„Nie, budeme sedieť inde.“dôrazne odvetil Lucius a nevšímavo vykročil k vlaku.

Mávol prútikom a jeho a Narcissine kufre leteli za ním. Bella sa zamračila na Rodolfa, ktorý sa neúspešne pokúšal napodobniť ho a urobila to sama.

Rodolfo otvoril dvere kupé a vznášajúce sa kufre vyložil na poličku.

Vlak sa onedlho pohol. K Belle a Rodolfovi sa pridal jeho brat Rabasten so Slizolinčankou, ktorá vyzerala, že sa rozpadne len čo bo nej niekto buchne. Vlak uháňal krajinou a Belle nezdvihlo náladu ani zistenie, že za posledných 24 hodín zaregistrovali ďaľší útok na mukla a začalo sa oficiálne pátranie po lordovi Voldemortovi.

Blížilo sa poludnie a slnko už dávno rozohnalo hmlu, keď sa dvere kupé otvorili a dnu nakukol Lucius.

„Ahoj.“potešil sa Rodolfo nečakajnej spoločnosti. Lucius mu kývol a otočil sa k Belle.

„Môžeš na slovíčko?“

Bellatrix mala sto chutí odseknúť mu jednoducho, nech sa dá vypchať, no zvedavosť jej neadala obsedieť na mieste.

„Hej.“zahundrala a naoko veľmi neochotne vyšla na chodbu.

Lucius ju viedol popri plných kupé do zadnej časti vlaku, potom na jednom otvoril dvere a vyhnal troch vyplašených prvákov na chodbu.

„Straťte sa!Potrebujem kupé.“zavrčal na nich, keď sa rozbehli po chodbe.

„Čo chceš?“spýtala sa nedočkavo Bellatrix len čo za ňou zavrel. „Ospravedlnenia nepijímam.“

„Ospravedlnenia.. ? Och, nie. Nechcel som sa ospravedlňovať.“zasmial sa.

Bella otvorila okno a sledovala domy mihajúce sa popri nich.

„Iste si počula, čo bolo v Prorokovi dnes ráno.“pokračoval, keď videl, že ona nič nechce dodať.

„A?“pozrela na neho so zvýšeným záujmom.

Lucius stál pri dverách a sledoval ju ako si odhŕňa z tváre vlasy rozviete vetrom.

„A, keď dnes odídem od vlaku, pôjdem hľadať Voldemorta.“

„Chceš sa k nemu pridať?“vyhŕkla takmer bez dychu.

Lucius prikývol „Aj ty, však?“

Bellatrix sa trochu začervenala a otočila sa späť k oknu. Nad týmo rozmýšľala už celé týždne. Možno by to ani neurobila, ale keď on vyzeral už taký rozhodnutý...

„Iste, chcem.“povedala napokon a trochu sa strhla, keď pocítila na ramene dotyk jeho prstov.

„Budem ťa tam čakať.“zašepkal. „Budem tam a keď prídeš, budeme spolu.“

Bellatrix tuho zavrela oči. Bitku vyhral. Niet pochýb o tom, že na neho nikdy nezabudne. Naklonila hlavu pripravená pozrieť mu do očí... pobozkať ho...